Preto úplne sa odtrhnúť znamená iste tú otázku, kam sa pripojiť. Keď sa od Prahy odtrhneme, máme sa pripojiť k Budapešti či k Moskve? V Budapešti sme už boli, to vieme ako to je... Ja som tam bol 13 rokov poslancom, viem veľmi dobre, ako je to všetko politicky i právne, a i vy ste to dobre zkúsili a ja myslím, že ani vy nežiadate, aby sme boli pripojení k Budapešti, aspoň teraz nie, keď je tam Horthy.
V druhom prípade znamená to pripojiť sa k Moskve. Ja uznávam, že niektorí komunisti by to chceli, ale čo by z tých našich ľudí bolo, keby z toho Ruska kozáci, ruskí mužíci, žobráci atď. prišli? To by nás vyhnali do sveta, lebo je tých Rusov toľko milionov, že keby k nám len žobráci prišli a tých niekoľko kozákov a aká je tá háveť z Ruska, čo by to naše milé Slovensko a nás zalialo, čo by to naše Rusko nás zavalilo ako Morava sa leje na Slovensko a tu trávu zasype, zaleje mulom a špinou, že sa tá tráva potom ani kosiť nedá. Viete aký je to mul, čo tá Morava vylieva na Slovensko? To je ten "Absatzgebiet" polointeligencie českej. To je tá láska bratská, ktorá sa leje na Slovensko a naše nivy a lúky zalieva exportom takejto polohodnoty.
A keby tak Rusko sa začalo na nás vylievať. Bože dobrý, za tri roky by sme boli tak zasypaní, že by človek Slováčka musiel hľadať snáď v Demänovských jaskyniach uschovaného, ako piadimužíci boli v horách schovaní, lebo to veľké Rusko by nás zalialo.
Lepšie je sa nám tu vadiť s bratmi Čechmi, lebo je ich menej a my ich premôžeme a iste prijde doba, že prípadne i budú trochu natisnutí do kúta a budú musieť tomu slovenskému národu popustiť. Snadnejšie ich premôžeme než keby sme hľadali spásu u Maďarov či u toho Ruska, či už boľševistického či caristického. Keby sme boli dostali takú guberniu toho ruského cára, tak by hetman kozácky nás práskal kančukom vo svojej nadutosti kozáckej.
Je to pravda, po istú mieru pre slabších ľudí, pre slabší národ je treba takejto ochrany, aby tí väčší nás nesožrali, nepošliapali a nevykynožili: Preto heslo "odtrhnúť sa od Československej republiky" to nie je žiadna samostatnosť slovenského národa, ako sa tu povedá na klamanie a podvod, ale to znamená privedenie slovenského národa pod jarmo komunistickej Moskvy, ktorá je menej kultúrna ako Slovensko a ktorá je nábožensky, hospodársky, kultúrne, administratívne zaostalejšia. Máme podliehať takému Rusku, ktoré je aspoň o sto rokov pozadu oproti nám, kultúrnejšiemu národu? Máme podliehať ruskému mužíkovi alebo nejakému kozákovi divoko vyrastlému, takému nekultúrnejšiemu národu než je náš a byť pripojení k Moskve? To je, jestli nie nesmysel, tedy podvod. Na takéto heslo žiadny rozumný človek sadnúť nemôže. Ja vám, komunisti, musím niečo povedať, a toho by ste si mali všetci všimnúť. Je to veľmi výborný taktický ťah pre sprostějších a neuvedomelých ľudí, lebo komunisti by nás nenechali za žiadny národ. Ba vidíme, že dosiaľ v tej Moskve je len samý "Braun"... alebo "Brown"... a je to jeden "tón". Jeden je z Nemecka, druhý z Holandska, ale asi z jedného "šlágru". (Veselost.) Nie sú nacionálni, ale predsa dobre vidia komunisti, že slovenský národ je dnes tak prebudený, ako národ povedomý svojej osobitnosti, že chce mať svoju krajinu, svoju autonomiu, svoju osobitnosť vyjadrenú. Nechce sa dať vykorisťovať českými kapitalisty, ale ani českými proletármi vytisnúť od svojho chleba. Nie len kapitalista, ale i proletár môže chudobného Slováka vytisnúť; ani českého proletára nechceme. Chceme, aby všetkú robotu Slováci robili, nielen český kapitalista, ale tiež český proletár aby nevytisnul Slováka z chleba a miesta. Slovenský národ je iste pričinlivý národ. Zásluhou ľudovej strany je si tiež povedomý a prebudený (Různé výkřiky.) a to znamená dnes oheň, to znamená dnes paru i silu. Oni chytro pristavia si svoj hrnčok politický k tejto teplote srdca a zápalu národného povedomia. Národný idealizmus chcú zapriahnuť do káry revolúcie komunistickej. Ale vykorisťujúcej buržoázie na Slovensku niet, a nie je treba revolúcie, ktorá by ako v Rusku strieľala, vešala a ničila malý slovenský národ. (Potlesk. - Posl. Haken: Ale vy jste tu hovořil, že se s námi spojíte!) Iste, že som ja za chudobu a bol som vždycky, ráčte sa opýtať mojich kolegov, žartovne hovorievam, že som národne-kresťanský komunista. (Veselost.) Skutočne som za tú chudobu pracoval a chudobe daroval za celý svoj život viac, ako mnohí vodcovia komunistickí. Preto otvorene hovorím, že národ náš... (Posl. Mikulíček: A co ta vaše ľudová banka v Ružomberku?) Mikulíčku, ty sa nevyznáš v geografii slovenskej. Ja nie som z Ružomberka. Ružomberok a Bratislava, to je rozdiel. (Veselost.) Iste naša strana a národ náš je chudobný, nemôže byť spasený triedným bojom, vraždou, krádežou, podpaľovaním. Keby sme snáď mali takú buržoásiu, takých veľkých kapitalistov, snáď by neškodilo taký prevrat na niekoľko týždňov, ale náš národ potrebuje pokojného vývinu, hospodárskeho vzrastu a školenia ešte a nemôže si dovoliť ohroženie svojej existencie nejakým krvavým, ničivým, podpaľovačným, triedným bojom. My sa musíme začať poznávať, milovať, že sme bratia, pomáhať si bez rozdielu stavu a náboženstva, na základe svojej vlastnej krve, svojej reči. Až by sme sa snáď vyvinuli kultúrne či hospodársky, či triedne, či stavovsky, potom snáď sa môžeme medzi sebou o takých otázkach vadiť, ale nemáme ešte podmienky vzrastu toho jednoduchého života, musíme teprve ľudstvo priviesť na patričný hospodársky stupeň, aby skutočne mohlo brať účasť na všetkých myšlienkových, ideových, stranníckych a prípadne svetonázorných bojov ostatných kultúrnych národov. (Výkřiky komunistických poslanců: K tomu nám dopomáhej Pán Bůh!) Na také sprostoty je škoda odpovedi. Keď Boha neznáš, tak ho nevzpomínaj! Teľa na Boha nebľač! (Potlesk. Posl. Šafranko: Vodčí kňaz 17 tisíc vymáhal na chudobnom roľníkovi!) Tebe je tu dobre, mlynárskemu robotníkovi, poslančíkovi. Buď rád, že si tu!
Toto naše stanovisko bolo povedané otvorene, smele a nebojácne i proti komunistickej strane, ktorá nie je slovenská - možná, že bude, ale ešte nie je. (Veselost. Výkřiky posl. Majora.) Ja myslím, že p. Major je dobrý Maďar, lebo končil svoju reč po Šmeralovej reči: "És a szociális forradalomtól reméljük nemcsak osztályérdekeink, hanem nemzeti törekveseink érvenyesülését is." "Od sociálnej revolúcie očakávame my nielen vyplnenie a uskutočnenie našich triednych ideálov, ale i našich národných maďarských ideálov." (Výkřiky komunistických poslanců.) Každý ste rôznej národnosti, ale k Slovákom sa ešte nikto nepriznal, že ste verným, zo slovenskej krajiny, otvoreným Slovákom. (Výborné! - Potlesk. Hlas: Ako by to priznal?) Až vy budete za nich zavretý 2 roky! (Výkřiky posl. Šafranko.) Ale chlapče, kto sa bude s tebou hádať, utri si nos. (Veselost.) S takým chlapčiskom sa nebudem hádať, ja stará vojna. (Místopředseda Stivín zvoní.) Tým sme takto osvedčili naše stanovisko ohľadne rečového zákona. Čo sa týka nášho Slovenska nemôžeme pomlčať, že tú našu radosť, ktorú sme hneď pri prevrate cítili, ktorá radosť nás roznietila, a najväčším idealizmom naplnila, pomaličky istá tendencia v českom národe kazí a roztrpčuje. Skutočne ideálny bol tento pomer medzi Čechmi a Slovákmi pri prevrate a po prevrate. Prišla doba naplnená humanistickými ideály, úprimne, bratsky, spravodlive sme to mysleli s ľudstvom, národnosťmi, chudobou a chceli sme konsolidovať našu Československú republiku úprimne, bratsky vo spravedlnosti a v láske, ale ako sa zkonsolidovala pomaly republika, tak pomaly v tej republike vystrčuje rožky a pazúrky staré Rakúsko a Uhorsko. Prichádzajú noví ľudia, bývalí radovia vo Viedni a tak sa stane, že ten starý rakúsky duch akosi ozve sa v celej Československej republike, že keď chce nejaké zákony alebo nariadenia priniesť, položí si prst na hlavu a začne rozmýšlať, ako by sa to urobilo za Rakúska. A potom staré rakúske i uhorské zákony vyhľadajú, také, ktoré škodia, dajú tomu potom náter demokratický, pomenujú to československy, ale vlastne je to tradícia, duch starého Rakúska alebo Uhorska. (Hlas: To není pravda!) Tak i v rečovom zákone i v národnej otázke i v rečovej otázke v celej Československej republike začína zavládať jeden sebaklam a nielen sebaklam, ale i klam druhých a na falošnom základe sa začína stavať celá Československá republika a celé rečové nariadenie je týmto zlým duchom vedené, na tento podvod postavené, že Československú republiku tvorí jeden jediný národ, a to československý, a že je len jediná reč, a to akási čechoslovenčina. Tomu, kto tvrdí dnes na príklad, že česká reč a slovenská reč je jedna a slovenský národ a český národ je jeden, ja tu nebudem vedecké alebo akékoľvek argumenty uvádzať, ale len jeden argument chcem uviesť, že viac než 600.000 dospelých ľudí tak hlasuje a mimo toho tak hovorí, že my sme slovenský národ, máme svoju osobitnú slovenskú reč a prijde-li niekto z Prahy a povie: Vy nie ste Slováci, vy nie ste svoj národ, nemáte svoju slovenskú reč, my sme "všichni" jedno a on chce prevracať nám v hlave, že my sme jeden národ, jedna reč, tak tomu, kto nám to hovorí, musím odpovedať: brate, ty si buď blbomyslný alebo zlomyslný, prečo mne to chceš nadiškutovať? To je mi podozrelé, prečo také veľké sjednotenie chceš? Musíš mať na tom veľký záujem, keď tak hovoríš. Prečo jedno jablčko je červené, jedno zelené, a prijde brat Čech a povie: jedno červené jablčko a jedno zelené je jedno červenozelené. A to jedno jablíčko zelené musí byť ztratené, to je slovenské jablíčko a zostane len české jablíčko červené. To je hospodársky záujem; taká nepravda, nereálna vec, lebo my sme tu slovenský národ, slovenská reč osobitná je tu a tak ten, kto nám to upiera, ten nás uráža a keby bol to človek akejkoľvek hodnosti, je buď to zlomyslný alebo blbomyslný. My sme slovenský národ, nie sme český národ, máme svoju osobitnú reč, nemáme žiadnu čechoslovenčinu, ale slovenčinu, žijeme len ze našu slovenčinu, to je nám naša svätá reč a jestliže ty ináč mluvíš, tým urážaš do krve, jestli nie si sprostý a blbý, keď mi zapieraš toto moje právo a pravdu. A v tomto zákone je ztratená naša slovenská reč "tu je tá tendencia utvoriť jeden československý národ. Mluví sa len o jednej reči, o jednej štánej reči. Je síce naša slovenská reč urovnoprávnená s češtinou - ale poneváč češčina je silnejšia a vyvinutejšia a štátna moc je za ňou, prirodzene rovnoprávnosti tu niet a prirodzene ten silnejší "panujúci pomaly sožiera a absorbuje toho slabšieho. Pomalúčky vo vojsku, pomalúčky pri polícii, pomalúčky pri četníctve je len češčina, v zahraničí len češčina, a tak češčina pomaly bude škrtiť slovenčinu, až zatiahne sa smyčka na krku slovenského národa, Slováčika na svete nebude, potom sa nebude riekať čechoslovenčina, lež len češčina. Táto tendencia je, nehovorím v celom českom národe, ale vo veľkej časti českého národa. Keď taký dr Pražák, profesor univerzity, to verejne hlása, bude iste mať mnoho prívržencov.
Ako v praksi to vidíme na Slovensku? Na príklad zákon hovorí, že na Slovensku sa úraduje, podľa pravidla" po slovensky. Čo to znamená "podľa pravidla?" Vy Česi tomu rozumiete "regelmäßig". (Veselost.) My Slováci rozumieme tomuto "podľa pravidla", že len vo výnimečných pádoch je dovolené úradovať inak ako po slovensky. Poviem, že je hlúposť, aby tam niekto bol, kto ešte sa nemohol naučiť slovensky; mesiac alebo dva sa to preziera podľa jeho chápavosti, ale kto je na Slovensku dva, tri, štyri, päť, šesť rokov, tedy platí tá alternatíva, jestli sa nenaučil po slovensky a nehovorí po slovensky, že on nezachováva ústavných zákonov našej republiky, že on hreší proti našej ústave. Tedy je trojaká alternatíva: buď je hlúpy alebo je darebák, alebo je drzák. Hlúpý, že sa nedoviedol naučiť za niekoľko rokov slovensky, alebo sa nechcel naučiť, je darebák, tedy ho reštringovať, alebo je drzý, že si slovenčiny nevšíma, neučí sa jej, poneváč myslí, že to potrvá len niekoľko rokov a bude všetko počeščené a že budú Slováci všetci hovoriť česky a tu s opovržením hľadí na slovenčinu, je drzák, opovážlivý a preto preč s ním a reštringovať ho. A preto úradná reč ako v Čechách češčina zostane na celom Slovensku slovenčina. Je na Slovensku veľmi mnoho Čechov, ktorí tam išli pod heslom bratstva, ale hlásajú metodu kainabelskú. Ja uznávam, že nie sú všetci Česi takí, a preto vzdávam česť a chválu tým, ktorí sa naučili po slovensky, ktorí po slovensky články píšu alebo slovenské knižky skládajú, tým my rozumieme a hovoríme im: Vy ste dobrí Česi, aby ste vy s nami žili; zostaňte tu a podelíme sa o náš slovenský chlebíček. Ale tých hlúpych a tých darebákov, ktorí sa za toľko rokov nechceli naučiť slovensky, tých drzákov, ktorí pohŕdajú slovenčinou, treba reštringovať. Marš s tebou na Moravu! (Veselost.)
Že táto tendencia je v tomto zákone vyjádrená, preto hovorí len o jednom národe a hovorí len o jednej reči a toto je buďto podvod alebo nevedomosť; ignorancia crassa non excusat. Alebo podvod verejný a z toho sa musíme rázne vyliečiť, že Československá republika nie je štátom jedného národa, jednej štátnej reči, ale je to štát viac národov, ktorí majú pomalúčky sa tak vyvíjať, aby podľa svojej dobrej vôle spoluúčinkovali federalistickým spôsobom a systémom v tejto republike vedľa seba. Tedy rečová otázka celkom by sa mala riešiť inak než ako tu. Ja uznám, že u Slovákov sa uvádza imperializmus českého národa, tam sa nezachováva, že sa má úradovať "podľa pravidla" po slovensky. To je tá metoda pražská, čo je ich právo, to zapíšu, keď niečo Slovák povie na chválu, to sa tiež zapíše, ale keď má on dostať právo, to nie. Vybavenie české znamená toľko, ako vybavenie slovenské. Tedy keď na Slovensku niekto vybaví vec po česky, to je všetko jedno; a z toho povstalo to interesantné tragicko-komické postavenie Slovákov, že nám Slovákom, verte Nemci, je horšie v rečovom ohľade a na mnohých poliach ako vám, preto že Česi hovoria, že češčina a slovenčina je všetko jedno. Na univerzite sa učí česky, v meštianskych školách sa neučí slovensky, poneváč český učiteľ po slovensky sa nenaučil, v divadle hrajú po česky. Kým vy predsa máte nemecké školy, univerzity, nám dajú české. V divadle hovoria česky a nie slovensky vyspevujú. V stredných školách deti sa musia učiť po česky a tým fušujú svoju materinskú reč a potom nevedia ani česky, ani slovensky. Pod titulom bratstva a sjednotenia v mnohom ohľade sme na tom horšie než sami Maďari. Lebo Maďari majú svoju maďarskú školu, maďarské divadlo, ale my Slováci toho nemáme. My sme odkázaní na boja musíme si to každým krokom vydobývať. Český husitizmus nechceme a musíme vydať heslo, že ako vy pálite na Husa hranice, že i my budeme pálit na Cyrila a Metodeja české knihy, aby sme jazyk oratovali od nákazy. Musíme sa brániť, aby sme zachovali čistotu slovenskej reči. Musíme vydať heslo: Preč s českou knihou, aby nebola infikovaná čistota, krása, tatranská rázovita bystrosť, ľúbozvučnosť. My milujeme tú našu milú, drahú, spevavú slovenčinu a to vy chápať nechcete a z toho povstáva bratovražedný boj medzi námi. A jestli tomu neporozumiete a od tohoto smeru neustúpite a jestli na Slovensku nenariadite slovenčinu tak, ako v Čechách češčinu, tak to nespravíte. Keď som toto hovoril jednému dobrému Čechovi vysokého postavenia, býv. ministrovi Moravanov - tam sú trochu lepší ľudia, než v Čechách - prezradím jeho meno, je to p. Černý, bývalý min. predseda, nechcel mi uveriť a povedal: "To je viac ako darebáctvo. Už sa to nenaučia!" - Sledujte cestu takých dobrých Čechov, Moravanov, a tak porozumenie a sblíženie bude snadnejšie, ale nemali by ste pokračovať touto cestou, že to všetko jedno je, tá vaša reč. Nech ste bratia, musíme byť proti vám, lebo zavraždiť seba sa nikdy ani do vlastných bratov nedáme. Bude to boj Kaina s Abelom. Ty budeš Kainom a to zlé znamenie budeš mať na tvojom čele. Tak sa má tento zákon vysvetliť. Češčina nemá na Slovensku čo hľadať. Máte dosť miesta pre češčinu v Čechách a na Morave. Dajte s češčinou pokoj Slovákom a nezkaľujte bratský pomer, keď hovoríte o konsolidácii Československej republiky, provokovaním bratského boja. Reč je krv, reč je modzog, reč je srdce, ozvena duše, poklad, odlesk Boha a prírody, chrám celej tejto prírody. Je-li táto tendencia ohľadne Slovákov, tu zase môžem sa cítiť povolaným k tomu, že môžem byť objektívnejší v rečovej otázke, preto, lebo čo som po celý život študoval, za čo som po celý život bojoval, o čom som bol za celý život presvedčený, pomaly 30 rokov, keď prišiel prevrat, mne sa hlava neprevrátila v ohľade rečovom. Ktoré argumenty boly pravdivé za rovnoprávnosť národov a za rovnoprávnosť reči z úst Riegrových, Kramářových za Rakúska a z úst našich za Uhorska, tá pravda večná platí i dnes. Rečová pravda, spravedlnosť, sa musí usporiadať, nie na procentá 15, 20, 30% - to nie je vyrovnanie národov, to nie je usporiadanie národnostnej otázky, to je vyprovokovanie nového boja o procentá v právach. Tak nastane len nový boj, vyvinie sa nové Rakúsko, Praha bude novou Viedňou, a celý svet riekne: načo sme urobili Československo, keď sú tu také trepanice jazykové, taký boj národnostný, ako za Rakúska; spôsobili ste len z väčšej Viedne Viedeň menšiu, ale horšiu. Cudzozemsko hľadí na nás tak, že my Slovania máme byť principom dobroty a nie nadpanstva. Je nás dosť, nemusíme sa báť a môžeme každému dať humanitné právo rečové. Máme dať každému národu jeho rečové právo na celom poli kultúrnom, štátnom, hospodárskom, aby sa mohol voľne vyvíjať a nie dať mu len 20% a ešte tých 20% učiniť iluzórnymi upravením okresov tak, že zmizne patričný národ tým, že postaráme sa o to, aby tých 20% nebolo v tom okrese, aby boly zastrčení pod vodu, tak ako se to robilo za Rakúska. To sa menuje "etnografická politická geografie", tá náprava, korektúra prírody v prospech a v záujme politickej moci. Tým spôsobom sa uvádza nacionálny imperalizmus do štátu, týmto spôsobom sa uvádza nacionálné vykorisťovanie národov, lebo nadprávie niektorej reči, jako tu má češčina, neznamená len ubíjanie kultúrné, ubíjanie politické, ale nadmieru je tým zakryté vykorisťovanie chlebové. Lebo nadprávie rečové znamená krajec chleba a keď dám človeku ako psovi na krk poleno, aby nemohol utekať, keď ho takto obmedzím, znamená to, že bude mať úbytok chleba, že nedostane sa k moci, že nebude rovnoprávnym, že je to menšina. Toto slovo malo by vlastne vôbec zmizeť. Každý národ ako dielo ľudské a božské je rovnoprávnym, nech je veľký či malý. Aspoň toto malo byť výsledkom války a svetovej revolúcie. Vzpomeňte si "ako pred vojnou doviedli sme pravo jazykové vedecky odôvodňovať v prospech českého a slovenského národa - aby o nás neplatilo staré porekadlo, že keď sa žobrák na koňa vyškrabe, že ho nikto nedohoní. Nesmieme to robiť ako Nemci v Rakúsku a Maďari v Uhorsku; tak to nemôžeme odôvodňovať, že to tak robili Nemci za Rakúska. V demokratickom spolužití národov musí tomu byť tak, ako sa to vyvinulo v obore náboženskom, že nesmie jeden druhému vytýkať jeho náboženstvo - to si môže dovoliť len kol. Mikulíček. Tak je tomu medzi. ľuďmi vzdelanými na dostatočnom niveau stojacími, a tak se má pomaly vyvinovať svet i na poli národnom; nesmieme nikoho dráždiť, keď hovorí nemecky, keď hovorí maďarsky, keď hovorí česky alebo slovensky, každý nech si žije a hovorí na všetkých poliach života dľa možností, dľa svojej reči, dľa tlkotu svojho srdca - to má byť ideálom a nie percentuálné vyrovnanie. (Předsednictví převzal místopředseda Slavíček.)
O tomto duchu nacionálne-imperialistickom nejdem sa rozširovať detailne, čas mi nedovoľuje, v tom vidím cesty starého Rakúska a starého Uhorska. Keď som prišiel do mojej farnosti, tam filiálna cirkev je čiste maďarská. Prídeme k nim a Maďari povedia: Dôstojný pane, čuli sme, aký ste pansláv, aký veľký Slovák a my sme tiež veľkí Maďari. Ak to bude, ako sa budeme snášať, ako vy, taký Slovák a pansláv nás Maďarov môžete milovať? Povedal som im: Viete, deťušky moje, vy ste deti po Maďarsku, vaša mamička umrela. Tento "Magyarország", vaša mamička, bola mojou prvou manželkou. Teraz umrela vo vojne, slovensky národ sa oženil s republikou Čechov a Slovákov. Slováci sú deti z tohoto manželstva, národ štátotvorný, deti po druhej a snáď milejšej žene, ale musíme dávať pozor, aby táto nová macocha, vám, chudobným sirotám po prvej žene, nekrivdila, aby vám na majetku, reči, dobrote, škody nečinila. Tomu oni porozumeli a povedali: "Noha úgy lesz, az Isten áldja meg!" "Keď to tak bude, nech Vás pán Boh požehná!" A usiloval som vždy ctiť maďarskú reč, nikdy neutiskovať maďarskú reč pri kostole, škole, ba učil som i to, nech si ctia Štefána kráľa ako Maďari. A keď som dostal od náčelníka taký papier, že zakazuje na sviatok Štefana kráľa čítať slávnostnú omšu alebo kázanie, neuznal som to, poneváč by to bola krivda. Čo ten náčelník má rozkazovať? Povedal som kaplánovi: Pôjdem do kostola sám ako pansláv. Vy zostaňte doma a ja sa tomu náčelníkovi sám podívam do očí, má-li právo urážať Maďarov v cite. Nech si Maďari slávia sviatok Štefana kráľa. Šiel som, uctil som ich sviatok; a ako to bolo rozumné a múdré, ukázalo sa, že oni, keby im bolo zakázané ctiť svätého Štefana, začali by mumrať a, keď príde sviatok sv. Cyrila a Metodeja, hovoriť: "Akkor majd mi megmutatj uk ezeknek a tótoknak, hogy mi az a Cyril és Metod"- "Oni nám Slovákom ukážú, ako si oni všimajú Cyrila a Metodeja. " Nech si oni ctia sv. Štefana, my máme Cyrila a Metodeja a máme duplované sviatky. Taká otcovská láska má byť zorným uhlom všetkého vyrovnania, ale nie smer nacionálneho imperializmu, národného vykorisťovania, lebo keď si predstavím kvalifikáciu úradníkov, predstavím si tisíce sošedivelých úradníkov a sriadencov, tisíce sirotkov, ktorí sú vyhadzovaní z chleba, vyháňaní z úradov, ktorí nebudú mať chleba len preto, že nie sú dobre kvalifikovaní v českej reči. Tak hladom zmorení budú preklínať a deťom dávať príkaz: "Pracuj na podkopanie toho štátu, ktorý tvojho otca vyhnal z úradu, nedal ti chleba a ktorý len preto, že si česky nedoviedol, pripravil ti hlad a vyhnal ťa do sveta." Tak si narobíme zbytočne nepriateľov, kráčame cestou starého Rakúska a Maďarska.
Na koniec mi napadá - rieknem to od srdca, túto
myšlienku som hovoril hneď druhý deň po
martinskej deklarácii, keď som martinskú deklaráciu,
ktorú p. Zoch navrhoval, odporučoval ku prijatiu
hneď potom ako on ju predčítal a moja výrečnosť
zachvátila všetkých a prijali ju jednohlasne.
Na druhý deň sišli sme sa na debatu. Bolo to
31. októbra, sedeli sme tam národná rada
spolu a vypravovali o budúcnosti a už vtedy boli medzi
námi niektorí čvachoslováci, centralistickí
československí bratia a my väčšina
sme prirodzene stáli, ako sme boli, slovenský národ.
A tu jeden hovoril, aké právo má mať
slovenský národ v Československej republike.
Bola debata o autonomii, o právach slovenského národa
vôbec, aby to nebol tyranistický, centralistický
štát, ale aby bol vedený smerom federalistickým,
vyvíjal sa dľa možnosti na základe dobrovoľnej
súčinnosti rôznych národov a stavov,
aby sme sa vyhnuli chorobe a katastrofe, ktorá následkom
tejto metody zastihla Rakúsko a Uhorsko. Vtedy jeden náš
milý a múdry človek, keď som hovoril
o slovenskom práve, o slovenskom národe, o slovenskej
autonomii, vstal hore a dojemným hlasom hovoril, ako sme
to pekne včera jednohlasne odhlasovali a zabudli sme vraj
od včerajška na tú jednotu a jednomyseľnosť,
ako to bolo včera. Zabudli sme, čo bolo pred včerajškom.
Podívajte sa, ako Maďari a Nemci pokračovali
neúprosne centralisticky, ako maďarizovali, ako chytali
sa moci, ako kynožili národ a hlavne touto metodou
sa im podarilo tak ďaleko to doviesť, že už
- už sme umreli, už - už nás vykynožili.
Preto my teraz v našej budúcej republike týmto
smerom musíme kráčať, musíme
kráčať československejšie, centralistickejšie,
šovinisticky, duchom odnárodňovania, duchom
kynoženia národa. Ja som vtedy hovoril: Brate, pekne
si hovoril, že Maďari mali taký úspech,
že Nemci touto metodou mali úspech, len jedno si zabudol
hovoriť, že dnes stojíme nad hrobom tých,
u ich mrtvoly, že touto cestou sa dostali do hrobu. A teraz
tento chodník odporúčaš nám?
Všetko si hovoril, len to nie: išiel tudy Nemec, padel
do hrobu, išiel touto cestou Maďar a padol a ty povieš
mne čohosi, aby som išiel touto cestou? Padneme do
hrobu za Nemcom, za bývalým Rakúskom, za
bývalým Uhorskom, jestliže touto metodou starého
rakušáctva v národnostnej otázke a nie
federalisticky, systémom bratského porozumenia budeme
pokračovať. Toho sa bojím a preto tak úprimne
hovorím, že po Rakúskü, Uhorsku následkom
nesnášanlivosti, nacionálných bojov,
národnej nenávisti, nevraživosti treťou
mrtvolou bude, nedaj Bože, Československá republika.
My sme na to malí, aby sme mohli rozmiešovať
nacionálné boje, Nemci sú na to silní
aby sme ich pojedli, vy Slovákov tiež nepožerete.
Musíme tedy ísť cestou úprimného.
srdečného porozumenia. rovnosti na poli kultúrnom,
hospodárskom a politickom, všade, všade, kde
to najkrajnejšia nutnosť štátnej existencie
nevyžaduje. Ale nedostačí na to len argument
pohodlnosti administratívnej, pohodlnosti pánov
úradníkov, aby oni posluhovali v reči, nakoľko
ich rečova znalosť stačí. Upozorniť
považujem za moju povinnosť, aby ste si niekedy vzpomenuli,
aby i Nemci i ostatní videli, že sa našiel Slovan,
ktorému prevrat hlavu neprekrútil. Tie argumenty,
ktoré sme upotrebovali proti Nemcom a Maďarom za právo
a rovnoprávnosť národov na poli kultúrnom,
hospodárskom, politickom a všade platia dodnes. V
Biblii je krásne vylíčený zázrak,
ako nad hlavou každého z apoštolov zjavil sa
jeden jazyk a ako každý z apoštolov vedel s každým
v jeho rodnom jazyku hovoriť a nie je to tak správné,
že tí ľudia sa vedeli len tou jednou hebrejskou
rečou dorozumieť, ale jeden jazyk sa každému
zjavil nad hlavou a každý rozumel ich v svojom materskom
jazyku. A preto nastala radosť veľká, preto sa
ten menuje Duch Svätý, Duch utešiteľ, Duch
radosti z tohoto nacionálneho porozumenia, Duch pokoja,
ktorý má nám byť vzorom. Pokiaľ
nebudeme nadchnutí týmto Duchom, nebude pokoja ani
radostí, ani snášanlivosti medzi národy,
len darvinistický boj na život a na smrť. A ako
sa to v minulosti skončilo smrťou jedného alebo
druhého, teraz nevieme, koho smrťou sa to skončí.
Hovorím zo srdca a uznávam jazykové práva
každého národa, nielen Čechov a Slovákov,
ale i Nemcov, Maďarov, Číňanov atď.
(Veselost.) Tým, že sa tomu smejete, prejavujete,
že máte ľahkomyseľnú chápavosť
toho, čo je svetová otázka. Podívajte
sa, ako Lenin v Rusku rozriešil národnostnú
otázku vo svojom štáte. Lenin eliminoval otázku
národnostnú, každému národu sľúbil
v Rusku jeho právo. Študujte túto otázku
a bádajte nad tým, ako Lenin prinútil priznať
právo i druhým národom Kirgizom, Tatárom
i Nemcom atď. a oni mu uznali zase systém komunistický
za ústupky nacionálné. To dobre i vychytil
ten Zinovjev, ktorý nie je tak pošetilý, aby
nechápal význam tohoto hesla.