Štatistické dáta, ktoré som uviedol,
ukazujú, že zaťaženie slovenských
sudcov je absolútne nezdolateľné a nadnormálné.
Toto nadnormálné zaťaženie ide buďto
na úkor verejného (štátneho) záujmu,
buďto na úkor fyzických síl sudcovských.
Oba dôsledky sú nežiadané. - Prvý
preto, že podlamuje dôveru v súdy, je brzdou
hospodárskeho života, druhý preto, že
snižuje pracovnú výkonnosť sudcovu a predčasne
odníma zkusených sudcov od aktívnej činnosti.
Tieto prípady sú známe z novín. Pre
sudcov a súdné kancelárie je sociálna
vymoženosť osemhodinovej pracovnej doby odstránená
- za tichého súhlasu justičnej správy.
Neverím, že by tieto zjavy v súdnictve ušly
pozornosti rozhodujúcich vládnych kruhov. Som presvedčený,
že vláda o nich vie, a je zajímavé,
ako na ne reaguje. Bolo by možno očakávať,
že činí opatrenie, aby sudcom dala, čoho
v záujme samotného štátu potrebujú,
t. j. dostatok síl. Skutočnosť svedčí
o opaku! V jednom však nemá medzí dobrotivosť
štátu voči sudcom: V prideľovaní
nových úkolov. Aj v tomto roku boly povinnosti súdov
zvýšené jazykovým nariadením
a nastalou účinnosťou zákona o sociálnom
poistení, ale sily rozmnožené neboly. Nezbýva,
než čakať na systemizáciu stanovenú
v platovom zákone. Treba pripomenúť, že
je škoda, ak utlačuje sa život prílišnými
formálnosťami, a to zvlášte cíti
justícia. V justičnej správe je mnoho formálností,
ktoré nie sú ani nutné, ani žiaducné.
Že úprava požitkov sudcovských v platovom
zákone nie je spravodlivá, tomu sa nedivím,
lebo viem, že nebola pracovaná s láskou k sudcovstvu,
a jeho iniciátori neznajúc súdy a ich agendu,
ohradili sa čínskym múrom vlastnej autority.
S tým nechcem však povedať to, že by ostatné
rezorty maly príčinu k jasotu. Faktom je dôsledok,
že nová platová úprava odvracia právnicky
dorast od služby sudcovskej, ač práve snáď
mala lákať.
Krátka rečnícka lehota mi nedovoľuje
obšírnejšie líčiť účinok
platovej úpravy v iných rezortoch. Učiním
tak pri inej príležitosti, zvlášte keď
sa budem zaoberať o pomeroch v politickej správe,
rešp. na Slovensku o pomeroch v administrácii. Musím
však predsa zasiahnuť do oboru politickej správy
a pripomenúť, že nie je úplne správne
stanovisko pána posl. dr Slávika, ktorý
sa silne ohradzuje proti zmenám župnej reformy a proti
tomu t. zv. zemskému výboru. Otázka je príliš
aktuelná a preto musím stanovisko k nej zaujať.
Na Slovensku musí byť, ako je v Čechách
a na Morave, nejaký orgán, ktorý bude zahrnovať
autonomnú právomoc na celú zem. Po tejto
stránke je v župnom zákone stanovený
t. zv. župný sväz, ktorého právomoc
je popísaná v §e 31 zákona č.
129 z r. 1920. Avšak musím kol. dr Slávikovi
pripomenúť, že župné zastupiteľstvo
má svoju právomoc vymedzenú v §§
30 a 31, a župný sväz iba v §e 31. Mám
za to, že tá právomoc, ktorú župný
sväz tam má, by snáď stačila pre
dobročinný spolok bratislavských žien,
ale nemôže už dnes stačiť pre opravdová
autonomní právomoc, a preto nutno sa nám
dovolávať t. zv. zemského výboru, ako
je na Morave, ktorého právomoc je ďaleko širšia
a dosiahnutím ktorého sa domôžeme i určitej
jednotnosti práva.
Odporúčam však rozhodujúcim kruhom vládnym
- a mienim tu predsedníctvo ministerskej rady, ktoré
si osvojilo prílišnú, veci škodlivú
a v žiadnom zákone neodôvodnenú právomoc:
zasahovať do vlastných vecí jednotlivých
rezortov, ktoré ani svojou zkúsenosťou neovláda
- aby neprehliadly s ľahkým srdcom ťažkosti
štátnej správy, menovite justície, a
žiadam pána ministra spravedlnosti, ktorý má
iste plné porozumenie pre potreby svojho rezortu, aby bol
jeho tvrdým ochráncom.
Dovoľte mi, aby som zároveň poukázal
na určité okoľnosti, ktoré na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi ťažkosti robia riadnemu chodu súdov.
Bývalá uhorská vláda počala
pred prevratom so zakladaním moderných pozemkových
kníh, t. zv. vložiek. Dobrá pozemková
kniha je bezpečným základom obchodu s nemovitosťami,
hypotečného úveru, výmeru pozemkovej
dane a je dôkazovou oporou vo sporoch o nemovitosti. Pre
Slovensko zvyšuje sa jej význam tým, že
povaha tohoto územia je prevažne roľnícka
a že hospodársky život väčšiny
slovenského národa je tesne spiatý zo zemou.
Správna evidencia nemovitostnej držby je tedy na Slovensku
jednou z podmienok hospodárskeho života. Vo veci zakladania
pozemkových kníh nebolo však od prevratu vykonané
takmer nič! Dokazujú nám to následovne
dáta:
Na Slovensku je 3591 obcí s 5,924.908 parcelami. Pozemkové
knihy, t. z. vložky, boly založené za maďarskej
vlády asi v 860 obciach, a to s 112.544 parcelami. Za republiky
boly pozemkové knihy založené asi vo 20 obciach.
V 912 obciach s 3,491.740 parcelami nebolo ešte vôbec
prevedené vymeranie a založenie nového katastrálneho
operátu. Vo zbývajúcich obciach, t. j. v
1799 obciach s 2,317.624 parcelami bolo síce kedysi za
maďarskej vlády prevedené podrobné vymeranie,
ale mapy neboly technicky doplňované a musia byť
reambulované a doplňované. V týchto
obciach je teraz stav ten, že miestné čísla
pozemkovej mapy a miestné čísla katastrálnej
mapy sa neshodujú a keď si dôsledky tohoto stavu
uvedomíme, máme hneď jednu hlavnú príčinu
nepsravedlivého odaňovania a dôsledkom toho
príčinu nespokojnosti práve u tých
malých ľudí, u ktorých každá
korunka pozemkovej dane v rôznych prirážkach
ohromným spôsobom znásobňuje výšku
nesprávne vyrubených daní. Bolo už aj
v časopisoch poukázané na to! Hypotečná
banka v Bratislave poriadala anketu o ťažkostiach pozemkového
úveru a ak bude sa v zakladaní pozemkových
kníh pokračovať dosavádnym krokom, dočká
sa Slovensko asi za 120 až 150 rokov dobrých pozemkových
kníh.
Mám za nutné a podávam v tomto smysle rezolučný
návrh, aby už pre r. 1927 poskytla vláda na
zameranie a zakladanie pozemkových kníh samostatný
úver v obnose 2,000.000 Kč a aby učinila
opatrenia o pridelení, rešp. prijatí síl
pre tento veľmi naliehavý úkol. Úver
nech sa v ďalších rozpočtoch rozširuje
podľa pracovného programu, ktorý by pre každý
rok vypracovalo meričské oddelenie ministerstva
financií spolu s ministerstvom spravedlnosti.
Zároveň by bolo treba, aby boly legislatívnou
cestou upravené predpisy o zakladaní pozemkových
kníh, poneváč dosavádné nevyhovujú.
Konečne je nutné vydať zákon o evidencii
katastru.
Rovnež bude treba, aby dobrovoľné zceľovanie
pozemkov bolo prevádzané zásadne spolu so
zakladaním pozemkových kníh. Vieme, že
často vlastník 5 až 6 jutár pôdy
má svoju usadlosť rozdelenú aj na 20 alebo
viac miestne od seba vzdialených dielov. Samozrejme je
mu ťažko intenzívne hospodáriť na
týchto malých záhonkoch - vysoké výrobné
náklady strávia takmer úplný výťažok
z pôdy a snižujú životnú mieru sedliaka
na stupeň živorenia.
A tu na chviľku odbočím od môjho presne
vytýčeného predmetu z rezortu justície
a dovoľujem si upozorniť p. ministra financií
na to, že nielen špatný alebo žiadny kataster,
nielen vysoké dane znepokojujú občana na
Slovensku, ale aj spôsob vyberania daní. Slovenský
sedliak bol zvyknutý, aby sa na podzim vyporiadal s pánmi,
ktorí dane vymerovali a inkasovali. Dnes neminie mesiaca,
že by nedostal nejaký výmer, nejakú
exekúciu a znám veľa skutočných
prípadov, že poplatník žiadal, aby mu
bolo jasne a presne rečené: koľko má
na úplné vykontentovanie platiť, stanovený
obnos vyplatil a aby som sa tak vyjadril, že sa sotva vzpamätoval
od výšky obnosu a vrátil ku dennému
povolaniu, už čakal výmer alebo exekútor,
ktorý na ňom žiadal novšie tisíce.
Niet berného úradu, ktorý by bol v stave
dať občanovi súpis všetkých daní
a cifier na hárku papieru, aby vedel, koľko vlastne
má platiť. (Tak jest!) A že je to treba,
to dokážem keď spomeniem, že každý
riadny občan-hospodár musí mať písaný
alebo nepísaný rozpočet, vo ktorom nemôže
schádzať položka daní a prírážok.
Každý musí vedieť, s akým obnosom
má pamätovať na túto položku svojej
domácnosti. Slovom očakávam od všeobecne
a sympaticky známej energie p. ministra financií,
aby pamätoval nielen na bernú reformu, tedy na materielný
zákon, ale aj na zákon, ktorý by poriadok
uviedol v samej finančnej správe.
Všestrannej pozornosti p. ministra financií zaiste
neušla okolnosť, že koľko my vlastne máme
na Slovensku inštancií vo veciach daňových.
Je to hneď v obci samej obecné predstavenstvo, nasledujú
berné úrady, na to expozitúra finančného
riaditeľstva, na to finančné riaditeľstvo,
na to generálne finančné riaditeľstvo,
na to ministerstvo, no a máme ešte správny
súd.
Určitý chaos zákon č. 43 z r. 1922
a k tomu vydané prevádzacie nariadenie č.
131 - tiež z r. 1922 - nielen že nezmenšily neporiadok,
ale ho stupňovaly.
Berné úrady síce prevzaly manipuláciu
priamej dane, úradníctvo ale nepoznalo a nepozná
ani doteraz pomery v jednotlivých obciach, nepozná
obyvateľstvo, dáta pozemkovej knihy, pokiaľ nie
sú sostavené z vložiek, nie sú spoľahlivé
ani ohľadom plochy; mapy nemá a tak ani nevie a nemôže
prevádzať pozemnoknižné zmeny v katastrálnych
hárkoch, a to tým menej, lebo pozemnoknižné
čísla s katastrálnymi číslami
nesúhlasia.
To má za následok, že sú dnes skoro
všetky daňové knihy u berných úradov
chybné, obsahujú nesprávné dáta
a samozrejmé je, že aj vyberanie daní je s
veľkými ťažkosťami spojené.
Ja verím, že pán minister tieto okolnosti uváži
a sám bude naliehať na to, aby ku zakladaniu pozemkových
kníh potrebný obnos do budúceho rozpočtu
zaradený bol.
Používam tejto príležitosti aj k tomu,
aby som pána ministra financií aj na to upozornil,
že sa v praxi neosvedčilo to opatrenie, že vymeriavanie
poplatkov sa čiastočne prenieslo na finančné
riaditeľstva, poneváč inštruovanie spisov
zostalo i naďalej pri berných úradoch, a tak
úradník berného úradu, keď svoju
úlohu správne previesť chce, aj tak musí
spisy študovať.
Vraciam sa však ku pôvodnému svojmu tématu,
aby som ešte poukázal na inštitúciu štátnej
správy, ktorá čaká na definitívnu
úpravu. Je to poručenská a opatrovnícka
agenda na Slovensku. Poručenský úrad na Slovensku
je správnym - administratívnym - úradom,
podliehajúcim ministrovi spravedlnosti. Túto správnu
činnosť vykonávajú ex lege sudcovia,
ale nie v obore svojej sudcovskej právomoci, ale ako správni
- administratívni - úradníci. Tento zjav
nie je zdravý a ja odporúčam, aby ministerstvo
spravedlnosti vymanilo sudcov z tejto anomálie a vypracovalo
osnovu zákona, ktorým by sa agenda poručenských
úradov zaradila do riadnej agendy súdov.
V organizácii ver. notárstiev sme na Slovensku pokročili
tak ďaleko, že vypísanie volieb do verejno-notárskej
komory je možné.
Jednotný právny poriadok je základným
znakom jednotnosti štátu. Pokrok vo vytvorení
tohoto jednotného poriadku v našej republike je za
dobu jej trvania veľmi malý. Uznávám,
že sjednocovacie legislatívné práce
vyžadujú svedomitého postupu, ale predsa nevidím
odôvodnené, že sme sa v najdôležitejších
oboroch právnych nedostali ďalej než k prvým
redakciám.
Tento nedostatok zvlášte na Slovensku cítime.
Praktický právnik na tomto území s
nemalými ťažkosťami zisťuje, ktoré
právné ustanovenie možno použiť na
určitý prípad a je často v pochybnosti,
či zostala niektorá (určitá) norma
v platnosti alebo či je zrušená. Od prevratu
bol vydaný celý rad zákonov, ktoré
s platnosťou pre celú oblasť republiky upravovaly
rôzné právné pomery, podľa toho,
ako to potreba vyžadovala. Obsahove vyčerpaly tieto
nové ustanovenia určité predpisy staré,
modifikovali ich, ale výslovne ich nezrušili. Uvádzam
ako príklad zákon č. 40 z r. 1922, zmena
a doplnenie niektorých ustanovení o pravotároch
a zák. čl. LIII z r. 1912 o jednotnej sudcovskej
a pravotárskej zkúške. Je treba veľmi
pracného srovnávania, úvah a vysvetlivok,
aby bolo zistené: čo je zo starých ustanovení
zachované a čo je zrušené. Takéto
parcielné úpravy kazuistické veľmi zaťažujú
prax a majú za následok právnu labilitu,
ktorá je síce metlou pre svedomitého právnika,
ale zároveň vhodnou príležitosťou
pre nesvedomitého, aby využil neistoty k svojmu prospechu
alebo ku prospechu svojej strany. To je ale zaiste nie záujem
občianstva! Ako ďalší príklad môžem
uviesť z oboru mne najbližšieho zákon 270/1920,
ktorý nejasným spôsobom recipoval pre Slovensko
zákon o organizácii súdov (z 27. novembra
1896, č. 217).
Chaos v náhľadoch a výkladoch o rozsahu tejto
zamýšľanej recepcie - nehľadím tu
na nevyriešenú ešte otázku legislatívnej
techniky, či stačí u nás pre platnosť
recepcie iba citovanie recipovaného zákona zákonom
recipujúcim, alebo či je nutná publikácia
celého textu zákona - prejavil svoje následky
i prakticky vo spôsobe menovania sudcov na Slovensku v IX.
hod. tr., ač práve podľa môjho názoru
zmienenou recepciou neboly dotknuté na Slovensku platné
organizačné predpisy, ktoré ako prvý
stupeň plnoprávneho sudcu znajú iba sudcu
v VIII. hodn. tr. Touto nejasnosťou boli veľmi citlive
poškodení slovenskí sudcovia, museli podľahnúť
auktoriktatívnemu výkladu vlády, ktorý
podľa môjho náhľadu nie je vo shode so
zákonom. Túto uvedenú nejasnosť snaží
sa napraviť nový platový zákon novou
štylizáciou prvého odst. §u 2 zák.
270/1920 vo svojom §e 209. Je to ale zase len východisko
z núdze, ktoré nemôže uspokojiť.
Mali sme v praxi podobný prípad vtedy, keď
slávna snemovňa prejednávala otázku
kongruovú.
Máme zákon č. 189 z 18. marca 1920, ktorý
upravuje a doplňuje pôžitky seminárskych
predstavených a teologických profesorov na Slovensku,
a tento zákon od r. 1920 do r. 1926 do života uvedený
nebol, ačpráve bol sostavený a štylizovaný
tak, že by vlastne platil pre celú oblasť republiky.
A tu vysvitá, že vlastne preto nebol za 6 rokov uvedený
v život na Slovensku, že sa neodvoláva na patričný
zákon bývalého Uhorska a v dôsledku
toho ministerstvo školstva stojí vlastne na stanovisku,
že ten zákon na Slovensku neplatí. Preto bolo
nutné jeho činnosť kongruovým zákonom
uviesť do života. Vznášam teda žiadosť,
aby ministerstvo spravedlnosti čo najskôr vypracovalo
osnovu nového jednotného zákona o organizácii
súdov a predložilo ju zákonodarným sborom.
A ak odhodlá sa justičná správa, rešp.
ministerstvo k tejto nutnej novej úprave, dovolil by som
si obrátiť jej pozornosť k tomu, že by som
nepokladal za vhodné, aby nová osnova vychádzala
zo zásad starých. Zdá sa mi, že terajšia
organizácia súdov nevyhovuje už úkolom
súdnictva tak, ako ich poníma nová doba a
že nie sú v nej uplatnené správnym spôsobom
všeobecne prijaté zásady pracovnej hospodárnosti.
Terajšia organizácia súdov spočíva
na zásade jednotného súdu, t. j. súdu,
ktorý zahrnuje celú právomoc súdom
prikázanú. Okresný súd vykonáva
všetkú právomoc: civilnú, trestnú,
často v osobe tohoto istého sudcu. V Čechách
a na Morave sú zavedené t. zv. kauzálné
súdy, na pr. obchodný súd v Prahe alebo živnostenské
súdy, na Slovensku nie je toto kauzálné súdnictvo
známe. Pokladám vybudovanie súdnej organizácie
jedine podľa kauzálnosti za možné a shodné
s požiadavkami členitosti záujmov obyvateľstva
a preto funkcia súdov javí sa mi roztriedená
do troch základných skupín: 1. hospodárska,
2. verejnoprávna a 3. sociálna.
Prvá skupina zahrnuje terajšie t. zv. civilné
súdnictvo. Preto ho menujem hospodárskym, lebo chcem
zdôrazniť tesnú súvislosť tejto
sudcovskej funkcie s hospodárskym životom občianstva,
ktorému je základňou a oporou a mám
za to, že je treba, aby jej bola venovaná najintenzívnejšia
pečlivosť demokratického štátneho
celku. Pre takto utvorené súdy bolo by treba ustanoviť
sudcov so zvláštnou organizačne samostatnou
skupinou sudcov. Funkcia verejno-právna zahrnuje právomoc
súdne-trestnú, ako ochranu ideálnych hodnôt
občianstva a štátu: bezpečnosť
osobnú a bezpečnosť štátu. Táto
funkcia je odlišná od prvej a bolo by treba vytvoriť
samostatné súdy trestné, a to so sborom organizačne
samostatným, sborom to sudcov, od ktorých by sa
vyžadovala zvláštna kvalifikácia in specie
trestného súdnictva. Tretia funkcia sociálna
zahrnuje administratívné úkony poručenské,
opatrovnícke a súdnictvo nad mladistvými.
Možno o tom hovoriť, či táto funkcia vyžaduje
takej organizačnej úpravy, ktorá by potrebovala
ústavnej záruky právomoci súdnej.
Ja pre svoju osobu volil by som právomoc súdnu,
lebo pri rozhodovaní nutno bude zasahovať aj do majetkovej
sféry sociálnej ochrany potrebných občanov
a po prípade i do sféry osobnej slobody mladistvých.
Bolo by zaiste v prospech veci, aby pre tieto súdy použité
bolo aj ženských právnikov, ktorých
je na dostač, ale nenachádzajú zamestnania,
poneváč nie sú pripustení do štátnej
právnickej služby.
Nechcem sa zaoberať detaily v tomto sbore, mne nateraz stačí,
keď môj názor pokladaný bude za podnet
k rozprave v kruhoch právnických.
Konečne by som chcel ešte v jednej otázke justičnej
prejaviť svoj názor. Je to pripustenie laického
živlu u súdov. Budem snáď teoretikmi demokracie
považovaný za zpiatočníka, hoci sa úplne
priznávam k zásadám demokracie, ale praktik
bude so mnou súhlasiť, že zkúsenosti sudcov
vedú k presvedčeniu, že účasť
laického živlu v rozhodovaní súdov nie
je zárukou spravodlivého súdenia. Myslím
tu na tú nestrannú spravedlnosť, ktorá
kotví nielen v objektívnosti skutkového posudzovania
prípadu, ale aj na ten právny cit, ktorý
nepodlieha chviľkovosti a naučil sa správne
oceniť stanovisko právneho poriadku. Teda tú
spravedlnosť, ktorá harmonicky vyznieva z uvedených
složiek posudzovacej činnosti. Ak máme demokraticky
vychovaných sudcov z povolania, musíme ich považovať
za dostatočnú záruku spravodlivého
rozhodovania, nesmieme snižovať ich zkúsenosť,
rozhľad, rozhodovaciu činnosť - nečiňme
z nich právnych radcov laikov. Bol by to nedostatok dôvery
vo vlastnej demokraticky smýšľajúcej inštitúcii,
ktorá dosiaľ nezklamala. Postavme ovšem sudcov
z povolania nad verejný život a nestrkajme ho do jeho
víru. Vybudujme aj dobré materiálné
zaistenie sudcov ako záruku úplnej ich neodvislosti
na všetky strany! Dosiaľ sa tak nestalo!
Ďalšia otázka, ktorej sa chcem dotknúť,
je vojenské trestné súdnictvo. Pokladám
ho za prežitok pre dobu mieru; žiadam, aby bolo zrušené
a jeho vecná právomoc aby bola sverená trestným
súdom občianskym.
Poneváč viem, že všetky tieto námety
budú predmetom presného uváženia, prehlašujem
že i ja, i moja strana budeme hlasovať za rozpočet.
(Potlesk.)
Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je pan posl. Katz. Dávám
mu slovo.
Posl. Katz (německy): Slavná sněmovno!
Pan min. předseda ve svém vládním
prohlášení mezi jiným zase jednou zapěl
oslavnou píseň na demokracii vládnoucí
v tomto státě a prohlásil, že tato demokracie
nezastaví se před žádnou obtížnou
otázkou, ba že dokonce rozhodně bude přikročeno
k řešení dalších problémů.
Jestliže však pozorujeme existující poměry
ve státě, hned se nám objeví, že
slova pana min. předsedy jsou jenom frázemi. V žádném
jiném státě neprovozují se s demokracií
takové kejkle jako v našem, neboť ve jménu
demokracie provádějí se tu útoky co
reakcionářštější a zákonem
jsou schvalovány nejhanebnější potlačovací
methody v otázkách hospodářských,
politických, sociálních a národnostních.
Tato vláda patrně shledává úplně
demokratickým, že v době nejhorší
hospodářské krise, v době, kdy tisíce
dělníků vždy hlouběji upadají
do bídy z nezaměstnanosti, při částečné
práci a při vynechávání stříd,
že v takové době stupňuje se životní
situace těchto lidí účinkem celních
zákonů až k nesnesitelnosti. Česko-německá
občanská vláda shledává dále
patrně také demokratickým, jestliže
se český národnostní šovinismus
dále vybíjí, aby němečtí
dělníci a zaměstnanci byli dále zbavováni
chleba a vyhazováni na dlažbu, jsou-li dále
německé školy rdoušeny, a tím bezohledně
podlamován náš kulturní vývoj.
To se jmenuje demokracií v tomto státě, který
se den ze dne vytváří na vrchnostenský
stát policejní prvého řádu,
v němž byrokracie vykonává neobmezené
a brutální panství.
Ze samé demokracie nedostali jsme se ještě
k tomu, abychom přistoupili konečně k reformě
našeho úplně zastaralého správního
systému, ba víme, že se čile pracuje
o tom, aby tento systém byl vybudován co možná
centralisticky, aby byla moc byrokracie zvýšena a
upevněna. Samospráva, kterou Masaryk prohlásil
za podstatu pravé demokracie, se systematicky omezuje.
Místo volených korporací máme jmenované
zemské a okresní správní komise a
je úmyslem dokonce jmenovati takové komise také
pro okresní nemocenské pojišťovny tak,
jako bylo obsazeno bez ohledu na druhé národnosti
ředitelství ústřední sociální
pojišťovny. Žádáme, aby byly pro
tyto korporace konečně nařízeny volby.
Zákon vynesený r. 1920 o župních a okresních
úřadech, který nás ani ve směru
demokratickém ani ve směru národnostním
neuspokojuje a jest jenom náhražkou samosprávy,
byl sice proveden na Slovensku, u nás však se účinnost
tohoto zákona úmyslně sabotuje. My jsme nyní
již tak daleko, že pan ministr vnitra prohlásil,
že župní zákon nebude, u nás v
nynějším znění vůbec proveden,
poněvadž prý jsou rozdělené župy
příliš malé a proto finančně
málo schopné. Tím jest dán důvod,
aby byly zahlazeny skromné náběhy k národnostní
samosprávě. Na Slovensku, kde jsou župy menší
nežli u nás, nemluví se o finanční
jejich neschopnosti. Ve skutečnosti nechává
se župní zákon u nás padnouti z důvodů
národnostních. Dvě německé
župy karlovarská a českolipská jsou
českému národnostnímu šovinismu
ještě proti mysli a proto musí zmizeti a býti
přivtěleny župám českým.
Proti tomu obracíme se co nejrozhodněji. Vytvoření
takových župních útvarů znamená
nejenom další omezování práv
Němcům, nýbrž ohrožuje také
dělnictvo, které je tím poškozováno
ve svých sociálních a kulturních potřebách.
Znamená však také nestydatou loupež posledního
zbytku národnostní samosprávy, která
má býti nyní korunována zamyšlenou
novou úpravou finančního hospodářství
samosprávných korporací. A to všechno
bez námitek dělají s sebou němečtí
zemědělci, živnostníci a křesťanští
sociálové, kteří nyní sedí
ve vládě. Ovšem od té chvíle,
co toto panstvo sedí u vládního žlabu
a modlí se k Bohu "Ber", jest zapomenuta doba,
kdy vznášelo proti tomuto prokletému systemu
nejprudší žaloby. Z lásky k měšci
začachrovalo svoje křesťanství a svůj
pravý nacionalismus. Bez jakékoliv národnostní
koncesse konají tito řízní Němci
vládě služby katovské. Tak se pomocí
německých vládních stran rdousí
národnostní samospráva a vhání
se do rukou moc cizácké a zpátečnické
byrokracie. Co si v tomto státě dovoluje za zpupnost
třikráte svatá byrokracie, staví často
do hlubokého stínu dobu předbřeznovou.
Právo spolkové a shromažďovací,
které již dávno vyžaduje nutně
nové úpravy, praktikuje se hůře nežli
ve starém Rakousku. Především jsou od
úřadů šikanovány socialistické
spolky, schůze jsou pod dozorem a bývají
zakazovány a rozpouštěny z nejmalichernějších
důvodů. Používá se tu methodicky
proslulého "prügelpatentu". Někteří
přednostové politických okresních
správ dobývají na tomto poli opravdových
rekordů a vyšší úřady to
trpí. Zvláštním exemplářem
tohoto druhu jest zajisté rada politické okresní
správy v Sušici pan Végr, který měl
dříve německé jméno Wegner.
Pro tohoto okresního pašu jsou naše organisace
zcela prostě nehájenou zvěří.
V několika měsících zakázal
neméně než 32 podniků naší
strany v okresu sušickém, mezi nimi sjezd žen,
dětský den, slavnost Matteotiho. Zakázal
schůzi mládeže, poněvadž tam mel
býti přednesen politický referát.
Slavnost Matteotiho byla od něho zapovězena s odůvodněním,
že prý jest podnětem k nepřátelským
projevům proti cizímu státu a jeho představitelům.
Jistě skvostný exemplář československé
demokracie, který jest pražskými úřady
chráněn a pěstován. Za slavností
Matteotiho projevila zemská politická správa
vůbec velkou starost a vydala všem okresním
správám pokyn, aby na tyto slavnosti přísně
dozíraly, aby doopravdy nebylo řečeno o jedno
slovo více o krvavém katu italské svobody,
o velikášském Duce, jehož velikášství
může býti jenom pathologické.
Jakým zpátečnickým policejním
duchem jsou ovládány naše úřady,
dokazuje skutečnost, že v Chomutově policie
zakázala na Boží tělo dětský
výlet městem, okresní politická správa
v Podbořanech zapověděla účast
školních dětí na sociálně-demokratické
květnové slavnosti.
Policejní komisař dr. Wottava, proslulý v
událostmi karlovarskými - musím se s ním
již zabývati trochu podrobněji - vychoval si
policii, která dělá státu zvláštní
čest. Činnost této policie potvrzuje náš
dosavadní názor, že nebyla zřízena
proto, aby plnila všeobecné policejní úkoly,
nýbrž aby dala pocítiti pěst obyvatelstvu.
Ačkoliv stav mužstva byl proti dřívějšku
velmi podstatně zvýšen, má pořádková
služba ještě velmi mnoho nedostatků, takže
městská obec karlovarská byla nucena zříditi
jakýsi druh civilní policie a vynaložiti na
to značné peníze, jenom aby mohly býti
provedeny vlastní policejní agendy, jež nesmí
býti v lázeňském místě
zanedbávány. Naproti tomu státní policie
zajímá se mnohem živěji o politickou
činnost státních občanů a především
se snaží ukázati, že tu vládne
pendrek. Vytváří poměry, které
jsou pozorovány četnými lázeňskými
hosty, kteří po celý rok v Karlových
Varech meškají a pocházejí ze všech
zemí, a o těch poměrech se mluví v
cizině. V živé paměti jsou ještě
události ze dne 2. března t. r., kdy při
jedné demonstraci policisté řádili
jako diví a bez důvodu mlátili do bezbranných
dělníků. Za to však také, že
se dělníci nechtěli dáti klidně
ztlouci, se pomstili. Ve dnech po demonstraci došlo k hromadnému
zatýkání. Oběti byly vlečeny
na policii, tam krvavě zbity a odevzdány soudu,
který obviněným uložil těžké
tresty. Jako svědkové vypovídali jenom policisté.