Posl. Macek: Slávna snemovňa! Som si vedomý,
že na tribúne parlamentu nie je správné,
aby sa rôznymi demagogiami zaoberali naší zákonodarci,
som si plne vedomý, že to, čo chceme tu tlumočiť,
musí byť založené na podklade pravdy.
Nový zákon o priamych daniach znamená aj
určitý medzník v pomeroch zemedelských
na Slovensku. Ako zástupca zemedelského ľudu
a ako zemedelec musím vítať, že vláda
predkladá slávnej snemovni toto dielo, ktoré
neznamená snáď len úpravu bernú
ako takú, ale ktoré znamená svojím
významom a dôležitosťou aj krok ku predu
v hospodárskom živote zemedelskom na Slovensku. Pripravený
a predložený návrh zákona musím
hodnotiť v prvom rade po stránke sociálnej,
v druhom rade po stránke konsolidačnej. Pomerné
sníženie daňového bremena uvíta
iste slovenské zemedelstvo s veľkou radosťou,
lebo doterajšie ťarchy daňové a postup
finančných úradov bol často až
nesnesiteľný.
Je faktom, že Slovensko úpelo pod dvojakým
systémom právnym v ohľade daňovom najviacej.
Platné zákony z doby uhorskej, doplňované
novými zákony československými, rozháranosť,
roztrieštenosť, kontradikcia zapríčiňovaly
na vonkove úplný chaos. Vonkovan nevedel nikdy,
koľko má platiť, či má platiť
a či nie, a k tomu prichádzaly rôzné
ťažkosti pobočné, ako nazapracovanosť
úradníctva u finančných úradov,
časté neporozumenie pre hospodárske pomery
atď. Kríza vyvrcholila r. 1924, kedy započaté
bolo s vyrubovaním dane dôchodkovej za r. 1921 a
roky nasledujúce.
Slovenskí zemedelci očakávali od daňovej
reformy v prvom rade sníženie daní, v druhom
rade unifikáciu a kodifikáciu daňovú.
Požiadavkom týmto osnova vyhovuje. Tým prestane
už odvolávanie sa jednej čiastky republiky
na druhú, že snáď tá či
oná je viacej daniami zaťažená, ačpráve,
zvlášte v prvých rokoch poprevratových,
bolo možné v ohľade tomto konštatovať
veľa oprávnených závad.
Kodifikácia daňových predpisov umožní,
aby aj inteligentní neprávnici mohli sa oboznámiť
priamo s ustanoveniami zákona, čo dosiaľ, zvlášte
na Slovensku, bolo vylúčené, keďže
maďarsky neznajúci slovenský zemedelec nemohol
sa oboznámiť s predpisy daňových zákonov.
Musím prejaviť potešenie nad pripravenou osnovou
zákona aj z dôvodov konsolidácie československej.
Prestanú tým, ako som už uviedol, rôzné
národnostné upodozrievania, a poneváč
bude zákon nový, o ktorom predpokladám, že
bude aj jasný, som presvedčený, že ustanú
tým rôzné vyumelkované, neoprávnené
výpady proti bratom Čechom, ktoré dnes otravujú
život na Slovensku a odďaľujú konsolidáciu
hospodársku i vnútroštátnu.
Jestli mám sa zaoberať jednotlivými ustanoveniami
osnovy zákona o priamych daniach, vyzdvihnem tu čiastky,
ktoré hlavne zaujímajú slovenské zemedelstvo.
V uvodzovacích ustanoveniach celkom správne prijal
rozpočtový výbor ustanovenie o daňových
výhodách na Slovensku, ako upravené sú
zákonom č. 210/1919 Sb. z. a n. Bohužiaľ,
že osnova výhody tieto ponecháva len na dobu
5 rokov.
Požiadavok slovenských družstevníkov znel
na ponechanie výhod aspoň na dobu 10 rokov. Rozpočtový
výbor uznal dôvody slovenského, menovite zemedelského
družstevníctva. Keď úverné družstevníctvo
slovenské utrpelo veľké ztraty a veľmi
ťažko prekonávalo kritickú dobu poprevratovú,
nie svojím zavinením, ale okolnosťami, zapríčinenými
pomerami štátno-politickými. Slovenské
družstvá po prevrate odtrhly sa od svojích
ústredí v Budapešti, kde ale zostaly menovite
úverným družstvám všetky prebytky.
Ale aj iné druhy družstiev ťažko trpely
poprevratovými neurovnanými hospodárskymi
pomery na Slovensku. Je potrebné dať slovenskému
zemedelskému družstevníctvu možnosť
rozvinúť sa a vyspieť, aby mohlo postaviť
sa čestne po boku družstevníctvu českému.
Výhody daňové aspoň na prechodnú
dobu ponechané umožnia, aby v kľude prevedená
bola sanácia menovite úverných družstiev
a aby daná bola možnosť založiť dostatočný
počet úverných družstiev, raifeisenôk
a posiliť stredné roľnícke úverné
ústavy, to je roľnícke vzájomné
pokladnice.
Slovenský vonkov žil životom odchylným
od českého. Na Slovensku vonkov musel rezistentne
odpierať snahám maďarizačným, a
bol to v prvom rade a hlavne zemedelský ľud, ktorý
zachoval si svojskosť na Slovensku. V družstvách
sústreďoval sa život spoločenský,
tam bolo možno spolu s vonkovskou inteligenciou sa stýkať
a spolupracovať.
Môžem len tvrdiť, že daňové
výhody, poskytnuté družstvám na Slovensku
podľa zákona čís. 210/1919 Sb. z. a
n., sú len minimum toho, čo slovenským družstevníkom
sa poskytuje, keď podpora družstevníctva v iných
štátoch voči našemu štátu
je ďaleko vyššia a tým ďaleko účinnejšia.
Daň pozemková usporiadaná bola takým
spôsobom, aby vyhovovala ako po stránke sociálnej,
tak aj fiškálnej. Na rozsahu dane sa v podstate nič
nemení. Doterajšie zaťaženie na Slovensku
obnášalo 20% čistého katastrálneho
výnosu. Bola však v poslednej dobe vyrubovaná
k tejto dani prirážka štátna, a to 400%
u lesov a 200% u ostatnej pôdy. Nové zaťaženie
daňové má znamenať 40% u lesov a 34%
u ostatnej pôdy, ovšem bez prirážok válečných.
Tým dosiahlo zemedelstvo, že bude posudzované
ako iné vrstvy výrobné pri maximovaní
prirážok komunálnych. Pri tejto príležitosti
musím opätne upozorniť na nesrovnalosti v pozemkovom
katastre na Slovensku a na nesrovnalosti čistého
katastrálneho výnosu. Je verejným tajomstvom,
že pôda sedliacka za bývalého Uhorska
bola taxírovaná výnosove vyššie
ako pôda veľkostatkárov. Z toho vznikalo vyššie
zaťaženie u roľníkov ako u veľkostatkárov.
(Předsednictví převzal místopředseda
Horák.)
Určitú dôležitú rolu hrala tu
aj otázka volebného cenzu. Neupravenosť katastru
javí sa ďalej aj tak, že čistý
katastrálny výnos býval stanovený
za Uhorska odhadom. Keď jedna štvrtina Slovenska nemá
dosiaľ zamerané parcely, zamerané sú
len hony, jednotlivé parcely plošné odhadnuté
boly "krokármi", tedy len podľa krokov.
Nie je možné tvrdiť a čakať ani dnes,
že vyrubovanie dane pozemkovej bude sa diať na Slovensku
spôsobom čisto spravodlivým. Musím
apelovať, aby čím skôr privedený
bol k parlamentnému pojednávaniu zákon o
pozemkovom katastre, lebo dnešný stav je viacej ako
kritický. Neviem si dobre predstaviť prevádzanie
komasácie na Slovensku, jestli v ohľade katastrovom
nebude čím skôr náprava učinená.
Sociálnym ustanovením je iste oslobodenie od dane
najdrobnejších držiteľov pôdy. Dôvody
k tomu vedúce je možné nazvať humánnymi,
lebo malí držitelia pôdy často po mozoľnej
práci neobdržali zo svojích pozemkov čistého
výnosu ani toľko, koľko réžia a námaha
s obrábaním spojená vyžadovala. Menovite
drobní a chudobní zemedelci severného Slovenska
budú týmto spôsobom vo svojej sociálne
biednej situácii aspoň čiastočne podoprení.
Navrhovaný spôsob odškodňovania živelných
škôd na zemedelských kultúrach z fondov
tvorených pri zemedelských radách musíme
tiež uvítať. Bude tým daná už
raz dôvera k tomuto spôsobu úradného
jednania, lebo doteraz nebolo možné hovoriť ani
o uspokojení zemedelcov poškodených, ani o
uspokojení jednania finančných úradov.
Zemedelské rady ako vžité a veľkej dôvery
požívajúce samosprávné korporácie
budú istotne môcť účelnejšie
a potrebám viacej zodpovedne učiniť opatrenia
na podporu živelnými pohromami postihnutých
zemedelcov. Jedná sa tu v prvom rade o Slovensko, kde na
pr. r. 1926 bolo podľa úradnej štatistiky živelnými
pohromami spôsobených škôd za 52 mil.
Kč. Finančné úrady zo svojej iniciatívy
neupozornily však zemedelcov na možnosť odpisov
a stav pozemkový. A konečne poplatník vonkovský,
jednaním finančných úradov postrašený,
ani netrúfal si podať žiadosť, aby jeho
škody daňové boly rešpektované.
(Posl. dr Blaho: Odpísali jednému zemedelcovi
3 Kč!) Tak je!
Daň dôchodková snižuje sa priemerne asi
o 40% proti doterajšiemu stavu. V nižších
sadzbách nastáva sníženie priemerne
až o 50%. Je už najvyšší čas,
že daň táto bola upravená, lebo na Slovensku
stala sa novou dávkou z majetku. Vyrubovaná bola
daň dôchodková až za 6 rokov naraz, a
to takým spôsobom, ktorý často nesniesol
ani kritiku. Dobrá vôľa p. ministra financií
nebola dostatočne rešpektovaná ani gen. finančným
riaditeľstvom, ani podriadenými orgány pri
vyrubovaní dane a postupe pri inkasovaní daní.
Postup niektorých úradníkov bol takého
rázu, že musel ukazovať buďto na úplnú
neznalosť pomerov v zemedelstve, buďto na nepriateľské
ich naladenie v oči zemedelstvu. Referent gen. finančného
riaditeľstva vypracoval si smernice na vyrubovanie dane dôchodkovej,
pri čom hľadal u každého zemedelského
poplatníka čistý dôchodok z jedného
jutra až 1670 Kč. Bol istotne presvedčený
o nemožnosti inkasa vyrubenej dane, ale jemu stačila
myšlienka, že daň je vyrubená. Stalo sa
tak v gen. finančnom riaditeľstve. Keď s ostatnými
činiteľmi zemedelskými boli sme u gen. finančného
riaditeľstva, p. min. radca povedal nám, keď
sme sa dožadovali spravodlivého riešenia odanenia
dôchodkovej dane, že veľkostatkár má
z jednej kravy 4500 Kč čistého dôchodku
a maloroľník že má z jednej kravy 5500
Kč čistého dôchodku! A to tak, že
malému roľníkovi sa krava otelí, za
3 alebo 4 týždne teľa predá, dostane zaň
3000 Kč, odpočítajúc mlieko za 1 liter
3 Kč, čo ja, slávna snemovňa, konštatujem,
že my nikde na západnom Slovensku sme nepredali v
najkrajnejšom čase toľko mlieka. Ale jestli taký
referent alebo nejaký protekčný, zelený
úradník išiel do Nitry a našiel tam predajnú
cenu, ako Baťove boty v obchode, že predáva niekto
toľko a toľko a že sa urodí na tom hone
toľko a toľko a že jeho veľký výnos
činí 4000 Kč, potom to vzali za základ
a išli to odhadovať. Dôchodková daň
bola podľa ľubovôle alebo prípadnej neznalosti,
alebo snáď založeného nepriateľstva
proti určitým úkolom vyrubovaná. Stalo
sa tak, že na Trnavsku, kde je t. zv. slovenská Haná,
bol v prvých rokoch základ dane dôchodkovej
1300 Kč a na našom Senicku okolo 1700 až 1800
Kč. Samozrejme, že podľa ľubovôle
boly vyrubované dôchodky a podľa toho vzbudily
veľkú nenávisť proti berným úradom
a finančnej správe vôbec. Tu sú faktá,
pri ktorých som bol.
Nechcem tuná líčiť, koľko trpkostí
bolo tým zapríčinené a koľko
škôd po stránke konsolidácie a československej
vzájomnosti sa tu stalo. Ufám sa, že s novým
zákonom nastane nová práca a nový
spôsob pokračovania finančných úradov
na Slovensku v oči zemedelstvu. Zvýšenie daňového
minima a zvláštny zreteľ na osoby s väčšou
rodinou prinesú istotne odľahčenie vo vyrubovaní
dane u drobného roľníctva s četnými
rodinami. Daň dôchodková stavaná je
ako pilier priamych daní. Daň vyrubovaná
srážkami z pôžitkov zamestnaneckých
prinesie so sebou síce dosť ťažkostí
v zemedelstve, lebo náš slovenský roľník
nie je ešte na takom stupni, aby mohl s bezpečnosťou
stanoviť si predpísané sadzby z dôchodku
svojích zamestnancov. Napriek tomu však bude tu rovnomerné
a spravodlivé odanenie všetkých vrstiev pre
zamestnancov a aj pohodlné odaňovanie.
Všeobecná daň zárobková obnovuje
doterajšie ustanovenie o oslobodení vedľajšej
výroby zemedelskej. Ponecháva však návrh
zákona podobne tak, ako tomu bolo doteraz, oslobodenie
daňové pri zárobku z najatých pozemkov
a z hospodárstiev, ktoré pachtier a jeho rodina
v obyčajnom zemedelskom hospodárení sami
obstarávajú. Ustanovenie toto zabráni zaťažovaniu
najmenších árendátorov, tedy domkárov,
ktorí na niekoľko rokov najatej role horko-ťažko
so svojou rodinou najnutnejšie životné potreby
si zaobstarávajú. Bolo by si ovšem priať,
aby árendátori zemedelskej pôdy boli vôbec
od všeobecnej dane zárobkovej oslobodení, lebo
výnos pôdy zaťažený je už raz
daňou pozemkovou a árendátor sám ako
subjekt daňou dôchodkovou. Osnova predsa len ako
kompromisné dielo neurčuje bližšie pojem
obchodného zahradníctva po živnostensky provodzovaného.
Veľkej dôležitosti a pozornosti zasluhujú
ustanovenia všeobecné a ustanovenia trestné.
Všeobecné ustanovenia preto, lebo tie prispôsobia
pomer poplatníkov k finančným úradom
a môžu prisahať dôvere k finančným
úradom. Veľmi naliehavou bola otázka sostavovania
komisií daňových pre vyrubovanie dane dôchodkovej
a všeobecnej zárobkovej. Doterajší spôsob
ustanovený uhorskými zákony nevyhovoval ani
po stránke formy, ani po stránke vecnej. Týka
sa to v prvom rade komisií pre vyrubovanie dávky
dôchodkovej. Kruhy poplatnícke ani ich záujmové
organizácie nemaly takmer možnosti zasahovať
do spôsobu sostavovania komisie. Generálné
finančné riaditeľstvo na Slovensku slávilo
pri tomto spôsobe svoj triumf. Osoby obyčajne poplatníctvu
neznáme a často prononcované postavené
boly do služieb komisií či už ako členovia
komisie, či už ako dôverníci. Činnosť
odhadných komisií pre daň dôchodkovú
a ich dôverníkov zostane v pamäti vonkovského
obyvateľstva na Slovensku. Boly to perzekúcie prevádzané
niektorými referenty na zemedelcoch zvlášte
drobných, pri čom buďto komisie spolu zasahovaly
alebo činily aspoň štafáž. Ustanovenia
komisií daňových navrhujú sa v osnove
tým spôsobom, že jednu polovicu členov
vymedzuje si finančný úrad, druhú
polovicu, zväčšenú o jedného člena,
navrhnú vždy na dobu troch rokov zemedelské
rady a obchodné a priemyselné komory.
Tým bude aspoň čiastočne opätovne
nadobudnutá dôvera k vyrubovaniu, lebo poplatníctvo
bude vidieť v komisiách svojích zástupcov,
ku ktorým má istotne viacej dôvery, ako k
osobám posháňaným finančnými
úrady, podľa terajšieho spôsobu. Ustanovenia
spoločné v návrhu zákona pojednávajú
okrem daňových komisií o doručovaní,
o platení daní, predpisovaní i platení
atď. Všetky tieto kapitoly zákona sú zpracované
tak, aby štát ako celok bol finančne daniami
chránený, na druhej strane ale aby aj poplatník
ušetrený bol rôznych šikán daňových.
Bezo sporu aktuálnou otázkou daňovej reformy
boly trestné ustanovenia. Pôvodne vypracovaný
vládny návrh vyhovoval istotne plne finančným
úradom, ale nemohol vyhovovať už poplatníkom,
menovite poplatníkom vonkovským na Slovensku. Trestné
ustanovenia ale i po prepracovaní predkladané rozpočtovým
výborom ku snemovnému prejednávaniu nebudú
dobre vyhovovať naším pomerom slovenským,
lebo vopred nutná je výchova poplatníctva,
nutné je nadobudnúť v prvom rade ztratenú
morálku daňovú a až potom bude možné
hroziť a spravodlive trestať. Prísné tresty
daňové a snáď tvrdý postup, ufám
sa, nebudú sa praktikovať hneď od počiatku,
lebo u nášho ľudu nie je ešte zabudnutý
doterajší postup finačných úradov.
Samozrejme, tým nie je ani napravená morálka
daňová.
Jestli pozerám na osnovu zákona o daniach priamych,
musím s vďakou konštatovať, že je to
dielo veľké, obsiahle a dôkladne zpracované.
Žiadna vec nie je bez vady, tedy ani navrhovaný zákon
nebude bez vád, ktoré ukážu sa neskoršie
v praxi. Napriek tomu však som veľmi rád, že
už k uzákoneniu prichádza, lebo od prevratu
upokojovali sme ľud tým, že prijde náprava
v daniach, že vynesený bude nový zákon,
ktorý krivdy odstráni. Sme si istotne všetci
vedomí toho, že všetky krivdy nebudú odstránené
naraz, ale predsa len bude tu dosť práce konsolidačnej.
Osnova zákona približuje tak zeme české
ku Slovensku, lebo nebu de tu ani zjavných, ani tajných
rozdielov. Vyriešením daňovej otázky
bude možné prikročiť k ďalším
úkolom, ktoré Slovensko a menovite jeho zemedelstvo
čakajú. Je to v prvom rade, ako som už spomenul,
otázka katastru pozemkového, otázka odstraňovania
trojpoľného hospodárenia, úhorovania
úhorom čiernym, ktorého ešte dosiaľ
je na Slovensku asi 150.000 ha, úpravy deliteľnosti
a nedeliteľnosti vody atď. Všetky tieto na najvyššie
dôležité veci čakajú na riešenie
čím skôr. Bohužiaľ ľud nemal
ani ochoty, ani pravého smyslu pre riešenie otázok
týchto, kým visela nad ním ako chmúra
záležitosť daňových reštancií
a ustavičná neistota, či ešte nebudú
mu ďalšie a ďalšie dane vyrubené napriek
tomu, že zaplatil na daniach toľko, že často
ani ich majetky neboly toľko hodné? Osnova zákona
o prirážkach samosprávných sväzkov
prichádza v pravý čas. Obce úpely
pod ťarchou prirážkovou zvlášte tam,
kde vládly a vládnu živly, ktoré ničím
na obecné hospodárenia neprispejú. Socialistické
hospodárenie v obciach bolo vzorom, ako sa hospodáriť
nemá. Páni socialistickí starostovia dali
si vyplácať skvelé honoráre za ich skvelú
prácu a vedľa toho všetkým, ktorí
brali sa o obec a boli ich prívržencami, vyplácali
odmeny za ich skvelú námahu. Maximovanie prirážok
a dane pozemkovej bude znamenať ovšem i určitú
bázu, na ktorej bude možno riešiť kľudné
a nie bezhlavé otázky, týkajúce sa
hlavne obecného hospodárenia.
Slávna snemovňa! Keď my vítame tento
nový zákon na poli hospodárskom, zvlášte
slovenské zemedelstvo, tedy prehlašujem, ako zástupca
zemedelstva slovenského, že keď začína
nový zákon o dani aspoň odbúravať
krivdy, veríme pevne, že budeme pokračovať
v ďalšom odbúravaní krívd a nesrovnalostí,
lebo poľnohospodárstvo slovenské nie je na
takej výške ako české poľnohospodárstvo,
lebo u nás neboly investované také kapitály
do pôdy, ktorá sa má kultivovať, ktorá
má nám doniesť hodne väčšie
užitky, aby sme boli ako poplatníci schopní
poplatnosti.
Prehlašujem to, že náš klub bude hlasovať
za nový daňový zákon. (Potlesk.)
Místopředseda Horák (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl.
Krebs. Uděluji mu slovo.
Posl. Krebs (německy): Slavná sněmovno!
Společně s osnovou berní reformy byly předloženy
sněmovně ještě dva jiné důležité
zákony, zákon o stabilisačních bilancích
a osnova zákona o nové úpravě finančního
hospodářství svazků územní
samosprávy. Budu se zabývati ve svých vývodech
hlavně posléz uvedeným zákonem, poněvadž
právě tento zákon jest pro nás nejdůležitější.
Prudký odpor, na který tato osnova zákona
narazila v celé veřejnosti, a to v táborech
všech národů tohoto státu, nejen v kruzích
oposičních, nýbrž i v kruzích
vládních stran, ukázal, jak dalekosáhlý
účinek a jakou důležitost přisuzují
právě této osnově kruhy jí
dotčené.
Nejen že to unavuje, nýbrž i příčí
se namnoze našemu vnitřnímu cítění,
poukazuje-li se opět a opět na poměry ve
starém Rakousku. Avšak, velectění, máme-li
dnes před sebou osnovu zákona, jež skutečně
vzbuzuje obavu, že starou instituci co do jejího trvání
nejen ohrozí, nýbrž i zničí,
musíme se podívati na vývoj našeho obecního
zřízení a našich samosprávných
organisací, jak se tyto ve starém Rakousku vyvinuly.
A tu vidíme, že onen stát, jenž byl označován
za zpátečnický, zaostalý a lidu nepřátelský,
vytvořil základy pro naši samosprávu
již v době, kdy po prvé začíná
se uplatňovati skutečně svobodomyslná
vládní fora. Rakouské obecní zřízení
pochází od hraběte Stadiona. Jeho "nejponíženější
přednesení věrně nejposlušnější
ministerské rady, týkající se vydání
obecního zákona", ze dne 20. března
1849, jež bylo podepsáno všemi ministry a uveřejněno
ve "Wiener Amtliche Zeitung", toto přednesení
může býti označeno jako magna charta
obecního zřízení rakouského.
V tomto nanejvýš zajímavém dokladu praví
se mezi jiným: "Ministerstvo vycházelo z přesvědčení,
že obecní svazek musí býti samorostlý,
že musí býti všude, kde se vyvíjí
v důsledku přirozených a positivních
poměrů, společných zájmů,
společného života a společné
činnosti, zákonně uznán a dána
mu záruka jeho existence. Obec, místní obec,
tak jak ve skutečnosti jest, má svou jsoucností
opodstatněno dobré právo, uplatňovati
svou individuelní existenci, jest morální
osobností, oprávněnou požadovati, aby
její trvání bylo uznáno a zaručeno.
Porušena byla by stěžejní právní
zásada, právě tak jako stěžejní
zásada svobody, kdyby byla obec nucena, vzdáti se
této své individuelní existence."
Tato slova padla v období, jež nazýváme
zpátečnickým. Jsou dokladem ministerské
rady, jež náležela ještě době,
kdy jsme byli věru velmi málo zvyklí mluviti
o demokracii, kdy však snad tím více pěstovány
byly velké myšlenky demokratického spolužití.
Velectění, není to ničím jiným,
než uznáním této skutečnosti,
jestliže výtečný znalec práva
naší samosprávy, vrchní zemský
rada české zemské správy dr Rudolf
Slawitschek ve svém díle "Selbstverwaltung,
ihr Wesen, Recht und Ziel" praví: "V tomto duchu
vytvořen byl tudíž ještě dnes platný
rakouský říšský zákon
o obcích z 5. března 1862, č. 18 ř.
z. Přes to, že právní postavení
obce bylo v mnohém směru omezeno, přes to,
že zachován poměrně velmi dalekosáhlý
vliv státních úřadů proti obci,
bylo zde stanoveno opravdu svobodomyslné právo obecní,
uskutečnil se zde ideál německé samosprávy.
Zejména místní policie byla zcela ve smyslu
frankfurtské ústavní listiny přenechána
obci a také i jinak byl jí tak vydatně přiznán
obor působnosti, že lze mluviti o sféře
ve správě, na státu nezávislé."
A jiný vynikající znalec rakouského
obecního práva dr Josef Redlich praví ve
svém díle o podstatě rakouské obecní
správy: "Jak dalekosáhlá jsou přímo
práva obcí, patrno z toho, že nejsou"
- cituji doslovně - "podřízeny svémoci
státní, že jsou na státu nezávislé."
Skutečně byla obec ve starém Rakousku přes
všechna ostatní omezení v samém státě
ostrovem ideální svobody, ostrovem občanské,
hospodářské a ekonomické svobody svých
obyvatelů.
Velectění, to potvrzuje nám však také
muž, jenž v Československé republice při
založení tohoto státu a při úpravě
jeho financí, tudíž jeho hospodářského
základu a moci, měl asi nejvýznačnější
účast: první finanční ministr
tohoto státu dr Alois Rašín. V jeho
knize "Finanční a hospodářská
politika Československa" čteme v úvodě
tato slova: "Český národ, který
ztratil svou úplnou státní samostatnost,
snažil se udržeti pomocí samosprávy vliv
na veřejné záležitosti, a samospráva
byla pro národ školou občanských a politických
schopností. Veškeré úsilí, udržeti
Rakousko pomocí volebních řádů
jako německý stát, tříštilo
se o to, že čeští občani"
(v překladu je "Böhmische Bürger")
- chce se ovšem říci "čechische
Bürger", neboť. Moravani by se proti tomu rázně
ohradili, že by nebyli na věci zúčastněni
- "zmocnili se samosprávy jako záchrany pro
posilu svého národa. Obce stavěly obecní
školy, zřizovaly gymnasia a reálky, okresy
stavěly nemocnice a chudobince a pečovaly o vzdělání
a zdraví lidu. Češi snažili se pozvednouti
obětavostí svou mravní sílu. Co jim
odepřela Vídeň, platili si sami. Sbírali
a sbírali, ukládali si vedle císařských
daní národní daně. Stavěli
a vydržovali školy pro děti dělníků
mezi Němci žijících, vystavěli
si ze sbírek Národní divadlo v Praze a jiné
ústavy. Při tom starali se o slovenskou větev,
Maďary utlačovanou, zřídili organisaci,
která pomáhala slovenskému lidu. Národ,
jenž ztratil svou samostatnost, připravoval se čilou
prací na dobu, kdy nabude opět samostatnosti."
Dr Rašín praví zde tudíž
výslovně, ovšem v části, jež
pojednává o zvláštní vlastní
organisaci, poněkud se zápalem a ve snaze věc
okrášliti, že přece, pokud se týče
obce a samosprávy, byla tato zásadně předpokladem
pro rozmach českého národa. (Posl. Patzel
[německy]: To by si měly zapsati za uši německé
vládní strany!) Ano, pro pány z německých
vládních stran je to snad velmi zajímavé,
přečte-li se právě toto místo,
aby veřejnost zvěděla, že základ,
který musí míti národ, aby mohl jednou
opět nějak sám spravovati, má býti
nyní zničen osnovou tohoto zákona. Dr Rašín
mluví zde o zvláštní důležitosti,
aby bylo obyvatelstvo vyškoleno v samosprávě
a ve vlastní vládě. Ukazuje, že tímto
postupem může se státi národ nejen svobodným,
nýbrž že jest i s to, aby se spravoval. S čím
se však nyní shledáváme? V této
demokratické republice, ve které se demokracie označuje
jako diskuse, ve které označuje se demokracie za
složku hospodářství, v tomto státě,
ve kterém jsme slyšeli tolik krásných
řečí o vládě lidu, ve kterém
vláda lidu označuje se v ústavě a
jejím úvodě za jednu z nejdůležitějších
skutečností, svědčících
o povznesení a osvobození národa nebo tohoto
státu, v tomto státě na všech stranách
se otřásá základy demokracie, obecní
a okresní samosprávou, základy jejich se
podrývají a svazky tyto o svobodu se olupují.
Nevzbudilo u nás údivu, nepřekvapilo nás
již, když se stejná snaha i zde ukázala,
kde se zdálo, jako by se stát chtěl starati
o hospodářské poměry obcí,
jako by chtěl jim pomoci v jejich těžkém
hospodářském stavu. Byla to však jen
záminka, úprava finanční samosprávných
těles není ničím jiným než
záminkou, aby se ubila samostatnost a svoboda našich
samosprávných organisací.