Přítomno: | 133 poslanců Sněmovny lidu |
63 poslanců Sněmovny národů zvolených v České republice | |
58 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské republice |
Nepřítomní poslanciSněmovny lidu:
I. Čaronogurský, V. Filip, R. Hofbauer, J. Kincl,
M. Kontra, J. Kuča, J. Lux, L. M. Molnár, J. Moravčík,
V. Moric, I. Němec, M. Sládek, D. Slobodník,
M. Šidík, J. Švejda, B. Trnkócy, J. Žanda
Sněmovny národů zvolení v České
republice:
I. Kočárník, L. Kostya, P. Kučera,
M. Macek, Z. Malina, J. Maštálka, V. Peřich,
M. Ransdorf, P. Šustr, J. Veselka, V. Záhorský,
J. Zvěřina
Sněmovny národů zvolení ve Slovenské
republice:
P. Baco, I. Bajnok, J. Cuper, Ĺ. Dolgoš, A. Dubček,
Ĺ. Gajdošíková, J. Hornyák, R.
Kováč, Á. Kráľ, M. Kučera,
I. Mjartan, R. Nemec, Š. Nižňanský, G.
Pradová, J. Repaský, E. Spišák, E. Šimko
Schůze pokračuje: 9.15 hodin. Předsedající
místopředseda FS J. Stank: Vážené
Federálne zhromaždenie, vážené
poslankyne, vážení poslanci! Vítam vás
na 2. pracovnom dni 4. spoločnej schôdze Snemovne
ľudu a Snemovne národov. Prajem vám dobrý
deň. Vítam podpredsedu federálnej vlády
pána akademika Čiča. Každú chvíľu
príde pán podpredseda Filkus, ktorého potrebujeme
k dnešnému programu.
Na začiatku by som vám chcel oznámiť,
že včera v popoludňajších hodinách
sa zišlo politické grémium, aby navrhlo termín
ďalšej novej voľby prezidenta ČSFR. Predkladám
vám návrh tohoto grémia, aby sa nová
voľba konala v piatok 2. 10. o 9. hodine. Má niekto
pripomienky voči tomuto návrhu? (Nemá.) Pripomienky
nie sú, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Konštatujem, že je prítomných 89 poslancov
Snemovne národov, z toho 50 zvolených v Českej
republike a 39 v Slovenskej republike, a 90 poslancov Snemovne
ľudu. Teda obe snemovne sú uznášaniaschopné.
Budeme hlasovať súčasne o tomto návrhu,
aby sa nová voľba prezidenta konala 2. 10. o 9. hodine.
Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku a stlačí
tlačidlo!
Hlasování: 9.18
(SN 72, SL 78)
Kto je proti? (SN 0, SL 2)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 11, SL 6)
Ďakujem. Šesť poslancov zo Snemovne národov
a štyria zo Snemovne ľudu nehlasovali. Tento návrh
bol schválený. To znamená, že termín
novej voľby prezidenta bude 2. 10. 1992.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 52, SL
č. 78, SN č. 72)
V súvislosti s novou voľbou prezidenta ČSFR,
ktorá sa uskutoční - ako som už povedal
- 2. 10., oznamujem, že termín predloženia nových
návrhov je do pondelka 28. 9. do 24. hodiny. Návrhy
sa predkladajú predsedovi Federálneho zhromaždenia,
a to najneskôr 72 hodín pred stanoveným dňom
voľby. Schôdza volebných komisií na overenie
návrhov kandidátov pre voľbu prezidenta sa
koná 29. septembra o 12. hodine. Návrhy poslanci
dostanú do skriniek v stredu 30. 9. do 8.30. Volebné
komisie sa zídu na kontrolu prípravy volieb dňa
2. 10. o 8.30 v zasadacej miestnosti X.
Teraz mi dovoľte, aby som vás zoznámil s programom,
ktorý prerokujeme dnes. Po prvé to bude vládny
návrh štátneho záverečného
účtu federácie za rok 1992 s prehľadom
o súhrne záverečných účtov
za ČSFR za rok 1991, to je tlač 16, a návrh
výborov finančných a rozpočtových
SŠ a SN, tlač 81.
Ďalej správa o plnení štátneho
rozpočtu federácie a súhrn štátnych
rozpočtov za I. polrok 1992, tlač 52, a návrh
výborov finančných a rozpočtových
SŠ a SN, tlač 83. Ďalej vládny návrh,
ktorým sa predkladajú Federálnemu zhromaždeniu
ČSFR na vyslovenie súhlasu Dohoda medzi ČSFR
a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej
podpore a ochrane investícií, podpísaná
vo Washingtone 22. 10., a Dohoda medzi vládou ČSFR
a vládou Čínskej ľudovej republiky o
podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísaná
v Pekingu dňa 4. 12. 1991. Všetko je to v tlači
č. 17.
Môžeme pristúpiť k prvému bodu rokovania,
ktorým je vládny návrh záverečného
účtu federácie za rok 1991 s prehľadom
o súhrne záverečných účtov
ČSFR za rok 1991 a návrh uznesení SŠ
a SN.
Bod programu 6:Vládní návrh státního
závěrečného účtu federace
za rok 1991 s přehledem o souhrnu závěrečných
účtů za ČSFR za rok 1991 (tisk 16)
Pred otvorením tohto a ďalšieho bodu programu
prosím, aby sme posúdili návrh, aby sa nášho
rokovania zúčastnil prvý námesník
ministra financií ČSFR doc. Ing. Jozef Šalák,
CSc. Podľa § 17 ods. 2 Rokovacieho poriadku sa rokovania
môžu zúčastniť aj ďalšie
osoby, pokiaľ s tým prejavia snemovne súhlas.
Navrhujem vám, aby ste súhlasili, že sa rokovania
o vládnom návrhu zákona o štátnom
záverečnom účte federácie za
rok 1991 a o správe o plnení štátneho
rozpočtu federácie a o vládnom návrhu
dohôd medzi ČSFR a Spojenými štátmi
a ČSFR a vládou Čínskej republiky
zúčastní prvý námestník
ministra financií pán Josef Šalák.
Sú k tomu nejaké pripomienky? Pripomienky nie sú.
Budeme hlasovať o tomto návrhu.
Kto je za to, aby sa pán námestník Šalák
zúčastnil nášho rokovania, nech zdvihne
ruku a stlačí tlačidlo!
Hlasování: 9.23
(SN 81, SL 93)
Kto je proti?
(SN 0, SL 0)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 5, SL 3)
Štyria poslanci zo Snemovne národov a jeden poslanec
zo Snemovne ľudu nehlasovali. Návrh bol prijatý.
(Poznámka redakce: usnesení FS č. 53, SL
č. 79, SN č. 73)
Prosím pána námestníka Šaláka,
aby zaujal miesto na našom rokovaní. Myslím
si, že bude dobré, keď bude sedieť vedľa
podpredsedu vlády pána Filkusa.
Prikročíme k prerokovaniu.
Návrh odôvodní prvý podpredseda federálnej
vlády profesor Rudolf Filkus. Prosím, aby sa ujal
slova. Súčasne prosím oboch spravodajcov,
za Snemovňu ľudu M. Kocourka a za Snemovňu
národov L. Dvořáka, aby zaujali miesta spravodajcov.
První místopředseda vlády ČSFR
R. Filkus: Vážený pán predseda, vážený
pán predsedajúci, vážení poslanci,
vážené poslankyne, vážení
prítomní! Uvedomujem si, že tento návrh
štátneho záverečného účtu
a výklad k nemu, ako aj súhrn štátnych
záverečných účtov za rok 1991,
ktorý je predmetom našich úvah, nášho
posúdenia, predstavuje v súlade s novým trendom
štátoprávneho usporiadania, s možnosťou
vzniku dvoch nových štátnych celkov určitú
etapu tohto procesu i v našom finančnom rozvažovaní
i v našom ďalšom postupe z hľadiska toho,
ako sa dostať čo najrýchlejšie k trhovému
mechanizmu.
Ako vyplýva zo zákona o doterajších
rozpočtových pravidlách federácie,
predstavuje prerokovanie štátneho záverečného
účtu federácie a súhrnu záverečných
účtov vo Federálnom zhromaždení
konečnú fázu, ktorou je konformná
fáza celého uplynulého obdobia.
Predovšetkým by som chcel povedať, že o
priebehu rozpočtového hospodárenia v roku
1991 bolo Federálne zhromaždenie priebežne informované
na základe správ, ktoré mu predkladala vláda
každý štvrťrok. Mali ste teda možnosť
plynule sa dozvedať, ako to s rozpočtom vyzerá
a tiež sa plynule dozvedať - dúfam, že cez
neupchaté informačné zdroje - ďalšie
informácie toho druhu, ktoré ste potrebovali.
Týkalo sa to i správy o rozpočtovom hospodárení
za prvý až štvrtý štvrťrok roku
1991, ktorá bola prerokovaná vo Federálnom
zhromaždení v marci 1991. Na rozdiel od týchto
dokumentov predstavuje štátny záverečný
účet širšiu a podrobnejšiu analýzu
plnenia rozpočtu.
Súčasne však treba konštatovať, že
základný rozhodovací akt, ktorý prislúcha
Federálnemu zhromaždeniu, teda rozhodnutie o použití
prebytku federálneho rozpočtu za rok 1991, bol už
uplatnený zákonom 233 z 28. apríla 1992,
aj keď za normálnych okolností sa tak deje
v súvislosti s prerokovávaním záverečného
účtu. Je tu jeden krok dopredu, ktorý sa
v týchto podmienkach uskutočnil. Boli to predovšetkým
časové dôvody, súvisiace s konštituovaním
nového Federálneho zhromaždenia, ktoré
viedli k uplatneniu tohto postupu.
Z prebytku federálneho rozpočtu vo výške
takmer 6,4 miliardy korún bolo určené na
čiastočnú úhradu schodkov v rozpočtoch
republík v súvislosti s odkladom odvodov z miezd
poľnohospodárskych organizácií 2,3 miliardy
a ďalších 3,2 miliardy bolo určených
na riešenie platobnej neschopnosti a čiastočnej
úhrady úverov štátnej organizácie
ČSD. Tieto prostriedky boli už v prospech príjemcov
prevedené a dostali sa aj do realizačnej fázy.
Pokiaľ ide o financovanie schodkov štátnych rozpočtov
republík za rok 1991, ktorými sa predkladaná
správa zaoberá, predpokladá sa, že ich
rozhodujúca časť bude krytá štátnymi
dlhopismi, a to v Českej republike vo výške
9,9 miliárd a v Slovenskej republike 8 miliárd korún.
mpř. Filkus
V tejto súvislosti je potrebné otvorene povedať,
že už v tejto ekonomike sa vyskytla aj taká netradičná
situácia, že pri krátkodobom prekonávaní
problémov rozpočtového charakteru, alebo
- lepšie povedané - problémov s deficitom štátneho
rozpočtu, sa vyskytla doteraz v našej malej porevolučnej
histórii taká situácia, že keď
bolo treba prekonať tento rozpor krátkodobého
charakteru napríklad tým, že bolo potrebné
kúpiť pokladničné poukážky
a banky neboli ochotné. Došlo k tomu, že bolo
potrebné presviedčať aj bankovú sféru
o tom, že je nevyhnutné prekonať tento stav.
Samozrejme, to súvisí s tým, že to sú
bezprostredné signály pre potreby oživovania
procesu ekonomiky a na ďalšie nevyhnutné kroky
v oživovacom procese. To si treba všimnúť
a to bezprostredne súvisí s tým, že
s rozpočtom a s tým, čo tu predpokladáme
- že rozhodujúca časť bude krytá
štátnymi dlhopismi - nie je také jednoduché.
Aj keď o uvedených otázkach rozhodli zákonodarné
zbory vo svojom predchádzajúcom personálnom
zložení, nepochybujem o tom, že poslanci Federálneho
zhromaždenia majú svoj názor na vlaňajšie
rozpočtové hospodárenie už pre jeho
vzťah k doterajším výsledkom hospodárenia
s rozpočtom v tomto roku, ktoré je tiež na
programe tejto spoločnej schôdze oboch snemovní.
Predložený návrh štátneho záverečného
účtu za minulý rok v podstate potvrdzuje
hodnotenie a závery vlády ČSFR o hospodárskom
a finančnom vývoji v roku 1991, ktoré boli
prerokované ešte pred voľbami do zákonodarných
orgánov. V minulom roku došlo v československej
ekonomike k výrazným kvalitatívnym a s tým
spojeným kvantitatívnym zmenám, základom
ktorých bol započatý proces rozsiahlej trhovej
transformácie. V tejto súvislosti boli liberalizované
ceny, zahraničný obchod - povedal by som - pozitívne
sa realizovala snaha o dosiahnutie vnútornej konvertibility
meny, bol započatý proces privatizácie. A,
samozrejme, k tomu treba pripočítať ešte
reštrikčnú makroekonomickú politiku
rozpočtového a menového charakteru.
Sú to štyri kroky, o ktorých je potrebné
ešte povedať, že tie isté kroky - nazvime
ich krokmi ekonomickej reformy alebo krokmi, ako sa dostať
čo najskôr k trhu - mali celkom iný dopad
v podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky ako v podmienkach
ekonomiky Českej republiky, s ohľadom na hlbšie
sociálne dopady, s ohľadom na vyšší
prepad výroby, mieru nezamestnanosti, mieru inflácie
a vám všetkým ďalšie známe
veci.
V každom prípade treba povedať, že sa podarilo
týmito krokmi do určitej miery stabilizovať
ekonomiku. Odhliadam od toho a nechcem urobiť predmetom úvah,
či napríklad intenzita, postup krokov, nadväznosť
krokov, respektíve analýza jednotlivých krokov
bola či nebola nevyhnutná,aby sme ju urobili ihneď
po ďalšom kroku, než aby sme dokázali ovplyvniť
ďalší krok. Od toho v tejto súvislosti
abstrahujem, ale chcem povedať, že si myslím,
že to bude v budúcnosti nevyhnutné, pretože
keby sme boli skutočne jednotlivé kroky hneď
rozanalyzovali, vezmime napríklad reštriktívnu
makroekonomickú politiku rozpočtového a menového
charakteru, pravdepodobne by sme boli vychytali určité
biele miesta pri ďalších krokoch, súvisiacich
s procesom liberalizácie cien, obchodu atď., čo
sa dialo ešte v monopolnom prostredí.
V tejto súvislosti len upozorňujem, že si -
samozrejme - uvedomujem, aký význam to malo pre
stabilizáciu ekonomiky, ale súčasne si uvedomujem
aj skutočnosť, že v budúcnosti bude nevyhnutné
kroky po určitých etapách analyzovať
a nenechať ich až po určitom - povedal by som
- globálnom krokovom procese, ktorý vedie k určitému
vytýčenému cieľu, ale že čiastočné
kroky bude treba analyzovať najmä preto, aby sme mohli
ovplyvniť postup, intenzitu, nadväznosť týchto
krokov.
Celkovo možno konštatovať, že napriek výraznému
zhoršeniu vonkajších ekonomických podmienok
sa tento zámer v zásade podarilo realizovať.
Na konštatovaní nič nemení ani to, že
oproti pôvodne prognózovanému pohybu niektorých
makroekonomických charakteristík došlo k odchýľkam.
Ekonomika ČSFR prestala byť v minulom roku agregátne
ponukovo obmedzená, jej rozvoj je teraz determinovný
dopytovou stranou.
Ročná miera inflácie vo výške
57,9 bola zhruba zo dvoch tretín výsledkom v podstate
jednorázového zvýšenia cien na začiatku
roka. Od druhého štvrťroka bol vývoj cien
mierny a stabilizovaný. Z tohto hľadiska bolo veľmi
dôležité, že mzdy sa nestali faktorom inflačného
vývoja. To je, myslím, skutočnosť, ktorú
si treba uvedomiť - najmä v súvislosti, keď
hovoríme o procese liberalizovania cien a obchodu - a pritom
premýšľať o určitom procese liberalizovania
miezd. Nehovorím bez akejkoľvek regulácie.
Ale napriek tomu je to fakt, ktorý si treba uvedomiť,
že mzdy sa nestali faktorom inflačného vývoja.
Výrazné obmedzenie vnútorného a vonkajšieho
dopytu sa prejavilo v poklese hrubého domáceho produktu,
ktorý sa v reálnom vyjadrení znížil
o 16 %. S tým súvisí aj rast nezamestnanosti,
ktorá koncom roka dosiahla 524 000 osôb, teda 6,6
% práceschopného obyvateľstva. Samozrejme,
toto je údaj, ktorý je bezprostredne konformný
s koncom roka 1991. V tejto súvislosti treba povedať,
že nožnice v miere nezamestnanosti sa naďalej roztvárajú,
pokiaľ ide o podmienky v ekonomike Slovenskej republiky a
v ekonomike Českej republiky, napriek tomu, že je
potrebné pozorovať určitý pokles miery
nezamestnanosti, ale teraz predstavuje viac ako štvornásobok
medzi podmienkami Slovenskej republiky a Českej republiky.
Za úspešný považuje vláda vývoj
vo vonkajších ekonomických vzťahoch, kde
sa podarilo dosiahnuť prebytok platobnej bilancie takmer
900 miliónov dolárov a udržiavať devízový
kurz koruny na stabilnej úrovni po zavedení vnútornej
zmeniteľnosti. Hrubá zadĺženosť sa
zvýšila menej, než sa očakávalo,
a to o 1,3 miliardy na 9,4 miliardy dolárov. Devízové
rezervy sa zvýšili o 0,9 miliardy na 1,4 miliardy
dolárov.
Pozitívne hodnotenie výsledkov z makroekonomických
hľadísk neznamená, že by si vláda
nebola vedomá existencie radu problémov v podnikovej
sfére i v odvetviach, financovaných zo štátneho
rozpočtu. Pokles dopytu na všetkých základných
trhoch viedol k poklesu výroby, ktorý bol značne
odvetvovo diferencovaný, čo zostrilo problém
platobnej neschopnosti. Súviselo to však aj s celkovou
pomalou adaptáciou na nové podmienky, prejavujúce
sa okrem iného aj pokračovaním výroby
nezaistenej odbytom, sústredením sa na riešenie
úloh krátkodobej povahy a na otázky budúceho
usporiadania majetkových vzťahov.
Samozrejme, že aj v tejto súvislosti odznel rad kritík
a rad kritických postrehov mnohých ekonómov,
ktoré je potrebné vziať do úvahy a reálne
zhodnotiť počas ďalšieho vývoja.
Místopředseda vlády ČSFR Filkus
Z radov kritikov hospodárskej politiky vlády sa
neraz vystupovalo z pozície, že vláda - respektíve
vlády - sa sústredili v roku 1991 predovšetkým
na makroekonomickú stabilizačnú politiku
a prehliadali zložité problémy mikrosféry.
Zjednodušene povedané, že nechali podnikateľskú
sféru alebo podniky ich osudu.
Aj keď rozpočty svojím zameraním boli
reštriktívne a v tomto zmysle - aj to treba povedať
- do určitej miery protiinflačné, je potrebné
zdôrazniť, že v prvom rade transformácie
ani iné nemohli byť, počítalo sa v nich
aj pri ich úprave v polovici roka 1991 v rámci daných
možností s riešením niektorých
závažných problémov, spojených
s týmto procesom.
Prioritne bolo treba riešiť sociálne dopady a
situáciu v odvetviach, poskytujúcich v podstate
bezplatné služby obyvateľstvu. Konkrétne
mám na mysli predovšetkým dávky sociálneho
zabezpečenia, výdavky na zdravotníctvo a
školstvo. Táto skupina výdavkov bola v podstate
jedinou časťou rozpočtových výdavkov,
podiel ktorých na celkových výdavkoch sa
zvýšil, a to zo 49,1 v roku 1990 na 55,7 v roku 1991.
V tejto súvislosti chcem len pripomenúť dvojnásobnú
valorizáciu dôchodkov, zvýšenie podpory
pri narodení dieťaťa, zvýšenie hranice
miezd pre výpočet nemocenského a zvýšenie
štátneho vyrovnávacieho príspevku pre
niektoré skupiny obyvateľov. Nové investičné
výdavky na školstvo sa v minulom roku zvýšili
o 29 % a na zdravotníctvo o 20,8 %, teda viac než
dvojnásobný prírastok v porovnaní
s celkovými rozpočtovými výdavkami.
V záujme zachovania objektivity je však tiež
potrebné povedať, že v podmienkach inflačného
vývoja roku 1991 toto zvýšenie len čiastočne
kompenzovalo rast cien, takže reálna úroveň
výdavkov na tieto dve odvetvia bola trocha nižšia,
než v predchádzajúcom roku. To si treba všimnúť,
všetky tieto pozitívne tendencie je skutočne
potrebné dať do bezprostredného vzťahu
k pohybu cien, lebo inak je to veľmi jednoznačné
a - povedal by som - málo objektívne.
Vo vzťahu k rozpočtovej sfére bolo zámerom
rozpočtovej politiky znížiť celkový
objem hlavne neinvestičných dotácií,
čo sa podarilo realizovať predovšetkým
v rozpočtoch republík. Naopak, v porovnaní
s rokom 1990 sa zvýšili dotácie z federálneho
rozpočtu, čo súviselo s posunom termínu
úpravy cien palív a tepelnej energie z pôvodne
uvažovaného začiatku roka na 1. máj
1991. Na dotácie na teplo bylo vynaložené 13,5
miliardy korún a je teda potrebné povedať,
že tieto dotácie, poskytnuté výrobcom
tepla, boli v skutočnosti dotáciami v prospech obyvateľstva.
Okrem toho bolo z federálneho rozpočtu uvoľnené
ďalšej 1,4 miliardy na riešenie sociálnych
dopadov cien palív a 0,5 miliardy na zaistenie vyššej
spotreby tepla.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť
ešte otázku konverzie. Na riešenie závažného
problému konverzie zbrojnej výroby na civilnú
bolo vynaložené 1,5 miliardy korún. Z toho
pre podniky na území Českej republiky 0,5
miliardy a na území Slovenskej republiky takmer
1,2 miliardy korún. Ďalšia čiastka vo
výške 0,5 miliardy korún bola použitá
zo štátnych finančných aktív
federácie na odkúpenie nepotrebných zásob
od podnikov so zbrojnou výrobou.
Akútnym problémom roku 1991 bolo aj riešenie
finančných dopadov na podniky, vyplývajúcich
z vyhlásenia embarga voči Iraku. Na tento účel
boli z rozpočtových prostriedkov vynaložené
viac ako 2 miliardy korún.
Je pravda, že v roku 1991 boli výrazne obmedzené
rôzne formy cenových dotácií, poskytované
poľnohospodárskym organizáciám. Súčasťou
novokoncipovaného režimu dotácií v tomto
odvetví sa stala regulácia trhu vybraných
poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,
uskutočňovaná formou trhovej regulácie
v republikách. Počas roka vznikol tento fond na
federálnej úrovni. Výrazne sa v súčinnosti
so Správou federálnych hmotných rezerv uplatňoval
predovšetkým intervenčným nákupom
a predajom obilia a mliekárenských výrobkov.
Na náklady, spojené s intervenčnými
nákupmi, a na straty z vývozu mliekárenských
výrobkov bolo vynaložených 838 miliónov
korún. Okrem tejto nepriamej formy pomoci agrokomplexu
boli poľnohospodárskym organizáciám
fakticky povolené nižšie odvody z objemu miezd
na rok 1991 vo výške 2, 3 miliardy korún. Pravda,
zníženie týchto odvodov z objemu miezd malo
prispieť ani nie tak k oživeniu poľnohospodárskej
výroby, ako k tomu, aby mohla poľnohospodárska
výroba ďalej existovať a produkovať. Bolo
by možné, samozrejme, vymenovať ešte ďalšie
čísla, ale nechcem vás tým zaťažovať,
môžete si to nájsť aj v materiáloch,
ktoré máte pred sebou.
Čomu ešte treba venovať pozornosť, je problematika
oddlženia. Nie je možné zabudnúť
ani na čiastočné oddlženie podnikov
na vrub Fondu národného majetku, ktoré robí
v celej ČSFR vyše 40 miliárd korún.
Hoci viete, že v súčasnosti ide o viac ako
dvestomiliardovú čiastku, ktorá predstavuje
platobnú neschopnosť podnikov, je to v podstate jedna
pätina, s ktorou sme sa vedeli takto vyrovnať.
Uvedenými príkladmi som chcel dokumentovať,
že aj napriek celkovo vyššiemu tlaku štátneho
rozpočtu na podniky, hlavne v oblasti znižovania dotácií,
štát v určitých konkrétnych situáciách
fakticky pomáhal podnikom prekonávať ich problémy.
Nebolo však možné akceptovať názory,
smerujúce v podstate k expanzii dotačnej politiky,
pretože by to vo svojich dôsledkoch znamenalo vyššie
schodky v rozpočtoch a vyššiu infláciu.
Práve takémuto vývoju bolo treba v roku 1991
zabrániť.
Zo súhrnného hodnotenia výsledkov rozpočtového
hospodárenia vyplýva, že sa nepodarilo realizovať
zámer dosiahnuť rozpočtový prebytok.
Naopak, súhrn troch štátnych rozpočtov
vykázal schodok - vám už známy - v celkovej
výške 17,5 miliardy a miestne rozpočty prebytok
7,1 miliardy. Konkrétne: štátny rozpočet
Českej republiky skončil schodkom 13,6 miliardy,
štátny rozpočet Slovenskej republiky 10,2 miliardy
a federálny rozpočet prebytkom takmer 6,4 miliardy.
Rozbor týchto výsledkov ukazuje, že príčinou
vzniku schodkov v zásade nebolo prekročenie predpokladaných
výdavkov, ale nižšie celkové rozpočtové
príjmy. Samozrejme, táto situácia je typická
tým, že sme všeličo robili pre to, aby
sme obmedzili výdavky. Niektorí to nazývajú
"salámovou metódou", že sme teda
odkrajovali výdavky na to, aby sme zlepšili postavenie
rozpočtu, na druhej strane tieto negatívne dôsledky,
ktoré teraz uvádzam, boli predovšetkým
spôsobené tým, že sa neplnili príjmy,
že sa upchali dôchodkové kanály do štátneho
rozpočtu príjmov - daň zo zisku, daň
z obratu a tak ďalej. Toto všetko hovorí o tom,
čo bezprostredne súvisí s oživovacím
procesom, že je teda nevyhnutné dosiahnuť v budúcnosti
výsledky najmä tým, že keď oživíme
ekonomiku, naplníme aj príjmy a dôchodkové
kanály do štátneho rozpočtu by mali
takto plynúť najmä prostredníctvom procesu
oživovania. Môže byť diskutabilné,
či toto vzniklo naozaj preto, že sme ovplyvnili dopyt
makroekonomickou politikou reštriktívneho charakteru
- menovou aj rozpočtovou. Dnes to už nie je také
zlé, ale zoberme si pár mesiacov dozadu - a to platí
pre obdobie, ktoré hodnotíme - že došlo
vlastne k situácii, že ani jednotlivec nemal peniaze,
ani podnikateľská sféra, ani štát.
Je predmetom diskusie, či preto, že sme tak ovplyvnili
dopyt touto reštriktívnou makroekonomickou politikou
alebo inými vplyvmi. Samozrejme, to môže byť
predmetom úvah, predmetom diskusií. Každopádne
z toho plynie jeden zámer, že je nevyhnutné
na každom kroku sa zaoberať tým, ako oživiť
proces ekonomiky.