Obracím se na vás, vážené poslankyně
a poslanci, se žádostí, aby byl tento zákon
ve Federálním shromáždění
přijat, ještě na tomto společném
zasedání obou sněmoven, aby se co nejvíce
zabránilo již výše uvedeným problémům.
Jsme si vědomi, že účinnost tohoto návrhu
není schopna eliminovat zcela jejich vznik, ale především
jde o snahu o jejich minimalizaci.
Podstatou předloženého návrhu je pouze
prodloužit platnost omezení (dříve uvedeného
§ 67) na dobu šesti měsíců v souladu
s požadavkem vlády. Návrh přitom nepředpokládá
retroaktivitu vůči již zahájeným
konkursům. Odložení plné účinnosti
zákona neznamená zastavení bankrotu globálně.
Tak jako dosud lze prohlásit konkurs dlužníka,
který je v úpadku, protože je předlužen.
Návrhem se nepopírá nutnost bankrotu jako
ozdravného procesu v ekonomice, ale je snahou hledat i
alternativní způsoby řešení finanční
situace podniků. Takové, které by rizika
bankrotů rozkládaly mezi všechny účastníky,
tj. mezi věřitele, dlužníky, banky a
fondy národního majetku, které by daly zejména
klíčovým podnikům jistý čas
k dokončení privatizace, jednání se
zahraničními partnery apod.
Závěrem vás znovu žádám,
abyste tento návrh zákona podpořili.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji poslanci Lacinovi. Paní
poslankyně Bellušová se hlásí
s technickou připomínkou.
Poslankyně SN E. Bellušová: Vážený
pán predsedajúci! Dovoľte, aby som vás
požiadala, aby sme v tejto chvíli dodržiavali
poradie programu tak, ako sme si ho odsúhlasili.
Nedokážem pochopiť, z akého dôvodu
neprerokovávame bod č. 7, teda novelu transformačného
zákona č. 42, ale prerokovávame posledný
bod, bod o bankrote.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Já se velmi omlouvám za
toto opomenutí nebo tuto změnu, ale takto jsem dostal
prezidiální zprávu a postupoval jsem podle
ní. Nevím tedy, zda mám dát hlasovat
o tom, že bychom změnili program, a nebo zda můžeme
dokončit tento bod programu, a potom pokračovat
zákonem ... Vidím souhlasné kývání,
že můžeme dokončit, takže bych si
dovolil pokračovat.
Návrh zákona (tisk 101 a tisk 113) byl přikázán
výborům ústavně-právním,
finančním a rozpočtovým a hospodářským
obou sněmoven. Po projednání ve výborech
připravily písemný podklad výbory
ústavně-právní (tisk 113) a pověřily
své členy poslance Petera Porubského a poslankyni
Otílii Šablicovou přednesením zpravodajských
zpráv.
Prosím nyní oba jmenované zpravodaje, aby
zaujali svá místa a přednesli zpravodajské
zprávy.
Poslankyně SN O. Šablicová: Ja, ako poslanec
tohto zhromaždenia, ktorý odsúhlasil tiež
program dnešnej spoločnej schôdze žiadam,
aby sa dodržal stanovený program.
Program bol odsúhlasený. Má sa najskôr
prerokovávať transformačný zákon.
Preto sme nenastúpili ako spravodajcovia, pretože
teraz nie sme v tomto bode programu transformačného
zákona spravodajcami.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Dobře. Přerušíme
tedy projednávání tohoto bodu, a pokud je
to výslovné přání navrhovatelů
i zpravodajů, budeme nyní pokračovat tiskem
22 a tiskem 45 (tzn. návrhem poslanců Federálního
shromáždění na vydání
zákona, kterým se doplňuje zákon č.
42/1992 Sb., o úpravě majetkových vztahů
a vypořádání majetkových nároků
v družstvech).
Bod programu 18 (pokračování): Návrh
zákona, kterým se doplňuje zákon č.
42/1992 Sb., o úpravě majetkových vztahů
a vypořádání majetkových nároků
v družstvech (tisk 22) a návrh hospodářských
výborů SL a SN (tisk 45)
Za navrhující poslance podá výklad
pan poslanec M. Štefanovič. Prosím, aby se
ujal slova.
Společný zpravodaj výborů SN M. Štefanovič
: Vážený pán predsedajúci, milé
dámy, vážení páni, vážení
hostia! Pozemkové zákony sú vo zvláštnej
starostlivosti celého súčasného transformačného
obdobia ako legislatívne, tak tiež v pozornosti širokej
verejnosti. Predovšetkým na Slovensku, takmer v každej
rodine, hľadajú občania svoje rozdrobené
početné pozemky, v pozemkových knihách,
zapísané ešte často na svojich rodičov
a vlastnícke úpravy, ktoré sa práve
týkajú predovšetkým Slovenska z tohto
hľadiska, patria tiež do kompetencie federácie.
Federálne zhromaždenie prijalo celý rad zákonov,
ktoré jednoznačne zakotvujú režim pevnosti
súkromného pozemkového vlastníctva,
odstránili sa základné deformácie
totalitného režimu, predovšetkým preferovanie
užívania pred dispozičnými oprávneniami
vlastníka. Máme tu aj novelu Občianskeho
zákonníka, predovšetkým je tu zákon
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku zákon
č.229/1991 Zb.
Sú tu aj zákony národných rád,
katastrálne zákony Českej republiky aj Slovenskej
republiky, vyšli zákony o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, novela stavebného zákona a
podobne, takže podľa zákonov v tomto období
prebieha transformácia družstiev podľa transformačného
zákona č. 42 z tohto roku.
Bolo prijatých veľa predpisov, práve preto
právne vzťahy sú neobyčajne komplikované.
Spôsobuje to mnohé problémy aj kvalifikovaným
právnikom. Nemáme a chýbajú nám
také interpretačné pomôcky, akými
sú pre túto oblasť rozhodnutia Najvyššieho
súdu a nemáme ani dôvodové správy
k týmto zákonom, pretože jednotlivé
paragrafy zákonov sa formovali v ostrých polemikách
na pôde parlamentu. Aby sme sa vyhli rozporom, prosím
vás, kolegyne a kolegovia, nech naše rokovania k tomuto
bodu programu neprekračuje rámec navrhovanej novely,
pretože, priznávam, bolo by treba diskutovať
o celom rade ďalších problémov nášho
poľnohospodárstva aj transformačného
procesu a nakoniec by z toho mohla vyjsť akási právna
poradňa, o to nám teraz nejde.
Ide o to, že nové pozemkové zákony sa
už bežne uplatňujú a prax vykazuje a odhaľuje
mnohé otázky, otvára problémy, pretože
v niektorých paragrafoch sú aj vyslovene zrejmé
rozpory. Veď preto boli prijaté a navrhujú
sa ďalšie zmeny k tomuto transformačnému
zákonu o družstvách. Bolo to aj naše neodkladné
opatrenie Federálneho zhromaždenia, ktoré sme
nedávno schválili, išlo o bytové družstvá,
a máme tu aj ďalší návrh pána
poslanca Filipa, ktorý sa bude prerokovávať.
Všetky druhy družstevníctva sa dotýkajú
miliónov občanov našej republiky a právne
problémy sú veľmi aj juristicky zložité
a tým viac zložitejšie je to pre drobných
vlastníkov. Faktom je, že aj kvalifikovaní
právnici hľadajú pomoc a ľudia žiadajú
vysvetlenie od vlády, od ministerstiev a často od
masmédií, rozhlasu, televízie, denníkov
atď.
Vychádzajúc zo skúseností a požiadaviek
širokej občianskej verejnosti vypracovali sme návrh
na doplnenie transformačného zákona č.
42/1992. V prvom rade prosím o pozornosť týkajúceho
sa faktu, že navrhujeme len upresniť v oblasti vlastníctva
oprávnenú požiadavku vlastníkov pôdy.
Nijako nemeníme ani nechceme meniť a dotknúť
sa platných zákonov. Pretože pozemkové
zákony sú skutočne zložité, môže
to nejedného z nás lákať k analýze
alebo ku kritike daných paragrafov v snahe pokúsiť
sa to predsa len pozmeniť, samozrejme, vylepšiť
a to sprava aj zľava. Nenechajme sa zlákať, aj
keď sa domnievam, že ide často o závažné
aj o oprávnené ohľady a záujmy.
Pri doplnku tohto zákona ide len o vysvetlenie transformácie
poľnohospodárskych družstiev s dôležitou
požiadavkou: Vlastníkom pozemkov dať plné
oprávnenie a vlastnícke právo v celom rozsahu.
Čo to znamená? Týka sa to prakticky realizácie
vlastníckeho práva občanmi, ktorým
práve aj novelou zákona č. 229, v zákone
č. 93/1992 Zb., sa priznal takzvaný režim domnelého
vlastníka, resp. "domnele nedoloženého
vlastníka". Keď zákon uznal v civilistike
nezvyčajný režim domnelého vlastníka,
treba mu priznať aj režim realizácie tohto práva
a o to nám ide. Čoho sa to týka?
Opakujem: Sú to zložité právnické
konštrukcie. Vzhľadom na úzku spoluprácu
s ministerstvom poľnohospodárstva a Roľníckym
družstevným zväzom, veď pán minister
Baco a podobne predseda RDZ pán Dufala, sú spolu
s ďalšími spolunavrhovateľmi tohto zákona,
chceme vyhovieť v prvom rade požiadavkám vlastníkov,
ktorých pozemky prebralo do užívania kedysi
JZD.
Ide o princíp, že družstvá rozdeľujú
svoj majetok medzi vlastníkov pozemkov v rámci transformácie,
na ktorých družstvá hospodária. Takto
až 50 % majetku sa delí medzi vlastníkov-občanov
a to rovnakým dielom na každý hektár.
To ale zostáva len v teórii aspoň pre Slovensko,
pretože vlastník - člen aj nečlen družstva
- je povinný doložiť pred transformáciou
a to do 28. 4. 1992 svoje vlastníctvo právne. Právne
je to list vlastníctva z evidencie nemovitostí.
Avšak prakticky na Slovensku je až katastrofálna
situácia so získaním tohto listu vlastníctva.
Dnes je to vina štátu, pretože nám chýba
príslušný aparát, odborný pracovníci
na súdoch, štátnych notárstvach a v
geodézii. Pritom občania, faktom je, že v dôsledku
nedbalosti za celé desaťročia už od dôb
I. svetovej vojny, nemajú často ani minimálne
doklady pre tieto účely. Medze sa naviac rozorali
a doklady sa celkom už nevyhotovovali. Prevody vlastníctva
sa právne nedokladovali, ani dedičstvo ani kúpa,
výmeny, ani pri sceľovaní a tak ďalej.
A v tomto roku po ukončení prihlašovacej doby
po 28. apríli je pri transformácii taká situácia,
že až 60 - 70 % vlastníkov si list vlastníkov
nedoložilo i keď im chýba len ono "vyúradovanie",
teda ten doklad získať. Vieme, že vlastníkom
sa môže stať len po právnej stránke.
Máme družstvá, v ktorých sa hlási
s dokladmi len niekoľko vlastníkov pôdy užívanej
družstvom a potom vlastne týmto ľuďom patrí
celý ten majetok, ktorý predstavuje často
niekoľko miliónov.
Už od septembra prebiehajú záverečné
transformácie, zasadajú valné zhromaždenia
a musia sa ukončiť dokonca januára 1993. My
sme preto prikročili k predloženiu návrhu tohto
zákona už začiatkom júla. Aby sa mohol
uplatniť urýchlene, podali sme poslanecký návrh,
ale už dvakrát sa tento návrh odložil
s prerokovávania vo Federálnom zhromaždení
zo známych príčin.
Dovoľte upresniť, že v ničom nechceme meniť
doterajší zákon o transformácii družstiev.
Prijatím tejto novely, samozrejme, musia všetky družstvá
ukončiť transformáciu do konca januára
1993 a musia potom začať hospodáriť plne
podľa Obchodného zákonníka už ako
nové družstvo alebo v inej forme napríklad
pretransformovanej do obchodnej spoločnosti alebo budú
zlikvidované.
Navrhujem, aby v družstve vzali do úvahy všetkých
vlastníkov a rozdelili majetok na všetkých
rovnako, aby títo mali možnosť právne
si usporiadať vlastnícke práva, aby im čiastka
majetku bola zatiaľ zložená na zvláštnom
účte do doby, kým si prípadne aj súdne
svoje spory, dedičstvá či reštitúcie
vybavia.
Na Slovensku, a je to špecifikum Slovenska, aj keď sa
už ozývajú tieto hlasy i v Českej republike,
že sú tu aj tieto prípady - je v evidencii
nemovitostí veľký neporiadok. Z viny týchto
vlastníkov, ktorí mali právne možnosť
si toto aj za totality normálne usporiadať, ale každý
sa domnieval, že táto pôda nemá pre neho
význam, tak sa o to nestaral.
Preto, aby bol v evidencii poriadok, národné rady
- Česká aj Slovenská - prijali zákony
o katastroch nemovitostí, ktoré sa budú budovať
od 1. januára budúceho roku.
Na Slovensku je ale pôda zvlášť rozdrobená.
Veď len za prvej republiky na jedného majiteľa
- roľníka pripadalo celkom v priemere 33 parciel.
Dedenie podľa uhorského práva, ktoré
na Slovensku platilo až do zákazu drobenia v roku
1947, resp. do Občianskeho zákonníka v roku
1950, na rozdiel od Českej republiky, kde išlo o rakúske
predpisy, kde bolo dedenie rovnomernejšie, bolo na všetkých
oprávnených dedičov. Keď mal desať
detí, parcela sa rozdelila na desať kusov. Od roku
1947 kvôli tejto rozdrobenosti bol vydaný zákon
o zákaze drobenia. Dnes sa opäť uvažuje
o tom, že by sme mohli vypracovať zákon o zákaze
drobenia. Veď drobenie poľnohospodárskej pôdy
je veľmi nevýhodné, neekonomické a neúčelné.
Je to tak v mnohých štátoch vo svete. Drobenie
bráni účelnému podnikaniu.
Dokonca nemáme zákon o dlhodobom prenájme
poľnohospodárskej pôdy, ktorý tiež
musíme pripraviť. Pretože zatiaľ platí
Občiansky zákonník, výpovedná
lehota z pozemku je ročná. A pôda potrebuje
dlhoročné užívanie.
Dnešní skutoční vlastníci pozemkov
si budú môcť vyzdvihnúť pozemky
fakticky až po získaní listu vlastníctva,
ale nepatria im už nároky na získanie podielu
z majetku a nemajú možnosť začať
podnikať. Na vybavenie dokladov sú dlhé, až
viacročné lehoty priamo zo štátneho
notárstva a podobne. Fronty sú pred pozemkovou knihou,
ale aj na geodézii často celé noci.
Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy
Slovenskej republiky včas vydalo odporúčanie,
pretože zákon zmeniť nemôže, najmä
federálny zákon, predĺžiť dokladovanie
až do decembra 1992, že si to budú môcť
dokladovať. Ale je to sotva realizovateľné v
súlade s transformačným zákonom, pretože
keď v októbri skončí valným zhromaždením
schválenie transformačného projektu, potom
už nikto žiadne práva nebude môcť
uplatniť, pretože to nebude v súlade s právom.
V každom prípade platí právny predpis,
to je 28. apríl 1992, dokedy sa každý mohol
prihlásiť.
Faktom je, že sú na Slovensku tieto špecifické
problémy. Pokiaľ sú v Českej republike
odporúčame, aby si republiky riešili otázky
podľa vlastnej úvahy. Povedzme si úprimne,
že keď v Českej republike toto nie je aktuálne
či potrebné, isto že to môže českých
poslancov nezaujímať. Povedia, že to nie je aktuálne
pre Českú republiku. Ale ja, prosím, v tomto
prípade, pretože ide o federálny zákon
o solidárnosť voči slovenského poľnohospodárovi
a vlastníkovi pôdy, čo je federálna
kompetencia. Preto jedine my tu môžeme spoločne
o tomto rozhodnúť.
Podľa ústavy týmto zákonom umožňujeme
slovenskej aj českej vláde veci riešiť.
Neprikazujeme, že sa musí vec riešiť, teda
žiadne práva voči transformačnému
zákonu neriešime, preto tu nie je ani otázka
kompetencií.
Je to podobné, ako keď umožňujeme aj iným
miestnym orgánom riešiť v medziach zákona
príslušné otázky, takže aj po právnej
stránke je to v súlade s ústavou, že
Federálne zhromaždenie môže umožniť
riešenie vecí aj národnou vládou, pretože
ona je zodpovedná národnej rade ako to bude vykonávať.
Ale my od nej nečakáme, aby nám skladala
účty, teda ju k tomu nenútime. Dávame
jej na to len možnosť.
Pri prerokovávaní textu tohto návrhu zákona
v orgánoch podľa rozdeľovníka, ktorý
urobilo
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, došlo
k rozpornostiam. Tam, kde sa prerokovávali otázky
tohto návrhu. Názory sa krížili. Preto
hovorím, že to vyplýva práve z problematiky,
ktorá právne je veľmi zložitá.
Môžem uviesť príklad, dve stanoviská,
ktoré k tomu podala federálna vláda.
Federálna vláda v písomnej správe
oznámila, že namieta, že sa predĺži
proces transformácie. Lenže lehoty sú dané
zákonom 42, transformácia sa musí ukončiť
28. 1. 1993. Aj sa ukončí, na tom my týmto
zákonom nič nemeníme. Družstvo musí
do tejto doby rozhodnúť o transformácii, ukončiť
transformačný proces alebo príjme nové
stanovy v zhode s Obchodným zákonníkom, prípadne
sa premení na obchodnú spoločnosť alebo
sa likviduje. Ale 28. január 1993 je lehota ukončenia.
Keď dôjde k likvidácii, uplatňujú
sa, samozrejme, predpisy likvidačné - či
už podľa družstevných zákonov ktoré
boli alebo podľa Obchodného zákonníka.
Druhý fakt: Federálna vláda argumentuje proti
návrhu tým, že sa už predávajú
podiely v družstvách. Tie sú už predané:
25% čistého majetku družstva. To nesúvisí
s týmto čistým majetkom, ktoré družstvu
zostane. Takže sa toho vôbec nedotýka. Týchto
24 % sa podielov z pôdy nemôže dotýkať.
Je to už suma vyčíslená v transformačnom
projekte, jasne daná a rozdelená. A ľudia si
kupujú a majú okolo toho problémy, či
kúpiť alebo nie. Dokonca nám z toho vznikajú
veľké problémy, pretože ide o to, či
majetky z družstva rozdeľovať podľa dražby,
či ich oceňovať podľa akýchsi iných
kritérií. Družstvám tiež vznikajú
veľké problémy, tiež to nie je doriešené.
Ale družstvá si pomáhajú sami.
Stanovisko federálnej vlády o tom, že by sa
transformácia pozastavila či dokonca zbrzdila, s
týmto nijak nesúvisí. Veď preto je v
poľnohospodárskych družstvách po transformácii
povinne vytvorený podľa Obchodného zákonníka
nedeliteľný fond, ktorý bude fungovať.
A družstvo môže vystupovať ako subjekt, ktorý
bude riadne hospodáriť. A o čo nám ide?
Aby sa to čo najskôr stalo, chceme, aby to bolo veľmi
rýchle, aby už konečne mali pevnú ekonomickú
a právnu základňu pre svoju činnosť.
Otázka zániku družstva po transformácii,
teda čo s majetkom, ktorý pripadá na každý
hektár (o tom sme besedovali práve v ústavno-právnom
výbore) oprávnenej osobe. Je to rovnaký osud
ako pri ostatnom majetku, pri ostatných podieloch, ktoré
členovia družstva vo svojich družstvách
majú. To je ten osud siedmich rokov, kedy budú mať
nárok na to, pokiaľ nebudú samostatne hospodáriť,
aby si to vybavili.
Inými slovami: stanovisko federálnej vlády
svedčí o tom, že pracovník ktorý
to robil, rovnako nepochopil podstatu celého transformačného
procesu. Je to práve zložitosť právnych
konštrukcií o vlastníctve, počínajúc
klasickým rímsko-právnym konštatovaním.
Je to, samozrejme, zaťaženie súdov, notárov,
evidencie nemovitostí, zložitosť pre vlastníkov
a nekonečný proces sporov o pozemky.
Pripomenul by som na záver, že ide o akúsi
fiškálčinu v praxi, ktorú chceme odstrániť.
Preto mi nakoniec dovoľte pripomenúť slova jedného
poslanca Národného zhromaždenia, predsedu Slovenskej
národnej rady, ktorý ale zasadal kedysi v Rudolfíne
na Palachovom námestí. Bol to spisovateľ Martin
Rázus, ktorý to vyjadril takto: "Pánbožko
stvoril ďatelinku pre kravičku, kravičku pre
sedliaka a sedliaka pre fiškála-advokáta."
Aby k tomu nedošlo, pomôžme tomu zákonom,
aby bol lepšie vysvetliteľný, zjednodušme
transformačný zákon. Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji poslanci Štefaničovi.
Podle opatření předsedů sněmoven
byl návrh projednán výbory ústavně-právními,
sociálními a hospodářskými
obou sněmoven. Přípravou stanoviska byly
pověřeny výbory hospodářské,
a prosím tedy zpravodaje poslance Šedoviče
a poslance Kučeru za Sněmovnu národů,
aby zaujali místa za tímto stolem a přednesli
své zpravodajské zprávy. Nevím, kdo
z vás, pánové, začne. Pan poslanec
Šedovič se ujme slova jako první, a tudíž
ho prosím, aby tak učinil.
Společný zpravodaj výborů SL J. Šedovič:
Vážený pán predsedajúci, vážené
dámy, vážení páni! Som toho názoru,
že dôvody pre ktoré sa iniciatívna skupina
poslancov rozhodla predložiť návrh novely zákona
č. 42/1992 Zb., tu boli v plnej miere vysvetlené.
Pokladám však za potrebné zhrnúť
v stručnosti niekoľko faktov, podľa môjho
názoru dôležitých pre vaše rozhodovanie.
Prerokovávanie tlače č. 22 bolo prikázané
výborom sociálnym, výborom ústavno-právnym
Snemovne ľudu a Snemovne národov a výborom
hospodárskym, ktoré vo vzťahu k tomuto zákonu
boli určené ako garančné.
Výbory sociálne sa predloženým návrhom,
obsiahnutým v tlači č. 22, zaoberali na svojej
3. spoločnej schôdzi dňa 6. augusta 1992 a
odporúčajú schváliť predložený
návrh bez pripomienok.
Výbory ústavno-právne prerokovali tlač
č. 22 tiež na svojej 3. spoločnej schôdze
dňa 6. augusta 1992 a dospeli k nasledujúcim záverom:
Výbor ústavno-právny Snemovne ľudu nesúhlasí
s predloženým návrhom, výbor ústavno-právny
Snemovne národov súhlasí s predloženým
návrhom zákona, pričom navrhuje malú
legislatívnu úpravu, ktorá je v tlači
č. 45 už zohľadnená.
Výbor hospodársky dvakrát prerokoval predložený
návrh v znení tlače č. 22. Na svojom
2. zasadnutí k tomuto problému dňa 6. augusta
1992 mal k dispozícii všetky vyjadrenia výborov
Českej národnej rady, Slovenskej národnej
rady, Federálneho zhromaždenia a vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky. Po rozsiahlej diskusii
dospel k názoru, že predkladaná novela nemá
za cieľ zmeniť lehoty stanovené na uskutočnenie
transformácie v poľnohospodárskych družstvách,
nemá za cieľ a neumožňuje rozšíriť
počet oprávnených osôb, ktoré
vstúpili do transformačného procesu k 28.
aprílu 1992, ale len umožňuje vládam
republík, aby nariadením upravili podrobnosti o
spôsobe a lehote dokázania právneho nároku
oprávnených osôb.
Dá sa povedať, že tieto osoby z technických
príčin nemôžu predložiť výpis
z pozemkovej knihy, ako jednoznačný doklad o svojom
vlastníctve. To, že štátna správa
nie je schopná vydať občanom potrebné
doklady do termínu stanoveného zákonom nás
neoprávňuje zbaviť takéhoto občana
nárokov na jeho vlastníctvo, medzi ktoré
podiel na čistom majetku poľnohospodárskeho
družstva rozhodne patrí.
Výbory hospodárske Snemovne ľudu a Snemovne
národov po zvážení stanovísk
výborov Českej národnej rady a Slovenskej
národnej rady, ako aj stanoviská vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky navrhujú Snemovni
ľudu a Snemovni národov, aby predložený
návrh zákona schválili v znení tlače
č. 45, ktorý ste všetci obdržali. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji poslanci Šedovičovi
a prosím poslance Kučeru, aby přednesl zprávu
za Sněmovnu národů.
Společný zpravodaj výborů SN M. Kučera:
Vážený pane předsedající,
vážené Federální shromáždění,
dámy a pánové, dovolte, abych jako společný
zpravodaj za Sněmovnu národů doplnil kolegu
Šedoviče.
Předložený návrh zákona byl projednán
v České národní radě, ve Slovenské
národní radě a ve vládě České
a Slovenské Federativní Republiky. Ve společné
zprávě výborů České
národní rady k vládnímu návrhu
skupiny poslanců Federálního shromáždění
na vydání zákona, kterým se doplňuje
zákon č. 42/1992 Sb., se uvádí:
Ústavně-právní výbor ČNR,
hospodářský výbor ČNR a zemědělský
výbor ČNR nedoporučují Federálnímu
shromáždění, aby vyslovilo souhlas s
předloženým návrhem.