Poslanec SN Ľ. Bystrický: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, vážení hostia! Tento zákonodarný
zbor stojí dnes pred neľahkou a - dovolím si
povedať - osudovou úlohou, úlohou, ktorú
si neprisúdilo samo, ktorú mu prisúdili okolnosti.
Má možnosť definitívne rozhodnúť
o zániku štátu. Svojím rozhodnutím
nespôsobí len formálne ukončenie jednej
historickej etapy, etapy dvoch národov uprostred Európy,
ale bezprostredne má možnosť zasiahnuť do
osudov doslova miliónov ľudí. Do osudov každého
z občanov, takmer šestnástich miliónov
občanov, žijúcich na území dnešnej
ČSFR.
Tento "zákon zákonov", ktorý predkladá
ako vládny návrh federálna vláda,
je zároveň interpretovaný ako nevyhnutný
dôsledok a optimálne riešenie nezvratného
vývoja v našom štáte.
Nielen ja osobne, ale aj poslanci klubu SDSS o tejto interpretácii
pochybujú. Podľa našich názorov nejde
o nezvratný proces, spôsobený objektívnymi
zákonitosťami, ktoré majú svoje korene
v minulosti a výrazom ktorých v súčasnosti
je priebeh tak, ako prebieha, ale je to proces, ktorý je
výsledkom politických rozhodnutí víťazných
zoskupení, ktoré vzišli z posledných
parlamentných volieb. Boli sme a sme však realisti.
Chápeme aj realitu rozloženia politických síl
a zoskupení. Preto sme boli ochotní vychádzať
v ústrety kompromisným návrhom.
Boli sme ochotní prijímať kompromisné
rozhodnutia. Kompromis však vyžaduje ústretovosť,
vôľu a ochotu prijímať argumenty druhej
strany z oboch strán.
Krajným riešením, krajnou hranicou, ku ktorej
sme boli ochotní ísť, bola forma legitimity
procesu prijímania zákona o zániku federácie,
ktorá by bola nespochybniteľná, ktorá
by nevyvolávala rozpaky a pochybnosti nielen doma, ale
aj v zahraničí.
Krajnou formou tohto procesu bola iniciatíva, bolo zapojenie
parlamentov národných republík do procesu
zákona o zániku federácie a spôsob,
ktorým by sa kvalifikovaným spôsobom (ako
to tu povedal a pripomenul v úvodnom vystúpení
spravodajca ústavno-právneho výboru SĽ,
kolega Voleník), poslanci týchto zákonodarných
zborov prihlásili k svojim právam tak, ako im vyplývajú
z článku 1 ústavného zákona
o československej federácii, k svojim právam
niesť zodpovednosť ako predstavitelia nástupníckych
štátov za nasledujúci vývoj. Bohužiaľ,
po zoznámení sa s výsledkami včerajších
hlasovaní v národných radách musíme
konštatovať, že výsledky hlasovaní
zvyšujú našu pochybnosť o ochote a schopnosti
predstaviteľov národných rád hlásiť
sa k týmto svojim právam a povinnostiam.
Za týchto okolností, keď ani predstavitelia
tých politických zoskupení, program ktorých
sa napĺňa prijímaním dnešného
návrhu zákona o zániku federácie,
nie sú schopní s plnou zodpovednosťou a vážnosťou
sa k tomuto svojmu programu prihlásiť, nemôže
nikto zodpovedne očakávať od nás, predstaviteľov
opozície, aby sme dali svoj hlas, aby sme niesli spoluzodpovednosť
za program, za proces, ktorý sme nepodnietili, ktorý
nie je v súlade s našimi programami a nie je v súlade
s našimi predstavami o budúcnosti tohto štátu.
Preto sme sa rozhodli, že budeme návrh zákona
o zániku federácie, ako je predkladaný v
parlamentnej tlači 168 (teda návrh VÚP SĽ
a SN), podporovať len tom prípade, keď k nemu
bude prijatý dodatok o referende.
Nad akúkoľvek pochybnosť, referendum ako najvyšší
inštitút demokracie - priamej demokracie - prenesie
zodpovednosť za toto historické rozhodnutie na všetkých,
ktorých sa týka, teda na občanov tohto štátu.
Výsledky referenda prijmeme - nech už budú
akékoľvek - bez akýchkoľvek výhrad.
Keď výsledky referenda, prejavené vôľou
občanov, rozhodnú, že ČSFR zaniká
a vznikajú dva štáty, nezávislé
a samostatné, Česká a Slovenská republika,
z tohto miesta vyhlasujem ochotu a pripravenosť nielen poslancov
SDSS ako strany, ktorá je členkou Socialistickej
internacionály, prispievať všetkými svojimi
silami a úsilím k rozkvetu a rozvoju Slovenskej
republiky ako demokratického a právneho štátu.
Taký je dnes náš postoj nielen k návrhu
zákona o zániku federácie, ale aj k prípadným
ďalším dôsledkom.
Nakoniec mi dovoľte ešte jednu myšlienku, ktorú
mi pred chvíľou pošepkal kolega Beniač.
Legendárny Titanic neklesol ku dnu pre nedostatok vo svojej
konštrukcii, ale preto, že na kapitánskom mostíku
stál človek, ktorý, nedbajúc na dobre
mienenú radu a úprimné varovania, doviedol
túto skvelú loď neomylne a rozhodne ku katastrofe.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi
za klub SNS poslanec Hrivík. Pripraví sa poslanec
Borák za KDU ČSL.
Poslanec SN P. Hrivík: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, vážení hostia! Dnes rokujeme
o vládnom návrhu ústavného zákona
o zániku ČSFR, parlamentná tlač 132
a 168, ktorý sa môže bezpochyby stať najvýznamnejším
zákonom v histórii československého
štátu.
Rozhodujeme o ďalšom osude oboch národov, žijúcich
v tomto horúcom stredoeurópskom priestore. Máme
výnimočnú historickú príležitosť
prezentovať sa pred svetom aj domácou verejnosťou
kultivovaným a nadčasovým prístupom
pri riešení takých zásadných
otázok, ako je konštituovanie dvoch suverénnych
národných štátov.
Je potrebné uvedomiť si, že v prípade
schválenia tohto zákona vytvoríme ojedinelý
precedens vo svetovej histórii. Istotne aj prítomní
historici potvrdia a dajú mi za pravdu, že po prvý
raz v dejinách ústavným a dôstojným
spôsobom môže dôjsť k plynulému
a civilizovanému prechodu do novej štátnej
kvality.
V tejto chvíli nie je rozhodujúce, že práve
Slovenská národná strana bola od začiatku
iniciátorom myšlienky, ktorá sa prípadným
prijatím tohto zákona bude realizovať.
Poslanci klubu Slovenskej národnej strany už v uplynulom
volebnom období ako jediní presadzovali na pôde
Federálneho zhromaždenia myšlienku samostatnej
slovenskej a českej štátnosti, a preto vítajú
postup vládnucich politických subjektov federácie,
ktoré pochopili, že udržiavanie doterajšieho
neživotaschopného a chorého stavu vyvoláva
väčšie problémy pre obidve súčasti
federácie, s negatívnymi dôsledkami pre ich
občanov, než vytvorenie dvoch samostatných
štátnych celkov s vyššou kvalitou vzájomných
vzťahov.
Svoje dôvody a argumenty za samostatnú slovenskú
štátnosť sme mnohokrát prezentovali v
tomto zákonodarnom orgáne, preto ich znova opakovať
nebudem. Chápeme aj nostalgiu časti českej
a slovenskej verejnosti kvôli zanikajúcej spoločnej
štátnosti, ale sme presvedčení, že
spolupráca, postavená na jasných pravidlách,
sa stane zdravým základom korektných susedských
vzťahov oboch nástupníckych štátov.
Zákon v predloženej podobe považujeme za prijateľný
pre široké politické spektrum, zastúpené
v tomto zákonodarnom zbore.
Klub Slovenskej národnej strany preto jednoznačne
predložený návrh ústavného zákona
podporí. Nemôžeme však súhlasiť
s požiadavkou, ktorá prijatie tohto zákona
kategoricky podmieňuje referendom. Procesy, vedúce
k rozpadu československého štátu, sú
už v takom štádiu, že referendum na tomto
fakte nič nezmení a na predlžovanie súčasného
neurčitého politického a spoločenského
stavu dopláca predovšetkým náš
občan.
Pokúsme sa zamyslieť nad otázkou, čo
môže spôsobiť neprijatie tohto zákona.
Podľa nášho názoru by dôsledkom
bola hlboká politická, ekonomická a sociálna
nestabilita, vyplývajúca z ďalšieho predlžovania
štátoprávnych peripetií. Bolo by to
zdrojom veľkej nedôvery na medzinárodnej scéne,
zdrojom napätia medzi Čechmi, Slovákmi a ostatnými
národnostnými menšinami, čo by značne
skomplikovalo ďalší politický a hospodársky
vývoj oboch republík. Dúfame, že takýto
vývoj si nikto z nás prítomných nepraje.
Ďakujem. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Zrejme ešte
stihneme pred prestávkou vystúpenia všetkých
predstaviteľov politických klubov. Sú už
len tri: pán poslanec Borák, pán poslanec
Krejsa a pani poslankyňa Bellušová. Slovo má
pán poslanec Borák.
Poslanec SL J. Borák: Vážený pane předsedající,
vážené kolegyně, vážení
kolegové, vážení hosté. Ocitáme
se na důležitém mezníku novodobých
dějin. Začíná něco nového,
začínáme budovat nové vztahy mezi
Českou republikou a Slovenskou republikou, mezi Čechy,
Moravany a Slezany a mezi Slováky včetně
občanů jiných národností. Zároveň
si uvědomujeme, že státoprávní
uspořádání je dílem lidí,
nikoliv dogma. A přežije-li se, nesplňuje-li
náročné požadavky současnosti,
je zapotřebí ho změnit. Dnešního
dne nejde o rozhodnutí, zda nové vztahy ano, či
ne. Ale o slušné a ústavní potvrzení
de jure toho, co je již de fakto nezvratným procesem.
Schválením zákona o rozdělení
majetku federace jsme překvapili svět v tom pozitivním
slova smyslu. Ukázali jsme, že se umíme v tak
citlivé otázce domluvit. Vždyť nám
jde o mnohem víc, než o nějaké malicherné
hašteření. Byla by škoda, kdybychom novou
vzájemnost začínali nevkusností, lehkomyslností,
a dokonce neodpovědností. Na každém
z nás záleží, jakou míru odpovědnosti
vložíme do tohoto zákona. Dejme stranou úzce
stranické zájmy i zájmy jednotlivců.
Jde o mnohem více, o start do nové budoucnosti bez
chaosu, v klidu, v ústavnosti, legitimity a s obdivem partnerů
ze zahraničí.
Vážené Federální shromáždění,
poslanecký klub KDU-ČSL ve Federálním
shromáždění tento návrh ústavního
zákona podpoří. Věřím,
že podobně učiní i ostatní poslanecké
kluby. Děkuji za pozornost. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi
pán poslanec Krejsa. Potom - ako posledný - vystúpi
za poslanecký klub pani poslankyňa Bellušová.
Poslanec SN J. Krejsa: Krejsa, Sdružení pro republiku-Republikánská
strana Československa.
Vážený pane předsedající,
vážení pozůstalí. Sešli
jsme se zde ve smuteční aule federálního
krematoria, abychom navždy pohřbili společný
stát Čechů, Moravanů, Slezanů
a Slováků, abychom se navždy rozloučili
s ideály Tomáše Garriqua Masaryka, s demokracií,
svobodou, právem i spravedlností, abychom plivli
na hroby všech, kteří za tento stát
položili své životy. Sedíme tu společně
na přibouchnutém víku rakve pohřbívaného
živého a předstíráme, že
pro šum ptačích křídel, na kterých
s bájným Fénixem, velkým VK, poletíme
zítra ke slunci, neslyšíme zoufalé rány
toho uvnitř. Bylo by totiž hříchem vyhodit
věnce vlastnoručně uvité se stuhami
od staletých věrných přátel
Niebelungů, když ty stanou se jistícími
lany před národem, volbami a vlastizradou.
Rozdělení státu se musí provést,
jinak zůstaneme vězni tohoto zparchantělého
státu - zaznělo 29. září v
Pardubicích. Nikoliv z úst podnapilého pernikáře,
ale premiéra federální vlády. Je třeba
komentáře?
Jaký pán, takový kmán - platívalo
již v době, kdy byl první muž českého
státu hrdý na svou vlast, ač sám Lucemburk.
A lid této země byl hrdý na svého
pána, dokonce ho nazval Otcem vlasti. Jak asi nazve lid
pana premiéra, to už je jeho problém.
Orwellova reforma, jenž nám během sedmého
volebního tibreaku vyrazila ekonomické kormidlo
z rukou slepého, mocí zpitého lodivoda, aniž
to chudák sám zaregistroval, zredukovala jeho federální
ministerstva na čtyři, přesně podle
Orwellovy Oceánie. Na ministerstvo míru, které
vyhlásilo válku řadovému občanovi
a je vždy připraveno válčit s ústavou,
zákony, Listinou lidských práv; na ministerstvo
pravdy, které lže důchodcům od svého
vzniku, aprílem vyvede bankrotující podniky
a horníkům slibuje lépe než cikán
přistižený v samoobsluze. Na ministerstvo lásky,
které dělá z našich odborníků
prodejné poletuchy v dělnických profesích
v cizině; na ministerstvo hojnosti, jež sytí
svůj lid z popelnicových nádob geniálně
většími kontejnery a povadlými listy
kupónových knížek.
Nechci tu lkát na cizím hrobě. Každý
národ má takovou vládu, jakou si zaslouží.
Jen mě mrzí, že místo v parlamentu jsem
mezi kocourkovskými radními, kteří
jsou schopni odhlasovat zastavení zeměkoule a vystoupit.
Nemyslím, že by národ, až na pár
výjimek ...
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Prepáčte, pán kolega, musím
vás upozorniť z pozície predsedajúceho,
že začínate urážať vážnosť
parlamentu. Upozorňujem vás na možné
následky disciplinárneho konania. (Potlesk.)
Poslanec SN J. Krejsa: Omlouvám se. Přeskočím.
(Smích, potlesk.)
V době, kdy se demokratická Evropa s politickým
IQ aspoň v plusu snaží sjednotit, my se dělíme.
Svět z nás musí mít pořádnou
psinu a krajané v cizině, aby chodili kanálama.
Bojím se, že ani historie se už nebude ptát,
kdo podepsal vlastizrádný ortel a kdo ne. Nebude
žádná historie, protože už nebude
ani český stát. Tvrdě procitneme brzy
jako spolková země Německa s věčným
bajonetem "auslendra" v zádech, jak nám
to z české vlády radí jakýsi
polský přivandrovalec nebo Vlach. Hořký
kalich bolehlavu budou muset nuceně vypít ti, co
v tomto mariáši hrobníků vsadili na
durcha české státnosti. A dobře jim
tak.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Pán poslanec, ja vás musím
znova upozorniť. Tu je rovnosť rasy, národností
a vierovyznaní. Je to ústava, ústava zaväzuje
aj vás, aj keď je to vystoupenie. Upozorňujem
vás opakovane.
Poslanec SN J. Krejsa: Přeskočím. Vážené
kolegyně a vážení kolegové z
opozice, vážení poslanci vládnoucí
strany, budeme znovu hlasovat o nejtragičtějším
okamžiku našich dějin, o rozbití Československa.
Sdružení pro republiku - Republikánská
strana Československa už svým názvem
prozrazuje, jak budeme hlasovat. Rozdělení nemáme
ve svém volebním programu a my své voliče
za nos nevodíme. V tomto smyslu informuje o dění
v ČSFR vedení demokratické strany USA, studenty
amerických univerzit a naše krajany na své
oficiální návštěvě Spojených
států i náš předseda dr. Sládek.
Mám vyřídit srdečné pozdravy
hlavně jeho nepřátelům.
Vítězové voleb, ve kterých, jak už
upozornil kolega Zeman, se potvrdila teorie dr. Hešla, že
třetina tohoto národa je dementní, tito vítězové
se nám snaží namluvit, že není
jiné cesty než rozbití Masarykova a Štefánikova
státu, že je to cesta k prosperitě, k demokracii
a nevím k čemu ještě.
Mohl bych přinést dost důkazů o pravém
opaku a přinesl jsem jeden. Asi vám bude k smíchu.
Proto jsem ho vlastně přinesl. Je to vizitka, obyčejná
vizitka. Pro někoho. Pro mě krutá obžaloba
tohoto režimu a varovné memento pro nás všechny,
ve svém černém humoru však alespoň
pro některé z nás skrývá jiskru
naděje, že tahleta nádherná země
opět jednou procitne. Ten, kdo mi vizitku věnoval,
se ve svém původním povolání
provinil jen tím, že není členem ODS.
Dovolte mi, abych vizitku přečetl: JUDr. Josef Vondruška,
provozní zámečník.
Závěrem bych rád poděkoval všem
zaměstnancům a pracovníkům Federálního
shromáždění za všechno, co pro
nás, poslance, vykonali. Mohu ty opravdu federální
ubezpečit, že i když teď možná
prohrajeme bitvu, neprohráli jsme válku.
Sdružení pro republiku - Republikánská
strana Československa v žádném případě
zákon o rozbití společného státu
nepodpoří a předloží konkrétní
pozměňovací návrh, který přednese
kolega Havlík. Pevně věřím,
že budoucnost dá za pravdu nám. Na shledanou
v lepších časech, přátelé,
a díky za pozornost. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Tam bola faktická
poznámka, prosím.
Poslanec SL J. Orel: Chtěl bych se z tohoto místa
omluvit poslancům polského senátu za výroky
poslance Krejsy, učiněné na adresu polské
národnosti.
(Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Ako posledná
v predpoludňajšej rozprave vystúpi za klub
HZDS poslankyňa Bellušová.
Poslankyně SN E. Bellušová: Vážení
prítomní, milí hostia! Dúfam, že
uznáte, že po prečítaní tohto
fejtónu je mi veľmi ťažko zladiť a
dať dohromady myšlienky. Predsa mi dovoľte, aby
som sa aspoň pár vetami o to pokúsila.
Keď som počúvala niektoré vystúpenia
svojich predrečníkov za jednotlivé kluby,
dovoľte mi povedať, že som bola sklamaná.
Sklamaná hlavne tými pasážami, ktoré
hovoria o tom, že za dnešný stav zodpovedajú
len terajšie politické reprezentácie.
Všetci veľmi dobre viete, že to tak nie je a vo
vývoji, ktorý nastal už po novembri 1989, politická
reprezentácia bývalých vlád - ako
slovenskej, tak českej - hľadala možnosti spolužitia
týchto našich dvoch bratských národov.
Aké možnosti? Prečo potom boli dlhé,
nekonečné rokovania, ktoré mali smerovať
k vyústeniu medzištátnšj zmluvy medzi
Čechmi a Slovákmi?
Ja som presvedčená, že slovenská politická
reprezentácia vyčerpala v snahe nájsť
novú formu spolužitia medzi oboma národmi všetky
možnosti.
Dnes stojíme pred prijatím zákona o zániku
federácie. Rada by som sa spýtala (aj keď odpoveď
na otázku nežiadam od kolegov, ktorí sú
proti tomu a ktorí to tak vehementne odôvodňovali),
rada by som sa spýtala, či si myslia a sú
presvedčení, že neschválenie zákona
o zániku federácie bude správne a či
pomôže skutočne k legalizovaniu dvoch zvrchovaných
štátov.
Som presvedčená - ako aj všetci poslanci nášho
klubu - o tom, že tým by sa len prispelo k nelegálnym
krokom a že v dnešnej chvíli nie je možné
zastaviť vznik týchto dvoch zvrchovaných štátov.
Čo je možné? Pokaziť kľudný
vstup oboch republík do nového roka, kľudné
rokovania ďalšie, ktoré čakajú
obe republiky.
Preto sa obraciam na všetkých tých, ktorí
sú snáď v hĺbke svojej duše rozhodnutí
a navonok to prezentujú inak, aby zvážili tieto
okolnosti, aby posúdili to, čo už vedia, koľko
zmlúv a aké boli už do dnešnej chvíle
prijaté medzi republikami a koľko je ešte treba
prijať.
Preto prosím v mene všetkých poslancov klubu
Hnutie za demokratické Slovensko o podporu pri hlasovaní
o ústavnom zákone o zániku federácie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte
faktická poznámka, pán poslanec Moric.
Poslanec SL V. Moric: Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni! Mne nie je smutno z toho vystúpenia,
ktoré bolo pred pani Bellušovou. Nech aspoň
ľudia vidia, kto je kto. Je mi smutno z toho, že takí
ľudia sa dovolávajú aj odkazu Štefánika.
A dovoľte, aby som aspoň konštatoval, že
keď je niekto hlúpy, mal by byť aspoň
slušný. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem. Teraz vyhlasujem prestávku
do 14. hodiny. Ale ešte, keďže máme 22 prihlásených
do diskusie, prečítam prvých päť,
aby sa mohli pripraviť v tomto poradí: pán
poslanec Paulov, pán poslanec Malíř, pán
poslanec Murgaš, pán poslanec Indruch, pán
poslanec Trnkócy, pán poslanec Smělík
(ospravedlňujem sa, že som skomolil jeho meno, ale
mal ho napísané nečitateľne), pán
poslanec Foltýn, pán poslanec Jičínský,
pán poslanec Valenčík a pán poslanec
Svoboda. To je prvých desať vystupujúcich po
prestávke.
Prosím o presnosť, začneme presne o 14. hodine.
Ďakujem pekne.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Vážené kolegyne a kolegovia,
budeme pokračovať. S faktickou pripomienkou sa hlási
poslanec Krejsa. Do diskusie je prihlásený poslanec
Paulov, po ňom poslanec Malíř. Zatiaľ
máme prihlásených 27 poslancov a poslankýň.
Slovo má poslanec Krejsa.
Poslanec SN J. Krejsa: Vážený pane předsedající,
vážené kolegyně a kolegové, ve
své rozpravě jsem urazil tento ctihodný sbor,
a proto se všem, kterých jsem se dotkl, hluboce a
upřímně omlouvám. Velmi se omlouvám
především polskému národu a polské
menšině, které jsem urazil neúmyslně.
Omluvil jsem se i maršálkovi polské parlamentní
delegace, který moji omluvu přijal velkoryse a s
humorem. Žádám o totéž i vás.
Děkuji vám. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem za korektný prístup,
pán poslanec. Slovo má poslanec Paulov, pripraví
sa poslanec Malíř.
Poslanec SN Š. Paulov: Vážený pán
predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia!
Najprv by som chcel povedať, že niektoré moje
myšlienky budú rezonovať s diskusným príspevkom
pani Bellušovej, čo je vyslovene náhoda. Dopracovali
sme sa k podobným názorom úplne nezávisle
na sebe.
Vo svojom príspevku by som sa chcel dotknúť
a vyjadriť sa k veľmi často traktovanému
názoru. Je to takpovediac slogan, že vraj súčasné
politické reprezentácie, vzídené z
posledných volieb, sú zodpovedné za rozpad
štátu, pričom je to podávané
spôsobom, akoby to robili div nie z kratochvíle.
Z takto formulovaného názoru prýšti
buď hlboká neznalosť vzťahov minulých
i súčasných, alebo bezbrehá demagógia,
alebo zarytá nechuť rešpektovať realitu.
Nebudem zachádzať do historických exkurzov
z medzivojnového obdobia alebo z obdobia bezprostredne
po druhej svetovej vojne, z 50. rokov, alebo z nenaplnených
ideálov skutočného federalizmu z roku 1968.
Zastavím sa pri našom vývoji po novembri 1989,
v snahe o istú genézu od tohto dáta po dnešný
stav.
November 1989 bol obdobím, kedy sa naplnili naše dlhoročné
pozitívne očakávania, avšak ani v tomto
období dlho očakávanej slobody, v tomto období
pozitívnych emócií, spontánneho politického
pohybu k pluralite nezačali vznikať celoštátne
pôsobiace politické strany. Bez toho, aby väčšina
z nás hlboko domýšľala príčiny
a dôsledky tejto politickej spontánnosti, vznikali
politické strany na Slovensku aj v Čechách,
ale nevznikali strany skutočne československé.
Uvedomte si, že nevznikli funkčné a efektívne
celoštátne strany, ani také, ktoré vychádzajú
z určitého univerzálneho nadnárodného
princípu, ako napríklad Strana zelených alebo
celoštátna strana kresťanského charakteru.
Takto pomaly a nepozorovane sa už od novembra 1989 začal
politický vývoj Slovenska a Čiech od seba
vzďaľovať. Tento proces divergencie sa uskutočňoval
aj napriek tomu, že vládnuce strany na Slovensku,
najmä VPN, neskôr ODÚ a Demokratická
strana boli až slepo profederálne a niekedy až
nedôstojne servilné vo vzťahu k Prahe. Tento
vývoj mal v období od novembra 1989 do volieb v
roku 1992 svoju vnútornú autonómnu logiku
a jej podstatu je treba hľadať v minulom sedemdesiatročnom
spolužití, ktoré nenaplnilo národné
ambície Slovákov.
Pripomínam aj fakt, že náš vývoj
po roku 1989 išiel paralelne s národnoemancipačnými
pohybmi v postkomunistickom svete. Voľby z júna t.r.
boli zavŕšením tohto skrytého vývoja
a priniesli kvalitatívnu zmenu v tom, že proces, ktorý
prebiehal pod povrchom, sa stal zrejmým a oficiálnym.
Voľby 1992 na Slovensku - napriek doslovnému masírovaniu
mozgov federálnymi oznamovacími prostriedkami -
skončili krachom profederálnej politiky. Nijaký
ekvilibrista, cvičiaci s percentami volebných výsledkov,
nemôže negovať fakt, že do parlamentov -
či už Federálneho zhromaždenia alebo Slovenskej
národnej rady (dnes už Národnej rady Slovenskej
republiky) - sa nedostala ani jedna strana s ortodoxno-profederálnym
programom. Toto je fundamentálny záver a poznatok
z volebných výsledkov na Slovensku. Kto sa vyhýba
tomuto záveru, uchyľuje sa k pštrosej politike
a strká hlavu do piesku pred realitou.
Myslím, že ODS i HZDS si to uvedomili a že tu
je potrebné hľadať jeden z dôvodov pomerne
rýchleho vývoja štátoprávnej
otázky v povolebnom období. ODS mala s voľbami
svoju špecifickú skúsenosť. Pán
Klaus, predseda strany, v štatistikách popularity
vždy figuroval na Slovensku s niekoľkými desiatkami
percent sympatizantov na pomerne vysokých priečkach.
Aj tak jeho strana, kandidujúca na Slovensku v koalícii
s Demokratickou stranou, nedostala ani 4 % voličských
hlasov. Tento zdanlivý paradox má len to jediné
vysvetlenie, že ani tí slovenskí voliči,
ktorým je pán Klaus sympatický ako osoba,
ako politik, či ako ekonóm, nedôverovali myšlienke
federalizmu v takej podobe, v akej bola sformulovaná v
programe jeho strany.
Myslím, že ODS to pochopila, a preto po voľbách
zaujala vo vzťahu k Slovensku také stanovisko, aké
zaujala a aké časť českej politickej
scény nie je ochotná akceptovať.
Len na okraj a na zdôraznenie predchádzajúceho
dodávam charakteristický symptóm z posledných
dní, keď slepo profederálna ODÚ, niektorí
členovia ktorej tak milovali federáciu, že
až nenávideli Slovensko, skončila totálnym
krachom a zastavuje svoju politickú činnosť.
K tomu niet čo dodať.
Posudzujúc vývoj ex post možno zhodnotiť,
že zárodky rozpadu tohto štátu je možné
nájsť zakódované od počiatku
politického vývoja, ktorý odštartoval
po 17. novembri 1989. Dôvody a príčiny takého
vývoja vyvierajú z historickej skúsenosti
uplynulých desaťročí. Mýli sa
ten, kto by to chcel zvaliť na krátkodobý politický
konjunkturalizmus posledných týždňov
a na samoľúbosť niektorých politikov.
Náš zatiaľ spoločný štát
by pri demokratickom vývoji veľmi pravdepodobne spel
k rozpadu, aj keby posledné voľby dopadli akokoľvek.
Len by to možno trvalo dlhšie, bolo by to možno
komplikovanejšie a bolestnejšie. Tento vývoj
vyplýva z logiky dejín, v ktorých si každý
životaschopný národ vytvoril inštitúciu
vlastného štátu, čo platí nielen
v medziach Európy, ale aj celého sveta.
Súčasťou tohto vývoja a jeho medzníkom
je predložený zákon, o ktorom dnes rokujeme.
Myslím, že jednak kvôli tomu, čo som
spomínal, ale aj pre mnohé iné vážne
dôvody treba zákon podporiť.