Pôvodný vládny návrh zákona
znel v tom smysle, aby ustanovizeň kontrolných znalcov
u nás na Slovensku ďalej bola ponechaná, nakoľko
pôvodný návrh zákona nič nehovoril
o tom, že by § 228 mal byť na Slovensku a vôbec
rušený. V tomto smysle bola prijatá osnova
aj v senáte v prvom čítaní. Senát
odhlasoval túto osnovu v prvom čítaní
s tým, že ustanovizeň kontrolných znalcov
bude naďalej ponechaná, ale pri druhom čítaní
vklzla sa zmena, len pri tom druhom čítaní
nastala táto veľmi dôležitá a meritórna
zmena. (Výkřiky posl. Tomáška.) Pri
druhom čítaní stalo sa totiž to, že
pán referent v senáte pred hlasovaním učinil
návrh, aby pri článku III. tam, kde sú
ustanovenia o tom, že ktoré zákonité
predpisy sa rušia, krem tých zákonitých
predpisov, ktoré už boly vypočítané
vo vládnej osnove, vsunutý bol ešte §
228 uhorského trestného poriadku. To na oko zdá
sa byť len formálna zmena, nakoľko pôvodný
článok III. vládneho návrhu aj v prvom
čítaní v senáte prijatého usnesenia
znel v tom smysle, že sa zrušuje § 119, odst. 1
býv. rakúskeho trestného zákona a
§ 239 býv. uhorského trestného poriadku.
A teraz pri druhom čítaní p. referent ako
formálnu zmenu (Výkřiky posl. Tomáška.)
navrhol, že by krem §u 239 bol rušený
ešte aj § 228. Hovorím, na oko zdá sa
to byť len formálnou zmenou, ale keď si človek
prečíta obsah tohoto §u 228, vtedy sa presvedčí,
že je to veľmi dôležitá, veľmi
meritórna zmena a že sa táto zmena protivila
jednaciemu poriadku, lebo podľa jednacieho poriadku posl.
Snemovne a senátu pri druhom čítaní
možno navrhovať len štylárné zmeny
a nie zmeny meritórné.
Slávna poslanecká snemovňa! Takýmto
divným spôsobom dostalo sa do usnesenia senátu
zrušenie §u 228, zrušenie u nás dôležitej
inštitúcie kontrolných sborov. (Výkřiky
posl. Tomáška.) Sám ústavne-právny
výbor navrhuje aj iné zmeny usnesenia senátu
a následkom toho usnesenie posl. snemovne bude vrátené
znova do senátu a senát bude mať znova príležitosť
k tejto otázke zaujať svoje stanovisko.
Pri tejto príležitosti chcel by som poukázať,
že takýto spôsob robenia zákonov u nás
nie je ojedinelý, že sa s týmto spôsobom
stretávame u návrhov o veľa dôležitejších,
o veľa väčšieho významu, ako je tento
malý zákon. Chcel by som ďalej poukázať,
že tento spôsob robenia zákonov vidíme
i pri tom veľkom zákone, ktorý sa teraz pripravuje
v posl. snemovni, pri zákone o reforme politickej správy.
(Tak jest !) Vidíme tento spôsob nielen čo
do formálneho, ale i čo do meritórneho robenia
zákonov. V tomto maličkom zákonôčku
necháme padať veľmi dobrú modernú
inštitúciu uhorského trestného poriadku
k vôli tomu, aby platilo na území celej republiky
ustanovenie bývalého rakúskeho trestného
poriadku, a v návrhu zákona o reforme politickej
správy činíme ohľadne veľmi dôležitej
právnej politickej a administratívnej matérie
to samé.
Je tu otázka tak zv. "prügelpatentu". Chcem
pri tento príležitosti poukázať na veľmi
dôležitú stránku tejto veci. U nás
na Slovensku "prügelpatentu" nebolo, nieto, nikdy
"prügelpatent" neplatil. My sme mali v našom
priestupkovom zákone rôzné priestupky, ktoré
platia ešte i dnes a budú platiť naďalej,
kde skutková podstata dotyčných deliktov
rovná sa tým ustanoveniam, ktoré sa nachádzajú
i v niektorých paragrafoch zákona o reforme politickej
správy. Avšak "prügelpatent" znamená
i toľko, že politické úrady sú
oprávnené vydávať trestné nariadenia,
že politické úrady sú oprávnené
stanoviť skutkové podstaty deliktov politických,
administratívnych a priestupkov. Tedy niečo, čo
u nás na Slovensku v uhorskom práve je úplne
neznáme. Naše politické úrady nemaly
práva stanoviť skutkové podstaty v administratívnych
a policajných nariadeniach. U nás túto matériu
reguloval prestupkový zákon, kde je kodifikovaná
celá táto vec a kde je rečené, že
politické a administratívné priestupky stanoviť
oprávnené sú krem zákona, krem vládneho
nariadenia len zastupiteľstvá župných
a mestských municípií alebo zastupiteľstvá
miest so sriadeným magistrátom, tedy len určité
korporácie, ktoré boly sostavené cestou voľby.
Krem týchto korporácií v bývalom Uhorsku
jedine hlavný policajný kapitán v Budapešti
bol oprávnený vydávať nariadenia s trestnými
sankciami.
Slávna snemovňa! Toto je zákonodarný
stav veci teraz platného práva v jednej časti
republiky, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Je to pozostatok
z býv. Uhorska, ale je to pozostatok taký, ktorého
by sme sa nemali len tak ľahkým spôsobom vzdať,
lebo je to pozostatok liberálnejší, pokrokovejší,
demokratickejší, ako pozostatok bachovského
nariadenia z r. 1854, ktoré obsahuje t. zv. "prügelpatent"
a ktorého podstatné ustanovenia preberáme
teraz my v demokratickej republike predloženým vládnym
návrhom o úprave politickej správy.
Slávna poslanecká snemovňa! Ja pre kuriozitu
chcem poznamenať toľko, že aj u nás na Slovensku
bol "prügelpatent" v platnosti, poneváč
pri vydaní bachovského nariadenia platnosť
tohoto nariadenia vzťahovala sa i na bývalé
Uhorsko, kde vtedy po zdolaní maďarskej revolúcie
panoval absolutizmus, avšak r. 1861, keď započaly
sa vyjednávačky medzi maďarskou šľachtou
a Habsburgami o vyrovnanie a keď maďarská šľachta
a džentry pomaly prichádzaly ku svojím konštitucionelným
právam, vtedy bachovský "prügelpatent"
bol zru- šený. Keď prišlo vyrovnanie r.
1867, vtedy už bachovský "prügelpatent"
viac neplatil a od tých čias neplatí v bývalom
Uhorsku a ani u nás na Slovensku po sriadení Československej
republiky dnes neplatí. Myslím, keď bývalé
Uhorsko, ktoré bolo sriadené na základe nadpráv
maďarskej oligarchie a džentry, kde, ako všeobecne
je známo, bola svevoľnosť administratívy,
kde demokratické práva neboly ničím
garantované, obstálo bez bachovského "prügelpatentu"
a keď, slávna posl. snemovňa, na Slovensku
po prevrate pri tých ťažkých pomeroch,
ktoré tam boly, obstáli sme dodnes bez "prügelpatentu"
a nemuseli sme dať politickým úradom právo
vydávať nariadenia s trestnou sankciou, právo
stanoviť priestupky, právo zákonodarné,
tak myslím, slávna posl. snemovňa, že
ani do budúcnosti nielen u nás na Slovensku, ale
ani v celej Československej republike nie je treba, aby
sme si do nášho republikánskeho zákonodarstva
zahniezdili rakúsky "prügelpatent" z r.
1854, ktorý bol vyhlásený po víťazstve
absolutizmu habsburského proti revolúcii maďarskej,
českej, nemeckej a iných národností.
(Výkřiky posl. Tomáška.)
Slávna poslanecká snemovňa! Ja chcel by som
teraz pri prejednávaní tohoto maličkého
zákona poukázať, že dnes sa unifikácia
prevádza takým spôsobom, ako to vidíme
u "prügelpatentu". Ale aj iné veci sú
tu. Práve preto, že nám boly predložené
v ústavne-právnom výbore určité
zmeny pôvodného vládneho návrhu, ktoré
boly koaličnými stranami dohodnuté, týkajú
sa pokračovania pred súdom, poťažne administratívnymi
úrady a je to matéria, ktorá je blízka
tej, ktorá upravená je v predloženom návrhu
zákona, o ktorom jednáme dneska, dovolávam
sa tohoto zasa na dôkaz, že unifikácia deje
sa v tom opačnom smysle, nie v tom smysle, aby sme preberali
a rozširovali na celú republiku to, čo je dobré,
moderné, demokratické, ale že unifikujeme a
rozširujeme to, čo je reakčné, nedemokratické.
My sme pojednávali v ústavne-právnom aj v
živnostenskom výbore zákon o nekalej súťaži
a tam difikultovali sme jedno ustanovenie, ktoré znie v
tom smysle, že stránka, ktorá v spore o nekalú
súťaž podľahne v spore, jestli sa shľadá,
že ona viedla spor patrne svevoľne, môže
byť potrestaná pokutou až do 50.000 Kč
alebo do väzenia až do jedného mesiaca.
Slávna poslanecká snemovňa! To je ustanovenie
nové, ktoré dosiaľ ani v civilnom poriadku,
ani v trestnom poriadku nikde sa nenachádza, totiž
že strana, ktorá ztratí spor preto, že
podľahla v tom spore, jestli podľa názoru súdu
viedla spor patrne svevoľne, trestá sa nielen peňažitou
pokutou, ale ešte i väzením. To, myslím,
že v žiadnom našom zákone, ale nielen v
našom zákone, ale v žiadnom modernom zákone
nie je nikde. V zákone o nekalej súťaži
nachádza sa ustanovenie, že môže byť
trestaná podľahlá strana na väzenie do
jedného mesiaca. Ale ona môže byť ešte
krem odsúdenia k plateniu sporných útrat
odsúdená ešte k odškodneniu pre utrpenie
zlého príkoria, tedy môže byť odsúdená
k náhrade nielen materielnej škody, ale i určitej
imaterielnej, ideálnej škody. A krem toho môže
byť vo spore podľahlá stránka odsúdená
ešte i na náhradu škody, ktorá bola spôsobená
protivnej stránke tým, že sa s ňou podľahlá
strana vôbec pustila do sporu. To sú ustanovenia,
ktoré, myslím, sú unikom v našom zákonodarstve
a nemyslím, že by sme na toto ustanovenie našli
nejakého príkladu inde.
A, slávna poslanecká snemovňa, toho samého
ducha vidíme v tých dohodnutých zmenách,
ktoré nám predložila slávna koalícia
ohľadom reformy politickej správy. Je tam v čl.
10., ktorý odstavec má byť vlastne zlepšením
tých opatrení v starom rakúskom "prügelpatentu",
celkom podobného rázu ustanovenie. Ja to prečítam
(čte): "K zajištění nerušeného
chodu řízení může úřad
těm, kdo řízení ruší,
po bezvýsledném napomenutí uložiti pořádkovou
pokutu do 2000 Kč nebo vězení do pěti
dnů a po případě naříditi,
aby se vzdálili. Stejně může zakročiti
proti tomu, kdo svévolně zavdává příčinu
k řízení nebo je protahuje nebo bez dostatečného
důvodu nevyhoví příkazům v
řízení vydaným." To samé,
čo máme v zákone o nekalej súťaži.
že totiž podľahla strana môže byť
odsúdená až do väzenia, vidíme
i v zákone o reforme politickej správy. Ten chudák,
ktorý sa bude brániť pred slúžnym
alebo notárom, za to, že sa bránil, bude môcť
byť ešte odsúdený na pokutu a väzenie,
jestli ten dotyčný policajný úradník
najde, že sa bránil svevoľne, rešp. že
svevoľne zavdal príčinu k tomu, že sa
vôbec o jeho veci jednalo.
Slávna snemovňa! My vidíme ďalej, akým
spôsobom sa deje unifikácia pri návrhu zákona
politickej správy. Hovorilo sa a ako veľký
pokrok považuje sa pri tomto návrhu zákona,
že on unifikuje správu na území celej
republiky; ale to nie je úplne pravda, poneváč
sa medzi časom stala dohoda ohľadom Moravy, lebo na
Morave nebude správa úplne unifikovaná, na
Morave nebude tak vyzerať ako v Čechách, kde
bude úplný centralizmus podľa systému
zemského sriadenia, a na Slovensku tiež, na Morave
toho nebude, poneváč tam bude zemský centralizmus
obmedzený sliezskym separatizmom, nakoľko Slezania
dostanú svoju zvláštnu samosprávu v
komisii, ktorá je navrhnutá vo vládnej dohode.
Hovorí sa o unifikácii, ale tu už ten princíp
unifikácie je narušený a nie je to úplné
sjednotenie. Boli by sme si priali, aby páni v dnešnej
koalícii, ktorí dosiaľ vždy tak vehementne
hlásali zvláštnosť, zvláštné
práva a svojráz Slovenska, boli tento svoj program
aktivovali a uplatňovali v tom dobrom smysle a keby boly
na Slovensku župy, ktoré sú tam už od
storočí, ktoré sú srastlé so
záujmy, pomery a potrebami obyvateľstva, zachránili
aspoň v tej miere, ako zachránili svoj zvláštny
záujem v rámci moravskej zemskej správy pre
Sliezsko zástupci Sliezska. (Výborně!)
A myslím, slávna snemovňa, že ešte
nie je pozde, že ešte vždy je príležitosť,
aby slovenskí členovia vládnej kolície
uplatnili pre Slovensko to, čo uplatnili, uhájili
a uskutočnili pre Sliezsko jeho zástupci. (Výkřiky
posl. dr Jurigy.)
Ale i ten spôsob, akým sa tá vec deje pri
správnej reforme, podobá sa spôsobu, ako sa
dial pri uzákonení tejto vládnej predlohy
v senáte, ako som to uviedol, kde pod titulom nepatrnej
formálnej zmeny vsunutá bola veľmi podstatná
zmena a zrušené veľmi závažné
inštitúcie, vžité na Slovensku.
Slávna snemovňa! Odvolávam sa na § 16
dohodnutého znenia ohľadom návrhu zákona
o reforme verejnej správy. Týka sa to t. zv. práva
minoritného, že totiž zemské zastupiteľstvo
bude môcť byť svolané podľa zákona
len štyrikrát do roka, avšak určitá
minorita má právo žiadať, aby to zastupiteľstvo
bolo svolané i z mimoriadnych príčin. Podľa
župného zákona bolo potrebné iba 1/5
župného zastupitelstva, aby sa mohlo mimoriadne sísť
to župné zastupiteľstvo. Vo vládnej predlohe,
ktorú nám vláda predložila, už
zvýšený bol ten počet na 1/4, a podľa
dohodnutého zlepšenia koalovaných strán
zvýši sa tento počet na 1/3. (Slyšte!)
Tak, prosím, je to len maličký rozdiel v
číslici, ale veľmi základný rozdiel,
ktorý sa týka, vážení pánovia,
i vás, ktorí na túto zmenu chcete pristať.
To slovenské zemské zastupiteľstvo bude mať
54 členov, z toho 1/3 je 18, a poneváč z
týchto 54 budú volení len 36, tak v tom najlepšom
prípade, jestli by ste, pánovia z ľudovej strany,
dostali taký volebný výsledok, aký
bol r. 1925, nebudete mať v tom zemskom zastupiteľstve
tých 18 členov, na základe ktorých
by ste vy mohli žiadať, aby z mimoriadnych dôvodov
bolo zemské zastupiteľstvo svolané.
Slávna poslanecká snemovňa! Podobne by som
našiel aj iné zmeny, ktoré sa zdajú
byť veľmi nepatrnými, len štylárnymi,
ale sú vo skutočnosti veľmi podstatné
zmeny. Prosím, to isté nebolo v pôvodnej vládnej
osnove. Podľa župného zákona župan
rozhodoval nad sostavením denného poriadku župného
zastupiteľstva a jestli župan zamietnul, aby nejaký
predmet postavený bol na denný poriadok, tedy mal
proti tomu rozhodnutiu župana právo hoci ktorý
člen župného zastupiteľstva rekurovať.
(Posl. dr Juriga: Ty robiš nekalú súťaž
ľudákom! - Veselost.) Ja nerobím,
vážení pánovia, nekalú súťaž
ľudákom. Ja sa prihováram za to, čo
jsme my tak veľmi prenasledovaní a napadaní
centralisti svojho času v tom zatratenom centralistickom
župnom zákone uzákonili a čo vy autonomisti
teraz idete meniť, ale nie vo smysle autonomistickom, ale
v smysle centralistickom.
Slávna poslanecká snemovňa! Ja si neosvojujem
program pánov ľudákov, nežiadam ten autonomistický
program, ktorý žiadali kedysi oni, ja žiadam
len ten centralistický program, ktorý sme my v župnom
zákone uzákonili a boli by sme šťastní
nielen snáď akosi v záujme stranníckom,
ale preto, poneváč sme presvedčení,
že by to slúžilo štátu i republike,
jestli by páni aspoň zachovali to, čo sme
my centralisti uzákonili a za čo ste vy (obrácen
k poslancům slovenské strany ľudové)
nás toľko bili. (Výborně!)
Ja hovorím, že podľa toho zákona, keď
župan by bol nepostavil nejaký bod na denný
poriadok, každý člen mal právo podať
rekurz. To nebolo mienené vo vládnom návrhu
pôvodnom, ale teraz v tých "zlepšených"
dohodnutiach je ustanovenie v §e 21, že ten rekurz môže
podať len 1/3 toho zemského zastupiteľstva (Posl.
Tomášek: Tedy ne jednotlivec!) tedy nie jednotlivec,
ale že je k tomu treba aspoň 18 členov. A môže
sa vám prihodiť i v tom najlepšom prípade,
keď vezmeme volebné výsledky z r. 1925, že
nebudete tam mať tých 18 členov, a potom budete
bezbranní proti nejakému opatreniu zemského
prezidenta, ba môžu prijsť i také časy,
že ten zemský prezident nebude sa obracať len
proti nám, ako sú teraz úmysly, ale že
sa bude obracať i proti vám.
Poukázal som takto v krátkosti na dvojakú
koľaj, ktorú máme v našom zákonodarstve,
že totiž na jednej strane hovorí sa o unifikácii,
o veľkých výdobytkoch demokratických
a na druhej strane, na tej druhej koľaji sa robí protiva
toho, čo sa hlása a robí na tej koľaji
prvej.
Hovorí sa, že najväčšou výhodou
zákona o správnej reforme je, že odstraňuje
túto dvojakú koľaj, ale v zákonodarnej
technike nie je ona odstránená a ani v tom zákone,
ktorý prejednávame, ani v tom veľkom zákone
o reforme správy nie je odstránená. Niet
však divu, lebo ani pán minister spravedlnosti sa
nedovedie zbaviť tej starej rakúskej dvojakej koľaje.
Videli sme pri prejednávaní správnej reformy,
že na sjazde nemeckých právnikov postupoval
po tej koľaji demokratickej, vedeckej, modernej, teoretickej,
a v ten samý čas v praksi, vo vláde, v politike,
pohybuje sa na tej druhej koľaji koaličnej, na tej
koľaji reakčnej a protidemokratickej.
Slávna snemovňa! Chcel som poukázať
ešte na rôzné veci ohľadne súdnictva
na Slovensku. Bohužiaľ, čas mi vypršal a
pán predseda ma upomína, aby som skončil.
Preto pri tejto príležitosti nemôžem sa
o tejto veci rozhovoriť.
Prehlasujem, že budeme hlasovať pre predloženú
vládnu osnovu, ovšem podávame doplňovacie
zmeny a po výsledku hlasovania podržujeme si možnosť
prípadne hlasovať v druhom čítaní
proti osnove. (Potlesk čsl. soc. demokratických
poslanců.)
Místopředseda Horák (zvoní):
Ke slovu není již nikdo přihlášen.
Žádám o přečtení podaných
návrhů.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
1. Doplňovací návrh posl. dr Dérera
a soudr.:
Do čl. I vsune se jako nové čís. 7:
§ 228 býv. uh. tr. ř. a 3. odst. §u 129
býv. rak. tr. ř. budou zníti:
"V takové věci, ve které je potřebí
zvláštní odborné znalosti, aby byly
rozpoznány a posouzeny otázky, o nichž se má
rozhodovati, může obviněný anebo, je-li
více obviněných, mohou tito společně
na své vlastní útraty dáti přibrati
kontrolujícího znalce.
Tento je oprávněn svou znaleckou činností
zájmy obviněného neb obviněných
podporovati a chrániti. Zvláště může
býti přítomen ohledání, může
na eventuelní vady neb opominutí upozorňovati
a může své námitky proti výkonu
ohledání, taktéž i proti dobrému
zdání předkládati buď v protokole,
buď ve zvláštním spise."
2. Resoluční návrh posl. dr Dérera
a soudr.
Dnešní stav soudního personálu na Slovensku
je naprosto nedostatečný. Ačkoli Slovensko
jest územně dvakrát větší
a má o celý milion obyvatel více než
Morava, má méně o 281 osob soudního
personálu, z toho soudců o 76 osob. Naproti tomu
veškerá agenda neustále stoupá a není
dosud na Slovensku zavedeno všudy spolehlivého knihovního
pořádku. Je nutno přiznati tomuto personálu
soudnímu všeobecně t. zv. slovenskou výhodu,
aby bylo dosti uchazečů, jež dlužno pro
daleko obtížnější práci,
než v zemích historických, lépe odměňovati.
Z uvedených důvodů vyzývá se
vláda, aby v době nejkratší odpomohla
nedostatku soudců na Slovensku způsobem zde naznačeným.
Místopředseda Horák (zvoní):
Dávám závěrečné
slovo zpravodaji p. posl. dr Daňkovi.
Zpravodaj posl. dr Daněk: Vzdávám
se slova.
Místopředseda Horák (zvoní):
Přistoupíme ke hlasování.
Osnova zákona má 4 články, nadpis
a úvodní formuli.
O osnově této míním dáti hlasovati
takto:
Nejprve o čl. I, obsahující čís.
1 až 6 podle zprávy výborové.
Poté o doplňovacím návrhu posl. dr
Dérera a soudr. na připojení nového
čís. 7 do čl. I.
O čl. II až IV, nadpisu a úvodní formuli
zákona dám hlasovati podle zprávy výborové.
Jsou snad proti přednesenému způsobu hlasování
nějaké námitky? (Nebyly)
Není jich. Budeme tedy hlasovati jak jsem uvedl.
Kdo souhlasí s čl I podle zprávy výborové,
nechť pozvedne ruku. (Děje se)
To je většina. Přijato
Kdo dále souhlasí s doplňovacím návrhem
posl. dr Dérera a soudr. na vsunutí nového
čís. 7 ke čl. I, nechť pozvedne ruku.
(Děje se)
To je menšina. Zamítnuto.
Kdo souhlasí s čl. II až IV, nadpisem a úvodní
formulí zákona podle zprávy výborové,
nechť pozvedne ruku. (Děje se)
To je většina. Přijato.
Tím poslanecká sněmovna přijala tuto osnovu zákona ve čtení prvém, a to ve znění
odchylném od předchozího usnesení
senátu.
Druhé čtení provedeme ještě v
této schůzi při vyřizování
odst. 4 pořadu, bude-li osnově této přiznáno
zkrácené řízení podle §u
55 jedn. řádu.
Tím vyřízen jest 2. odst. pořadu.
Přistoupíme k projednávání
dalšího odstavce, jímž jest:
3. Zpráva výboru ústavně-právního
o usnesení senátu (tisk posl. sněm. 582)
k vládnímu návrhu zákona (tisk sen.
45 a 107) o zahlazení odsouzení (tisk 975).
Zpravodajem jest p. posl. dr Halla. Dávám
mu slovo.
Zpravodaj posl. dr Halla: Slávna snemovňa!
Dôvodová správa k vládnemu návrhu
o zahľadení odsúdenia, predloženému
senátu, hovorí najvýstižnejšie
o význame tejto inštitúcie, ktorá má
slúžiť k odstráneniu ťažkých
následkov, ktoré za sebou ťahá spáchaný
trestný čin po celý život páchateľov.
Porušenie noriem, ktorými trestné právo
upravuje vzájomný pomer občanov, prirodzene
musí byť postihnuté trestom, delikvent musí
byť registrovaný medzi tých, čo porušujú
spoločenský poriadok, i po odpykaní trestu
aj preto, aby orgány právne malý v evidencii
zoznam hriechov a podľa toho posudzoval stupeň jeho
zločinnosti, nebolo by ani spravodlivé, ani opatrné,
aby páchateľ trestného činu bol rovnoprávnym
členom sporiadanej spoločnosti.
Ale nie každý trestný čin je známkou
zločinnosti. Rozčúlenie, nerozvážnosť,
mladosť, niekedy aj pohnútka domnelé šľachetná
sú príčinami alebo motívmi činu,
ktorý zákon kvalifikuje za trestný a ktorý
trestom aj postihuje. Moderné právo však nepozerá
na účel trestu ako na retorziu, ale ako na prostriedok
k náprave.
Ak tomuto cieľu bolo vyhovené, ak náprava,
polepšenie sa páchateľa je evidentné,
bolo by krutosťou stíhať ho následkami,
ktoré znemožňujú mu návrat do
sporiadanej spoločnosti, založenie existencie a ktoré
označuje ho pečaťou hriechu. Odčinením
týchto následkov, vrátením zachovalosti
zaoberá sa inštitúcia zahladenia odsúdenia,
ktorú vláda predkladá a ktorú senát
svojím uznesením schválil.
Vládna predloha doplňuje rakúsky zákon
z 21. marca 1918, č. 108, o odčinení odsúdenia,
ktorý už aj československým zákonodarstvom
bol pozmenený zákonom z 10. apríla 1919,
č. 208 Sb. z. a n., ale menovite uvádza v súlad
a jednotu túto matériu so zákonnými
ustanoveniami platnými v obvode práva uhorského,
rešp. rozširuje inštitúciu zahladenia odsúdenia
na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Predloha obsahuje predmet zahladenia, jeho podmienky, dobu skúšobnú,
účinky zahladenia odsúdenia, príslušnosť
súdu a proces zahladzovaní, derogačné
klauzule a obvyklé uloženie spôsobu prevedenia.
Ústavne-právny výbor pozmenil uznesenie senátu
tým, že posudzoval vládnu predlohu liberálnejšie
a rozšíril možnosti zahladenia odsúdenia
a nove upravil dobu skúšobnú menovite vzhľadom
k zákonodarstvu uhorskému. Ďalším
zmiernením sú ustanovenia o zahladení odsúdenia
v prípade, že odsúdení je viac, kde
predloha pripúšťa zahladenie súčasne,
kdežto ústavne-právny výbor navrhuje
i zahladenie v prípadoch jednotlivých, na ktoré
sa podmienky zákona vzťahujú.
Zmeny, ktoré ústavne-právny výbor
navrhuje, prinášajú miestami aj štylizáciu
odchylnú od pôvodného návrhu a nové
očíslovanie paragrafov.
Menom ústavne-právneho výboru navrhujem,
aby slávna snemovňa prijala návrh podľa
správy výborovej. (Souhlas.)