Povedali: Musíme sa dohodnúť s českou
buržoáziou, aby sme spoločnou silou mohli odolať
revolučnej sile proletariátu Slovenska. Za 10 rokov
spoločne s českou buržoáziou obra zmrzačíme,
silu revolučného proletariátu zničíme
a naše panstvo bude zabezpečené. Potom snáď
česká buržoázia uzná našu
zásluhu a budú sa s nami deliť na koristi.
Keď nie, nuž my budeme proti ním bojovať,
kým právo na korisť Česi nám
neuznajú. Toľko znamená to, čo tu povedal
p. posl. Juriga, a to práve je nutno tu priklincovať.
Pán Juriga doznáva, že zradili slovenský
ľud v jeho boji za oslobodenie národnostné
a zo sociálnej poroby a že sa spojili s českými
kapitalisty proti nemu. Súčasne sám prisvedčuje,
že len preto hlásali boj proti Čechom, že
im nechceli dať z koristi. To sú doklady veľmi
dôležité a vážné proti Hlinkovcom
a ostatným obchodníkom s heslom autonomie z úst
jedného najhlavnejšieho politika ľudovej strany.
Priklincujem to, aby celá slovenská verejnosť
sa dozvedela a poznala pravú tvár všetkých
týchto buržoáznych strán. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Tedy za súhlasu Hlinku, Jurigu, Dérera
atď. českí kapitalisti dostali neobmedzenú
moc rozhodovať o Slovensku, sriadili ministerstvo s plnou
mocou pre správu Slovenska, obsadili ho českými
úradníkmi, exponentami to českých
kapitalistov, ktorí poslušne prevádzali a vykonávali
všetky rozkazy ich chlebodarcov na ožobráčenie
a vykorisťovanie Slovenska.
Ľudáci, poneváč nenasytní českí
kapitalisti sa nechceli s nimi deliť na koristi, teda nie
preto, že autonomiu chceli vybojovať - veď to p.
posl. Juriga sám povedal - zahájili boj za
právo na delenie koristi. K tomu cieľu využili
ohromnú nespokojnosť obyvateľstva Slovenska,
ktoré sa chce striasť panskej nadvlády, chce
spraviť koniec kolonizačnej politike českých
kapitalistov. Využili túhu slovenskej chudoby za práva
sebaurčenia národa a za oslobodenie sa zo sociálnej
poroby, zapriahli ich do svojej káry pod heslom autonomie
Slovenska, ktorú už r. 1918 zradili. Ale akonáhle
dosiahli svoj cieľ, že im Švehla je ochotný
dať odrobinky so stola, zabudli na autonomiu, zabudli na
sľuby, že robotníctvu slovenskému dajú
prácu a chlieb. Za 10 mil. Kč a za rentičky
v obnose vyše 5 mil. Kč pre Hlinkovu banku,
za povýšenie platov farárom, za vrátenie
cirkevných veľkostatkov biskupom pomáhajú
českým kapitalistom slovenský ľud ešte
väčšmi utláčať, vykorisťovať
a gniaviť. Veď od tých čias, čo
ľudáci vstúpili do vlády, v kolonizačnej
politike sa ešte silnejšie a rýchlejšie
pokračuje. A tu myslím ešte bude nutné
zasa poukázať na to, že aké sú
falošné práve tie bájky, ktoré
nám tu boly povedané, že budeme pracovať
na hospodárskom posilení slovenského obyvateľstva,
že v skutočnosti toto dialo sa od jestvovania Československej
republiky, a čo sa robilo za všenárodnej koalície,
deje sa i teraz a práve týmto tempom a spôsobom,
ale poneváč už 60% slovenského priemyslu
je odbúrané, veľmi citeľne sa dotýka
proletariátu to, čo sa dnes deje, keď sa niektorý
závod alebo nejaká továreň zastaví.
Za tú krátku dobu, čo ľudáci
sú vo vláde, zastavili veľký textilný
závod v Haliči. Robotníctvo v počte
500 bolo z práce prepustené. Stroje sú demontované
a majú byť prevezené do Maďarska. Veľký
textilný závod v Apatovej zastavil výrobu,
robotníctvo v počte vyše 1000 bolo prepustené.
Vozovka v Hlohovci zastavila výrobu, robotníctvo
v počte 500 bolo prepustené z práce. Závod
sa sťahuje do Maďarska. Továreň v Uhrovci
dostala povolenie na presťahovanie sa do Maďarska. Vo
smaltovni v Hronci obmedzili výrobu a veľkú
časť robotníctva prepustili z práce.
Mimo toho niekoľko menších závodov bolo
zastavené.
Teda čo za vladárenia všenárodnej koalície
nebolo ubité, čo ešte tá prekazila českým
a ostatným kapitalistom, aby svoju koloniálnu oblasť
rozšírili, terajšia vláda za účinnej
spoluúčasti ľudákov rýchle prevedie.
Odhlasovaním agrárnych ciel ceny potravných
článkov rýchle stúpajú. Daňové
zaťaženie novým odhlasovaným zákonom
sa zhoršuje. Nezamestnanosť rastie, všeobecná
bieda pracujúceho ľudu Slovenska sa rozširuje
v doteraz neslýchanej miere a tým aj ich nespokojnosť
proti predstaviteľom tohoto štátu, proti vláde
medzinárodnej buržoázie. Ľudáci
mobilizovali všetkých svojích agitátorov
na agitačnú frontu. Farári v kostoloch s
kazateľníc na celom Slovensku agitujú pre Hlinkovu
stranu, aby zakryli ich protiľudovú politiku a proti
komunistickej strane, na ktorú chcú svaliť
všetkú vinu za ich biedu a utrpenia.
Táto práca však nemá valné úspechy.
Komunistická strana, ktorá statočne bojuje
proti kolonizačnej politike českej buržoázie,
ktorá bojuje za sebaurčovacie práva Slovenska,
ktorá organizuje a vedie boj proti ožobračovacej
politike vlády Švehla - Hlinka a spol., nabýva
každodenne väčšej a silnejšej pozície
medzi chudobným ľudom Slovenska.
Výzva komunistickej strany k robotníctvu, roľníctvu
a ostatným pracujúcim vrstvám, aby vytvorili
jednotnú bojovnú frontu za účelom
odrazenia útokov na existenciu všetkých pracujúcich
vrstiev a vydobytia svojích práv, potkáva
sa s veľkou sympatiou a posilňuje bojovnú revolučnú
frontu proti buržoázii. Tieto skutočnosti ohrožujú
v základe pozície buržoázie a buržoáznych
strán, hlavne Hlinkovej ľudovej strane na Slovensku.
Súčasne ohrožuje ďalšie pokračovanie
v protiľudovej politike, totiž znemožňuje
pokračovanie štabilizačnej politiky kapitálu.
Heslo je tedy: Je nutno zlomiť odpor proletariátu
proti kapitalistickým útokom, je nutno zlomiť
zmáhajúce sa komunistické hnutie, ktoré
organizuje tento boj a stojí v jeho čele. Prenasledovanie
komunistickej strany, žalárovanie funkcionárov,
terorizovanie robotníkov v závodoch, roľníkov
v obciach a na majeroch ukázaly sa byť slabými
prostriedky k dosiahnutiu tohoto cieľa a preto je nutné
odhlasovať policajný "Prügelpatent"
starého Rakúska v zhoršenom slovensko-českom
vydaní.
My na Slovensku sme navyknutí na policajný provokačný
režím, kde každý policajt a četník
je predstaviteľom a súčasne výkonným
orgánom vládnej moci, veď nie raz sa stalo,
že četník alebo policajt sám prehlásil,
že "štát som ja", keď ubohí
prenasledovaní robotníci proti ukrutnostiam a zločinom
spáchaným týmito pánmi protestovali.
Máme zkúsenosti o policajnom režíme
predstavovanom povestným pánom dr Klímom,
ktorého duch je oficiálnym a smerodajným
pre vladárov na Slovensku. Prenasledovanie komunistickej
strany a jej funkcionárov podľa umele zkonštruovaných
obžalôb, vyvolávanie afér agentami provokatéry
a špiclovanie a denuncovanie funkcionárov strany je
považované akosi za samozrejmé na Slovensku.
Veď len v poslednej dobe bola vyvolaná aféra
v revírnej rade v Bratislave a v kraj. sekretariáte
v Košiciach. Je to zrejmá provokácia polície
proti komunistickej strane, aby tak vytvorila predpoklad a zámienku
k energickému zakročeniu proti strane. V meštiackych
časopisoch, ako aj v sociálne-demokratických
plátkoch palcovými písmenami boly uverejňované
senzačné a ohromujúce objavy spiknutia komunistov
proti Československej republike, dokonca v revírnej
rade starý, neupotrebený rozmnožovací
stroj premenili na moderne zariadenú tlačiareň,
kde tlačily sa vraj ilegálné časopisy
a letáky, v ktorých ľud mal byť vyzvaný
k ozbrojenému povstaniu. To isté písali v
Košiciach, až potom po uverejnenom materiále
v naších časopisoch boli nútení
páni sami tieto babské klepy odvolať. Ovšem
redaktora súdr. Verčíka si ponechali vo väzbe,
aby mohli držať verejnosť v mienke, že sa
tu vážne jedná o komunistický komplot.
Za takých okolností môžeme si predstaviť,
čo bude znamenať zavedenie slovensko-českého
"Prügelpatentu" na Slovensku.
Podľa tohoto zákona zemský prezident bude menovaný
prezidentom republiky a okresný náčelník
ministerstvom vnútra. Budú tedy exponentami vlády
a nebudú podliehať voleným zástupcom
v krajinskom rešp. okresnom zastupiteľstve. Budú
tedy závislí na vláde a budú vykonávať
príkazy vlády. Dostanú neobmedzenú
moc v medziach zákonov a mimo zákonov s vylúčením
spoluúčasti volených zástupcov ľudu.
Podľa čl. 3. zemský prezident a okresný
hejtmani majú právo vydať nariadenia, príkazy
a zákazy, ktorými môžu suspendovať
všetky zákonité práva občianstva,
keď toho záujmy buržoáznej triedy vyžadujú.
Súčasne majú právo stanoviť tresty
od 10 až do 5000 Kč alebo žalárovať
od 12 hodín až do 14 dní.
Podľa článkov 2., 4., 8. a 10. buržoázia
môže zahrdúsiť každý obranný
boj proletariátu za svoju existenciu, ba bez každej
príčiny môže kedykoľvek a ktorejkoľvek
organizácii politickej strany účinkovanie
znemožniť. Podľa týchto článkov
okresní náčelníci môžu
znemožniť každú stávku, môžu
nariadiť stávkujúcim, aby nastúpili
do práce, môžu nariadiť dlhšiu pracovnú
dobu, sníženie miezd, zkrátka buržoázia
môže zlomiť každé hnutie, smerujúci
ke zlepšeniu pracovných a hospodárskych podmienok
robotníctva. Máme zkúsenosti i z poslednej
zemerobotníckej stávky, na pr. v želiezovskom
okrese, v obciach Lontov a Bielovec. Akonáhle vypukla stávka
zemerobotníctva v Bielovciach. pán okresný
náčelník Packo dal vybubnovať v obci,
že sa ľudia nesmú schádzať, na ulici
nesmú ísť viacerí pohromade ako dvaja,
večer po. 8. hodine nesmie nikto vyjsť na ulicu, lebo
kto to nedodrží, bude trestaný a zatknutý.
Ačkoľvek sám okr. náčelník
musel uznať, že robotníctvu sa deje krivda a
že boj so strany robotníkov je úplne spravodlivý
a oprávnený, četníctvo nakomandované
v desiatkach honilo obyvateľov po uliciach, terorizovalo
ich, zatýkalo bezdôvodne, len aby hnutie robotníctva
zlomilo. Teraz ešte nemal zákonitý podklad
p. okr. náčelník k vyhláseniu štatária
proti stávkujúcim robotníkom, obzvlášte
keď žiadnych nezákonných činov
sa nedopustili, a predsa to robil. Čo potom, keď ten
zákon vstúpi v platnosť, budú robiť
okresní náčelníci a četníci
s chudobou? Robotníctvo a roľníctvo bude postavené
na nižšiu úroveň od čínskych
kuliov alebo indických pariov. Nebudú môcť
brániť sa proti veľkostatkárskej samovôli,
ba ani v úradoch nemôžu si hľadať
záchranu, lebo úrady nadržujú veľkostatkárom
a kapitalistom a podľa zákona zaujatý úradník
sťažujúceho sa robotníka alebo roľníka
za to, že opovážil sa sťažovať,
jednoducho potrestá; má na to právo, má
možnosť hrube sa chovať alebo si najde zámienku
a robotník bude potrestaný a je hotovo.
Známe slovenské pomery a docela vedome hovoríme,
nič nepreháňame, keď hovoríme,
že podľa tohoto zákona robotník alebo
roľník na Slovensku bude na tom horšie ako dobytok,
ponevač je známe, ako zachádzajú úrady
s ľudom na Slovensku. Je to starodávna prax, že
tomu roľníkovi alebo robotníkovi už za
Maďarska, keď prišiel do kancelárie, do
úradu, povedali: "Smradľavý sedliak"
a všelijak podobne; týmto spôsobom sa chovajú
úradníci i dnes proti obyvateľstvu a iste že
každý jednotlivý úradník i dnes
využije tohoto zákona a bude jednať s ľudom
ako s dobytkom.
Alebo na pr. v, hornatých krajoch, kde jediný dôchodok
roľníka je pestovanie dobytka, ale kde súčasne
pasienky patria štátu alebo veľkostatkárom
a následkom toho je ten roľník existenčne
odkázaný na tieto pasienky veľkostatkárske,
dostane sa podľa pravidla do konfliktov s majiteľmi
pasienkov. Teraz podľa nového zákona o ochrane
lesov všetky vykácené lesné plochy majú
byť hneď zalesnené a pestovanie dobytka bude
následkom ztratenia pasienkov znemožnené. Lebo
keď roľník vyženie si svoj dobytok na zalesnené
plochy, jednoducho bude trestaný podľa tohoto policajného
"prügelpatentu", hoci i na 5000 Kč, mimo
toho ešte bude proti nemu zavedené súdné
pokračovanie a bude odsúdený k nahradeniu
urobenej škody. V poslednej dobe následkom zalesňovacej
politiky lesné priestupky sa množia, roľník
musí vyhnať svoj dobytok na pasienky, keď chce
žiť, ale úrady a hlavne agrárnici, ktorí
im sľubovali, ako na pr. v Čiernom Balogu, Starých
Horách, Dolnom Jelenci atď., že im pasienky budú
pridelené, povedzme tam, kde sú staré veľké
lesy alebo na pohraničí, kde Koburg vládne
a sami ľudu nahovárali, aby si robil nárok
na pasienky, teraz chcú túto pasienkovú otázku,
ktorá je životnou otázkou tamojšieho roľníctva,
riešiť jednoducho "prügelpatentom". Jednoducho
ľudu bude zakázané tam pásť. V
poslednej dobe okresní náčelníci vydávajú
zákazy, aby sedliaci hnali dobytok na pasienky, inak že
budú trestaní. Ale oni tam musia pásť,
poneváč sami pasienkov nemajú. Teraz podľa
tohoto zákona vydá okresný náčelník
rozkaz: "Keď tam pôjdete, budeme vás pokutovať
a mimo toho budete hradiť škodu, ktorú ste urobili."
Hovorím, že hospodársky, politicky a národnostne
týmto zákonom budú slovenskí chudobní
robotníci a roľníci úplne zdeptaní
a tým hriech páchaný ľudovou stranou
na slovenskom chudobnom ľude je väčší,
poneváč vedia, že zákon dáva
neobmedzenú možnosť všetkým úradníkom
a byrokratom, ktorí sú spojení s veľkostatkármi
a so všetkými ostatnými i feudálnymi
pánmi na Slovensku a spoločne budú využívať
každej príležitosti, ktorú tento zákon
im dá, aby proti slovenskému ľudu mohli pokračovať.
A vzdor tomu, že to vedia, chcú nahovoriť slovenskému
ľudu, že mu chcú vydobyť národnostné
právo a umožniť mu, aby mohol byť úplne
hospodársky, politicky a národnostne oslobodený.
Podľa týchto článkov politické
úrady budú mať exekučnú moc a
vyrúbené peňažité pokuty alebo
iné podlžnosti môžu vymáhať!
Roľníci, ktorí drhnú od svitu do mraku
a ťažkou namáhavou prácou zarábajú
si každodenný kúsok chleba a nestačia
platiť vyrubené dane, poplatky a pokuty, budú
politickými úrady exekvovaní, budú
hospodársky úplne zničení, môžu
si vziať žobrácku palicu a ísť svetom.
Týmto zákonom teda pracujúci ľud Slovenska
bude vydaný na pospas česko - nemecko - slovensko
- maďarsko - židovským kapitalistom, policajtom,
četníctvu a úradníctvu, ktorí
svorne a jednotne budú gniaviť a nemilosrdne vykorisťovať
a brať to, čo sa ešte dá.
Proti tejto predlohe voláme pracujúci ľud Slovenska
do boja. Vyzývame ho, aby za účelom odrazenia
útokov buržoázie na existenciu všetkých
pracujúcich vrstiev a národnostné práva
sa spojil, aby si mohol právo na život vybojovať.
Musíte si uvedomiť, že podmienka lepšej
budúcnosti je jednotná bojovná fronta všetkých
pracujúcich vrstiev proti buržoázii. Keď
vytvoríme jednotnú bojovnú frontu proletariátu,
buržoázia musí byť a bude povalená,
vzdor všetkým policajne-pendrekárskym opatreniam.
(Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl.
dr Holota. Uděluji mu slovo.
Posl. dr Holota (maďarsky): Slávna snemovňa!
Zvykli sme k tomu, že keď ide o verejné slobody,
o voľnosť slova, o slobodu tlače v tomto parlamente,
tu sú nám v tomto snem e predkladané vždy
návrhy zákonov retrográdneho smeru a ducha,
ktoré políčkujú demokratické
smýšľanie. Chceli sme sa domnievať, že
tomu predsa raz bude koniec. Žiaľ však, tento duch
slávi orgie ďalej. Svätá idea slobody
je tu len satirou, demokracia len maskou k uskutočneniu
naprostého národnostného útisku a
naprostej samovlády. Po poriadkovom zákone nastolili
nám zasa návrh o reforme administratívy,
ktorý pre nás, menšinu, znamená zasa
nové okovy, tak že v prípade odhlasovania tejto
novej série bezprávností nemôže
očakávať počiatok novej Bachovskej éry
a policajnej nadvlády. Tento návrh zákona
je eskamotážou k ošmeknutiu práv národov,
je šikovným trikom, ktorý miesto výhody
jednou rukou dávanej - t. j. ako proticenu za názov
púhej provincie - druhou rukou odoberá desaťnásobok
stávajúcich ešte občianskych práv.
Návrh rozdeľuje republiku geograficky na štyri
provincie, avšak naproti tomu centralizuje všetkú
moc a dáva do ruky korbáč politickým
úradom, ktoré slepo poslúchajú.
Tiež pojednávanie tohoto návrhu nasvedčuje
duchu, ktorý v ňom dominuje. Desať minút
povoľuje sa každému jednotlivému rečníkovi
ku prevádzaniu kritiky, teda ani toľko nie, koľko
potrebuje čašník v jedálni parlamentu,
aby mohol priniesť objednanú kávu. Ak pôjde
to tak ďalej, obávam sa, že prijde doba, keď
len predseda a referent budú mať právo tu hovoriť
a opozičný poslanec nebude môcť ani ústa
otvoriť; a preto použijúc príležitosti,
nebudem dbať tejto klotüry a budem hovoriť dotiaľ,
kým budem mať čo.
Keď dostanem sa zo Slovenska do Prahy, mám vždy
pocit, ako keby som prišiel z cintorína do vlasti
blahobytu, veselosti, bezstarostnosti a bohatstva. Na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi nevidíme iné než zkazu,
utrpenie, zpätný vývoj, mizeriu a nepočujeme
iné, než ponosy a kvílenie. My na Slovensku
neustále pochovávame: továrnik svoju továreň,
remeselník svoje zahrdzavené náčinie,
statkár svoj zhabaný statok, roľník
oplakáva svoj dobytok exekútorom odohnaný
a svoje políčko, ktoré prišlo na bubon,
maďarský úradník svoje ztratené
miesto, penzista svoju zkrátenú penziu, robotník
však zaniklú pracovnú príležitosť,
svoj kúsok vezdajšieho chleba. Hustý závoj
smútku zahaľuje srdce Maďarstva na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi a do srdca toho nasťahovala sa nesmierna
roztrpčenosť a rozhorčenosť.
Netreba k tomu ostrého, ale len otvoreného oka,
aby to videl ktokoľvek. Vieme to nielen my, trpiaci členovia
tunajšej utlačovanej menšiny, ale vidia to už
i slovenskí centralistickí predáci, patriaci
k panujúcej väčšine, medzi nimi Stodola,
Milan Ivánka a iní. Veď Ivánka práve
v minulom mesiaci prejavil to verejne na schôdzke v Štubni,
zakvílil, vidiac tú zkazu a vyjadril sa, že
chce dobývať brány Prahy.
Veru zlí duchovia chodia po Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
Daňový zákon zavádza trestné
prostriedky stredovekej inkvizície a ničí
i posledné zbytky hospodárskej samosprávy
obcí vtedy, keď vydáva obec naprosto na pospas
samovôle dozorčích úradov. Maďar
darmo hľadá miesto v štátnom úrade
a maďarský robotník darmo hľadá
prácu v štátnych podnikoch. U nás zahniezdil
sa duch nemorálny, podľa ktorého len ten je
človekom pred úrady, kto sa klania moci, kto tvrdí
o sebe, že patrí ku niektorej vládnej strane.
Pôdy, trafiky, krčmy, zbytkového statku, úradu,
rýchleho úradného vybavenia dostane sa len
tomu, kto zaprie svoje presvedčenie. Na ostatných
neberie sa zreteľ. Naša situácia podobá
sa osudu Maďara z éry Bachovskej, ktorý náhodou
spadol do hlbočiny pri ceste a tonul. Práve šli
okolo dvaja pandúri. Akonáhle ich tonúci
uvidel, kričal zúfale o pomoc a prosil, aby ho pre
boha vytiahli. Pandúri vidiac, že ide o Maďara,
ani si ho nevšimli, išli ďalej; nech sa utopí,
nebude ho škoda. Tonúci však v krajnej zúfalosti
vykríkol: Nech žije Ľudvik Kossuth! Hneď
sa pandúri rozbehli, vytiahli ho z vody a odviedli do žalára
rebelov. Naša situácia nie je iná: všímajú
si nás len vtedy, keď máme platiť alebo
keď nás majú trestať.
Dokiaľ sme bývali v Uhorsku, dotiaľ centralistická
štátna moc videla dostatočnú kautelu
v ustanoveniach platných zákonov trestných
a prestupkových a tieto verejný a štátny
poriadok aj naprosto zaistily. Teraz však, keď sme občanmi
štátu výslovne demokratického, to nestačí,
a naše zákony ukladajú nám nové
a nové okovy. Občianska sloboda záleží
u nás v tom, že voľne môžeme rinčať
okovami na nás prikovanými. Nesmierne sa čudujem
slovenskej ľudovej strane, že sa spokojí takým
pochybným výdobytkom, aký plynie z tohoto
návrhu zákona. Tento návrh zákona
nezaisťuje Slovensku nič iné, len proste názov
"Slovenská krajina", bez verejnoprávneho
obsahu. Či strana Hlinkova nevidí, že
je to len trojánsky drevený kôň, v
bruchu ktorého chce Švehla šikovne vpašovať
na Slovensko a Podkarpatskú Rus ten najmocnejší
centralizmus, najnemožnejšiu policajnú nadvládu
a pozbavovanie práv. Obávam sa, že vytriezvenie
nadíde čoskoro a bude veľmi trpké. Bude
už však pozde, lebo ako to slovenské príslovie
povedá: "Chytil som medveďa, ale ma nepustí."
Juriga chytá sa tenúčkych lúčov
nádeje, keď dúfa, že tento návrh
zákona je prípravou k autonomii. Ja by som sa skôr
domnieval, že bude jej prvým hrobárom. Kramář
ešte vždy neupúšťa od svojej starej
mentality a vytasuje sa s tým odraným, jemu nedôstojným
a lacným argumentom, že starý uhorský
župný systém bol sriadený len ku zaisteniu
nadvlády maďarskej džentry. Proti tomu tvrdím,
že uhorský župný systém prez jeho
starodávny ráz bol o veľa liberálnejší,
demokratickejší, ako rakúsky systém
provinciálny. Toto tvrdenie platí pre celú
uhorskú administratívu v oči administratíve
rakúskej. Je pravda, že župná administratíva
znala ustanovizeň virilizmu, táto ustanovizeň
však zakladala sa na majetku a tedy na podklade od vlády
úplne neodvislom. Proti tomu ako inferiorný je týmto
návrhom zákona zamýšľaný
systém menovací, ktorý je tiež virilizmom,
ale mameluk-virilizmom, lebo nikto na šírom svete
neuverí, že mameluci, menovaní vládou
do krajinských a okresných zastupiteľských
sborov opovážia biť sa za záujmy ľudu.
Tí budú vždy len pajácmi vlády,
ktorých očakáva ten ponižujúci
zástoj, že budú musieť hlasovať proti
svojmu vlastnému presvedčeniu. V krajinských
a okresných zastupiteľských sboroch takto zariadených
nebude sa môcť nikdy prejaviť vôľa
ľudu, zástupci ľudu budú len hospitovať
a asistovať pri mrskaní idey demokratickej.
Slovenská ľudová strana to bola, ktorá
svádzala tie najurputnejšie boje proti mamelukom do
župných shromaždení menovaným.
Rád by som vedel, prečo zmenila tak rýchle
svoje názory o tejto veci? I to povedal Kramář,
že uhorská vláda preto stavala továrne
v území dnešného Slovenska a Podkarpatskej
Rusi a preto ich podporovala vysokými štátnymi
subvenciami, aby tým poslúžila maďarizácii.
Domnievam sa, že toto tvrdenie ani Kramář
sám neberie vážne, proti tomu tento jeho prejav
je priamym uznaním fakta, že uhorská vláda
vskutku dopomáhala slovenskému a rusínskemu
ľudu ku chlebu, ktorý chlieb mu bol potom pražskou
koloniálnou politikou z úst vyňatý.
Centralizácia a z toho plynúce soštátňovanie
a menovací systém už dnes sťa ťažký
mlynský kameň dolieha na verejný život
Slovenska a Podkarpatskej Rusi a ochromuje prejav vôle ľudu.
Po soštátnení notárov nie je už
notár notárom obce, ale slepým exponentom
vlády, a jestli treba, tiež prvým jej agitátorom.
Je pravda, soštátnený notársky sbor,
ktorý sa dostal do naprostej závislosti, za to nemôže;
čo chlebodarca rozkáže, to musí robiť,
a my potom zúfale pozorujeme, ako rozširuje sa tá
duševná medzera medzi obyvateľmi a notárom
obce.
Na vidiekoch maďarských už máme celú
notársku inváziu tiež v čiste hospodárskych
alebo obchodných akciách. Vyzdvihnem tu len dva
eklatantné príklady: Na ustavujúcu schôdzu
elektrickej akc. spoločnosti so sídlom v Komárne
velení boli v zastúpení takmer číročiste
maďarských obcí obecní notári
a títo riešili podľa pokynov okresných
náčelníkov všetky otázky, medzi
iným i to, že vo správe podniku, pôsobiaceho
na vidieku číročiste maďarskom, má
byť maďarský jazyk opomíjaný. Rovnako
tak notári, opatrení plnou mocou obcí, volili
proti vôli obyvateľstva zúčastnených
obcí jedného exponenta vlády predsedom spolku
pre odvodňovanie ľavého brehu Váhu,
ktorý spolok skladá sa výlučne zo
záujemcov maďarských. Je na ruke otázka,
že keď už teraz centralizácia tak rozhadzuje
sa na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, čo bude potom,
až bude tento návrh zákona odhlasovaný?
Prezrúc návrh, môžme nado všetkú
pochybnosť zistiť, že možno v ňom najsť
všetky charakteristiky cárskeho režímu:
práv nedáva, len odníma, pravú samosprávu
zbavuje všetkých práv, môžeme povedať,
že ju popravuje; dosavádné jej práva
však prenáša na úradníkov vládou
menovaných. Okresné zastupiteľské sbory
klesnú na úroveň kolegií naprosto
bezcenných, zbytočných a bezvýznamných,
ktoré ani o svojom vlastnom rozpočte nebudú
môcť rozhodovať samostatne, lebo úradník
vládou menovaný môže na ňom meniť
podľa ľubovôle. Na občianstvo však
porúti sa z tohoto zákona neslýchaná
policajná sekatúra. Pri prostých policajných
prestupkoch môže okresný náčelník
nariadiť domovú prehliadku a posvätnosť
práva domového vydá na pospas četníckej
nespútanej samovôli. Už pri prostom podozrení
má právo tak učiniť, a čo sa
diametrálne prieči akémukoľvek pojmu
právnemu - domová prehliadka môže byť
vykonaná i bez súdneho usnesenia.
Právo vydávať nariadenia, ktoré náležalo
dosial. obciam, prenáša sa na politické úrady.
Trestná právomoc politických úradov
sa rozširuje a zákon - odlišne od iných
- začína hneď pokutami a trestami; také
sú § § 2, 3 a 4. Zvláštny je to zákon,
ktorý hneď z počiatku vyhrožuje. Úradné
osoby majú v ruke korbáč a kaučuk
proti občanovi, o ktorom sa domnievajú, že
nie je lojálny; kto vznesie proti niektorému úradu
alebo úradnej osobe v písomnom podaní neslušné
slová, toho môže okresný náčelník
hneď trestať peňažným trestom až
do 8000 korún a trestom zavretia až do 8 dní.
Rovnaký osud stíha nášho spoluobčana,
ktorý sa nezachová lojálne voči niektorému
úradníkovi alebo v oči niektorému
úradnému úkonu. Toto ustanovenie činí
koniec zásade, že úrady sú pre občianstvo
a nie občianstvo pre úrady.
Je neslýchanou a v právnom štáte nemysli
teľnou vecou, že strana vôbec nemôže
použiť opravného prostriedku proti trestu uložené
mu okresným náčelníkom. Kto bude totiž
trestaný do 300 korún, nemá práva
odvolať sa proti tomu. Okresní náčelníci
môžu vo svojich okresoch vydávať nariadenia
a zákazy ako všeobecne, tak pre jednotlivé
prípady podľa ľubovôle. Tým je celý
verejný život vydaný na pospas samovôli
okresných náčelníkov.
Otvárajú sa brány novej renezancie anonymných
udavačov, špiclov a krivých svedkov; nový
policajný režím totiž bude veľmi
potrebovať našeptávačov, špiclov
a krivých svedkov.
Je nesporné, že chyby trianonskej mierovej smluvy,
utvorenej v duchu mocenského diktátu, počínajú
nahliadať už veľmi široké vrstvy europskej
verejnosti. Pozvoľna viac a viac, a to energických
slov uplatňuje sa za revíziu nespravodlivej mierovej
smluvy. Posledne anglický lord Rothermere objavil sa na
kolbišti za nutnosť revízie. Možno bez pochyby
zistiť, že posledné europské udalosti
a článok Rothermerov veľmi žive pôsobily
tiež na úradnú mienku československú.
Dérer odporúča túto vec ako
vážné memento pozornosti českých
zodpovedných faktorov a zo včerajšej záverečnej
reči Kramářa chýbal ten obvyklý
rozhorčený hlas a to pravidelné, energické
a tvrdé odmietnutie, keď sa dotknul otázky
revízie. Kramář pri otázke
územnej zmeny, ktorá by predvídane mohla
nastať následkom zmeny europskej situácie,
uspokojuje sa s konštatovaním, že keby došlo
ku zpátnému pripojeniu Slovenska k Maďarsku,
dôveruje v ľud slovenský a je presvedčený,
že ľud slovenský bol by v tomto prípade
tvrdým orieškom pre Maďarsko, lebo tých
10 rokov, uplynuvších od oslobodenia, pokladá
za dostatočné, aby ľud slovenský za
daných pomerov mohol vzdorovať.
Revízia mierových smlúv - akokoľvek
broja proti tejto myšlenke jednotlivci - je nezbytne potrebná,
lebo si ju vyžadujú eminentné hospodárske
záujmy národov europských a poneváč
ju vyžaduje zákon o vzájomnej odkázalosti.
Význační národohospodári sveta
prejavili to už nesčíselnekrát, avšak
uznal to i Klofáč v poslednej svojej reči
v senáte. U návrhu zákona, púšťajúc
sa do jeho podrobností a posudzujúc ho s hľadiska
maďarskej menšiny, môžu mi byť vodítkom
jedine tieto tri hlavné zásady:
1. Aby čo najviac obmedzený bol nezodpovedný
a na diškrecionálnych podkladoch spočívajúci
obor pôsobnosti vlády a jej orgánov, a aby
čo najväčšia časť tohoto oboru
pôsobnosti prenesená bola do kontrolnej a schvaľovacej
právomoci zákonodarstva, rešp. samosprávnych
sborov.
2. Aby možnosť uplatňovania sa maďarskej
menšiny bola v novom administratívnom systéme
čo najviac zveľaďovaná.
3. Aby administratíva bola zjednodušená, z
nej duch byrokratický vyhostený a aby dostala takú
úpravu, ktorá by prospela nielen posilneniu centrálnej
vládnej moci, ale vytvorila dobrú organizáciu,
prospievajúcu záujmom ľudu a vybavujúcu
dobre bežné záležitosti ľudu.
K podrobnostiam návrhu zákona mám tieto poznámky.
Prvá časť, obsahujúca stredoveké
trestné sankcie, má byť naprosto vynechaná
ako neprijateľná. Podľa návrhu zákona
bude prislúchať vláde, aby nariadením
upravila sídla a obvody okresných úradov.
To dáva podnet a príležitosť k nadužívaniu
a krivdám a preto je správnym, aby sídla
a obvody okresných úradov a zmeny v nich stanovilo
zákonodarstvo. Taktiež do právomoci zákonodarstva
treba poukázať právo degradovať mestá
vo veľké obce a naopak.
Príliš širokým zmocnením pokladám
právny obor, zaistený vláde v čl.
4 a 5, že niektoré veci môže z právomoci
niektorého úradu alebo sboru vynímať
a prenášať na iné úrady a sbory.
Polovicu peňažných trestov dostávaly
chudobinské fondy obcí. Nie je spravodlivým
to ustanovenie návrhu, ktoré tieto peňažné
tresty obciam uberá, čím snižuje ich
príjmy.
Jednacím poriadkom krajinského snemu zostane prezatým
jednací poriadok župných sborov dotiaľ,
kým vláda nevydá nový. Poneváč
predpisy tohoto poriadku sú s hľadiska prevádzania
a uplatňovania jazykových práv menšinových
krivdivé a nedostatočné, bolo by treba vláde
uložiť, aby do šesť mesiacov od nastúpenia
platnosti tohoto zákona vydala jednací poriadok
nový, ktorý by vyhovoval ustanoveniam jazykového
zákona.
V zásade pevne trváme na stanovisku, aby krajinské
i okresné zastupiteľské sbory skladaly sa výlučne
z členov ľudom volených a aby predseda krajinského
snemu volil snem sám.
Obor pôsobnosti krajinského snemu treba rozšíriť
v tom smysle, aby sa mohol zapodievať tiež vecmi politickými
a mohol o týchto veciach sa tiež usnášať.
Úradný krajinský list má byť
vydávaný tiež v jazyku maďarskom a taktiež
pozvánky na schôdze, ich programy a všetky návrhy,
o ktorých sa bude jednať, majú byť tlačené
i v jazyku maďarskom. Právo rozpustiť krajinský
snem nemá náležať vláde, ale prezidentovi
republiky.
Návrh tento neodhlasujem, lebo vidím v ňom
iba prostriedok k uskutočneniu demokratickej samovlády,
čo však znamená ústavnú negáciu
pravej demokracie, lebo ďalej poznávam v ňom
mocenský útok na ústavnú kautelu osobnej
slobody, rešp. tendenciózné pokračovanie
trvalé -o už útočenia na ňu,
a konečne, poneváč sme nadobudli nezvratného
dôkazu, že vláda výslovným negligovaním
jazykových práv národných menšín
v návrhu dokázane zaprela a zradila svoj program,
vyznávaný ňou o národnej rovnoprávnosti.
Ťažkú, ba mohol by som povedať nesnesiteľnú
zodpovednosť berú na svoje šije všetci tí
nemeckí poslanci, ktorí prispejú k tomu,
aby návrh zákona dostal sa pod strechu, ktorí
schvália, aby okyptené boly miestné samosprávné
práva slúžiace ako kautela pre politické
práva ich národa a ostatných národných
menšín a činia pochybným tiež právo,
ktoré maly národné menšiny dosiaľ
v miestnych samosprávnych sboroch čo do používania
jazyka menšiny. Ako budú môcť v prípade
odhlasovania tohoto návrhu plniť svoje povinnosti,
ktoré na seba vzali pri vstupe do vlády verejne
a výslovne v záujme náležitého
právneho zastúpenia národných menšín,
keď odhlasovaním tohoto návrhu stavajú
prekážky uplatňovaniu a vybudovaniu národného
práva menšinového a dostávajú
sa do protivy so snahami uskutočniť rovnoprávnosť
národov?
Trváme na podklade župného systému,
ktorý má na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi tisícročnú
minulosť a znamená naprostú samosprávu,
a požadujeme reštauráciu starých žúp.