Treba si uvedomiť, že súdna kancelária
jestli je dobre opatrená - je veľkou podporou činnosti
sudcov a že vlastne správne fungujúca kancelária
do istej miery podmieňuje rýchlosť sudcovského
rozhodovania. Zdá sa mi, že justičná
správa, keď privoľovala ku nedostatočnej
systemizácii miest kancelárskych úradníkov,
neuvedomovala si význam súdnej kancelárie.
Dala sa snáď zviesť fiškálnymi záujmami
na úkor riadneho výkonu sudcovského. To jej
vedome vytýkam! Nebudem sa púšťať
do jednotlivostí a uvádzam všeobecne, že
za nateraz platnej systemizácie súdnych kancelárií
nie je možné vykonať tie povinnosti, ktoré
súdom sú uložené. Uvádzam na
pamäť vládnym činiteľom, že
je v tomto smere náprava nezbytná, lebo situácia
je dnes taká, že personál nikde nestačí
ani na zanášanie do pozemkových kníh.
Vzhľadom na to, že teraz dôjde ku dôkladnejšiemu
prevádzaniu pozemkovej reformy na Slovensku - už teraz
musím vziať do ochrany súdy proti výtkam,
ktoré s určitosťou možno očakávať
pri pomalom a zdlhavom prevádzaní zmien vlastníctva
k prideleným nemovitostiam. Už minulého roku
som upozorňoval na nedostatočnosť a nesústavnosť
t. zn. vložkárskych prác na Slovensku. Vzdor
mojím pripomienkam nestalo sa v tejto veci skoro nič.
Za celý minulý rok - pokiaľ som informovaný
došlo ku založeniu novej pozemkovej knihy na celom Slovensku
asi v 6 obciach. Jestli bude toto tempo zachované, nazdávam
sa, že za 150 rokov dôjde Slovensko k tomu, aby malo
bezpečný základ pre pozemkový obchod
a úver. Či je to v záujme nášho
slovenského občianstva, to ponechávam úvahe
justičnej správy. Žiadať na občianstve
bezvýhradné plnenie povinností ku štátu,
ale neplniť povinnosti štátu k občianstvu
- znamená útočiť na piliere samého
štátu, (Výborně!)
Slávna snemovňa! My, ktorí poznajúc
temné pozostatky z našej neblahej minulosti, neupadli
sme do všeobecného záchvatu nariekania na nový
režím, ale mali sme dosť odvážneho
a kritického pohľadu aj na samých seba a na
vlastné nedostatky, my - slávna snemovňa
- jednu z najprednejších záruk našej
národnej obrody a nápravy nášho života
vidíme v našej novej, národnej, slovenskej
škole. A preto upozorňujem našu školskú
správu na to, že my od novej svojskej školy očakávame
zdravý, mravne a národne odchovaný dorast
národných síl - očakávame ďalej
svoju sebestačnosť pri spravovaní všetkých
odvetví nášho špecielne domáceho
života očakávame konečne od tejto novej,
svojskej, jednotnou, ale nikdy nie stranníckou pedagogickou
linajou vedenej školy, dobrý výsledok pre odstránenie
psychologických rozdielov medzi Čechmi a Slovákmi,
vzniklých následkom politickej separácie
z minulosti. A od úspechov takejto taktne vedenej školy
očakávame kýžený súlad
nášho československého národného
spolužitia.
Našou prirodzenou snahou je: stať sa rovnocenným
činiteľom v celkovom životnom ústrojí
tohoto štátu a považujeme jedine vlastnú
výkonnosť, vlastné vysoké kvality (kultúrné
a mravné), vlastnú vnútornú silu za
cestu ku kladným podmienkam na dosiahnutie úrovne
pre našu kýženú rovnocennosť. Vychovať
národ týmto smerom a kliesniť cestu ku dosiahnutiu
takejto výkonnosti na každom poli štátneho
života - k tomu musí dať základ naša
škola. Ak vyplní sa naša viera v tomto ohľade
- stane sa Slovensko ako súladná čiastka
duchovnej celistvosti československej zdravým útvarom
solidarity pracujúcich ľudí - čo bude
v prvom rade pre naše Slovensko znamenať statočnú
existenciu a možnosť fyzického i duševného
vývoja,
Nás zastihnul prevrat v našej národnej sile
krajne zoslabených. Na jednej strane z tejto slabosti,
na druhej strane zo zlého pochopovania úkolov a
nešetrenia naších tradícií vznikla
väčšina naších nerestí. Pán
minister školstva ich pozná, vie o ních. Táto
okolnosť ako aj nádej, vložená v regeneračné
poslanie nášho školstva, ma oprávňuje
k tomu, aby som tieto neresti považoval za priechodné
a nezúfal nad nimi. Mám totiž za to, že
v porovnaní so stavom z minulosti vykazuje dnešný
stav nášho slovenského školstva smerom
ku jeho vybudovaniu veľký pokrok i keď má
ešte svoje viaceré oprávnené požiadavky
v tomto obore. A tu ako skromný zastánca kresťanského
princípu musím sa po ideovej stránke v prvom
rade vysloviť za intenzívné naplnenie našej
školy vznešeným duchom kresťanským
a za presunutie výchovy našej mládeže
na nábožensko-mravný podklad. (Souhlas.)
Som presvedčený, že kresťanský
princíp a z neho vyplývajúca idea kresťanskej
solidarity sú v prvom rade predurčené usnadniť
p. ministrovi školstva ním tak veľmi prízvukované
"vytvorenia atmosféry, v ktorej si budú môcť
všetci občania vzájomne porozumieť"
a súčasne reparovať na kresťanskom Slovensku
spáchané dosavádné netaktnosti a tak
zároveň zmierniť i jestvujúce psychologické
rozdiele medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré dnes
na spoločnú škodu tak často vnášajú
rozladenie do nášho života. Prechovávam
nádej, že tento požiadavok nezostane nepovšimnutým
ani pri všeobecnej revízii učebníc,
pánom ministrom školstva opovedanej.
Vítam zmienku pána ministra o postavení katolíckeho
gymnázia v Nitre. Otázka katolíckych gymnázií
je boľavá rana katolíckeho Slovenska, ktorá
- ako známo - zapríčinila svojho času
disonanciu v pomere politickom zástupcov katolíckeho
ľudu k vláde. Československá strana
ľudová sa svojho oprávneného požiadavku
v tomto ohľade nikdy nevzdala a pristúpila k jeho
realizovaniu - aby som sa tak vyjadril - cestou svojpomocnou,
dožadujúc sa samozrejme podpory štátu.
Po založení katolíckeho gymnázia v Malackách
prikročuje sa dnes k vybudovaniu katolíckeho gymnázia
v Nitre a dovoľujem si poznamenať, že hlavná
účasť pri odčiňovaní tejto
starej krivdy katolíckeho Slovenska touto cestou pri, padá
strane, ktorú mám česť zastupovať
a ktorá neprestala pracovať za naklonenie vlády
k prajnejšiemu chápaniu tejto, pre Slovensko a katolícky
kňazský dorast slovenský tak eminetne významnej
otázky. Úfam, že vláda nebude úzkoprsá
ani voči naším ďalším požiadavkom
v tomto ohľade.
Čo sa týka reformy nášho školstva,
uznávam jeho aktuálnosť, ale žiadam, aby
pri zrušovaní stredných škôl Slovensko
čo najviac bolo šetrené, keďže v
pomere ku historickým zemiam čo do počtu
týchto škôl nachodí sa hodne pozadu a
doporučujem naraziť stredoškolskú výchovu
smerom praktickým.
Postavenie vysokej školy technickej v Košiciach - ač
práve prejav pána ministra nehovorí o nej
určite ako o technickej, no považujem to za samozrejmé
- znamená doplnenie nášho vysokoškolského
systému a pripomínam ešte potrebu dokonalého
vybudovania slovenskej univerzity v Bratislave,
Slávna snemovňa! Často počúvame
veštenie významných českých kultúrnych
činiteľov o prebúdzajúcich sa mladých
kultúrnych silách a hodnotách Slovenska,
ktoré majú ohodňujúcim vlivom a svojím
mladistvým elánom zasiahnuť blahodárne
i do zmašinizovaného ovzdušia historických
zemí. Ak je toto predpovedanie správné, čo
ja verím, lebo verím aj to, že oslobodená
duša pod Tatrami musí radostne prehovoriť, vtedy
je našou povinnosťou usnadniť vývin a rozmach
tejto duševnej sily slovenskej, a to na veľký
osoh nášho spoločného kultúrneho
imania a obohatenia našej československej duchovnej
celistvosti. Preto považujem zvýšenú podporu
kultúrnych ustanovizní slovenských za veľmi
potrebnú, ako dobrý vklad pre národ a štát!
I upravujem pozornosť p. ministra na Slovenské Národné
Divadlo v Bratislave, o kterého finančnej krízi
sa práve teraz veľa hovorí, ale aj pre ostatné
slovenské kultúrné ustanovizne odkázané
na podporu ministerstva školstva, a to menovite pre Maticu
Slovenskú, Slovenskú Muzeálnu Spoločnosť,
Spolok sv. Vojtecha a naše umelecké a literárné
spolky.
Viem, že jednanie ohľadom úpravy pomeru cirkve
so štátom dáva nádej na úspešné
ukončenie a preto sa na tomto mieste iba o urýchlenie
celého jednania primlúvam, ale domáham sa
aj toho, aby prevádzacie nariadenie ku kongruovému
zákonu konečne bolo vydané.
Pripomínam ministerstvu školstva otázku patronátneho
práva, ktorého riešenie na Slovensku sme minulé
leto žiadali a prez ten celý rok sa na tomto poli
nič nestalo. Odkazujem na to, že najvyšší
správny súd v Prahe a najvyšší
súd brnenský zaujaly dve opačné stanoviská,
a keď povážime, že všetci noví
majitelia, ktorým bol záborový majetok pridelený,
sú zodpovední za znášanie tiarch patronátu,
musíme si uvedomiť veľkú dôležitosť
tejto otázky práve pre náš drobný
ľud.
Dovoľujem si ďalej, slávna snemovňa, obrátiť
vašu pozornosť na hospodárske položenie
Slovenska.
Ľutujem, že ako poslanec vládnej strany som nútený
tu povedať slová, ktoré azda budú sa
zdať príliš silné. Keď ich predsa
užívam, robím to len preto, aby som vás,
veľavážení pánovia, upozornil na
pravý stav veci, aby som vládu nestranne informoval
o naších biedach a ťažkostiach, ktoré
súrne a neodvolateľne volajú po náprave
a žiadal vás a ju o pomoc. Nech sú presvedčení,
že vedie ma k tomu láska k rodnej krajine, ktorá
je stále ešte nemocná, láska k republike,
ktorá tým rovnako trpí. Počuli ste
iste, že pred nedávnom na schôdzi istej vládnej
strany na Slovensku sa kričalo: Nič nám tu
nevyprávajte, my vieme len jedno: Za Maďarska nám
bolo lepšie! Veľavážení pánovia!
Nad týmito slovami sa musíme opravdu pozastaviť.
Nehovorili tak ľudia mestskí, učení,
politikovia či iredentisti, Maďari či Nemci,
ale bolo to v kraji čiste slovenskom. Bol to výkrik
ľudu, ktorý s radosťou našu slobodu vítal
ako najvyšší jeho ideál, ktorý
nie desaťročia, ale storočia za slobodu sa
modlil, po nej volal a za ňu pracoval a trpel.
A dnes, za 9 rokov také slová!
A keď ich spomínam dnes pri rozpočtovej debate,
prosím, aby nielen vy, ako zákonodarcovia, ale i
vláda ich mala pri každom svojom kroku na pamäti,
najmä však vtedy, keď sa rozhoduje o použití
prostriedkov, súcich snemovne a vláde k dišpozícii
- prostriedkov, ktoré rovnako ako poplatník český
tak aj slovenský veľmi ťažko štátu
dáva, ale dáva rád, lebo vie, že ich
štát súrne potrebuje, aby sa ich pomerne využilo
k hospodárskemu zveľadeniu všetkých častí
republiky, v prvom rade však krajov, ktoré pomoc súrne
potrebujú.
Nech Slovensko sa presvedčí, že my tu, že
naša vláda ho slyší, že v medziach
možnosti sa všetky požiadavky jeho honorovať
budú a z toho mála, čo je, meria mu vo všetkom
rovnakou mierou. Veľavážení pánovia!
Nič nebolí viac, ako krivda, krivda so strany blízkej.
Slovensko pri akcii protirothermerovskej jedným veľkým
oduševneným hlasom odpovedalo slová, ktoré
na týchto miestach pred nedávnom použil pán
predseda vlády: Nikdy, nikdy, nikdy! Slovensko opätovne
slávnostne veľkolepými protestmi opakovalo
to, čo sľubovalo vám, bratia Česi, dňa
28. a 30. októbra 1918: večnú a vzájomnú
lásku, spoluprácu a bratskú shodu. Nedovoľme,
aby nepriateľ náš, doma či za hranicami,
dal možnosť ju rušiť, nedajme zbytočných
dôvodov k nedorozumeniam a sťažnostiam!
A tu prosím, nech sa neprovokuje! Celé Slovensko
vydalo nekonečný rad protestov proti sriadeniu štátnej
mincovne v Prahe, Slovensko sa celkom oprávnene bojí,
že nová konkurencia by priniesla zánik významného
podniku, ktorí má veľkú svoju historiu
a význam preň. Bojím sa, že tu k rade
nezamestnaných v kraji, ktorý predtým kvitnul
a kde teraz hrozí robotníctvu len bieda, nezamestnanosť
a vysťahovalectvo, bude treba chopiť sa žobráckej
palice ďalším desiatkam ľudí. Hovoril
som: Nech sa neprovokuje! Použili tých slov nie Slováci,
ale Česi na Slovensku, ktorí medzi nami roky pracujú,
ktorí sú dnes srdcom rovnako Česi ako Slováci,
ako výkrik nevole proti tým, ktorí sú
z neznalosti proti Slovensku. Plán tento musí padnúť!
Vzpomínam pri tejto príležitosti ťažkého
osudu zvolenského a lučeneckého priemyslu,
ktorý utrpel ohromné škody boľševickým
vpádom na Slovensko a otázka náhrady nebola
doteraz vyhovujúcim spôsobom riešená.
Továrňa na stoličky Polgár vo Zvolene
v dôsledku toho doteraz nepracuje. Minulý rok zastavila
prácu súkenná továrňa v Haliči,
Apatová je pred zastavením, Šternlicht a Rakottyay,
továrne na emailový riad sú v súdnom
vyrovnaní, stojí "Mundus" v Banskej Bystrici,
továrňa na nábytok v Hlohovci, továrňa
na hospodárske stroje v Lučenci pracuje celkom obmedzene,
sklársky priemysel tabulového skla zanikol, zanikla
"Union", továrňa na kovový tovar
vo Zvolene a len včasným zakročením
ministerstva obchodu podarilo sa udržať prevoz v papierňach
vo Slavošovciach, v Hôrke a v továrni na zápalky
v Ban. Bystrici. Používam tejto príležitosti
k vysloveniu vďaky vláde, najmä však pánu
ministrovi obchodu, ktorý sa so zvláštnou starostlivosťou
tejto veci zaujal a postavil sa rázne proti snahám
kartelu závody tieto zatvoriť.
Hoci nemôžeme zavierať oči pred výhodami,
ktoré so sebou prinášajú kartelné
smluvy, dohody v priemysle, umožňujúce zdokonaliť
a zlacnieť výrobu, musím však najdôraznejšie
proti tomu protestovať, aby sa tak dialo na účet
Slovenska. Je to najmä župa pohronská, ktorá
najviac trpí nezamestnanosťou, župa, kde národnostné
minority sú veľmi početne zastúpené,
kde blízkosť maďarskej hranice dovedie nepriaznive
tým viac pôsobiť na mentalitu ľudu, keď
vidí, že životné pomery jeho sa vôbec
nelepšia, župa, v ktorej komunistický a nám
nepriateľský živel má najsilnejšie
pozície, kde v hlavnom meste kraja mestské zastupiteľstvo
sa usnieslo menovať hlavnú ulicu menom vrahov Sacca
a Vanzettiho. Preto najmä tu musíme ísť
obyvateľstvu na ruku a získať ho pre štát,
pre pozitívnu politiku.
Vzpomínam ďalej ťažkostí továrieň
na remeň v Lipt. Sv. Mikuláši. Továrne
na remeň zamestnávaly v dobe predvojnovej cca 3500
robotníkov, v dobe vojny vyše 5000, teraz cca 1000
robotníkov. Priemysel tento má za sebou slávnu
minulosť a jeho majitelia boli vždy medzi najlepšími
našími ľuďmi. Je však prinútený
teraz utekať do cudziny a tam hľadať možnosť
jestvovania. Nie v lepšej situácii nachádza
sa i východoslovenský železiarsky priemysel.
Len v poslednej dobe uzavretím obchodnej smluvy s Maďarskom
podarilo sa opäť zahájiť prevoz v niektorých
závodoch. Továrni na nože vo Štose dostalo
sa tiež dodávok od ministerstva národnej obrany.
A teraz prichádzam k dôležitej časti
dnešnej svojej reči, ku štátnym dodávkam.
Niet na Slovensku jednej schôdze priemyselníckej,
živnostenskej alebo obchodníckej, na ktorej by sa
o nich nehovorilo. Pri zmenšenom vývoze výroba
má tým väčší záujem
na trhu domácom. Štát a iné verejnoprávné
korporácie patria medzi najväčších
kupcov. Nechcem povedať, že by sa na štátnych
dodávkach vždy zarábalo, veď dobre vieme,
že mnohí štátní dodávatelia
ztratili pri nich posledné groše. Možno však
pri ních zamestnávať aspoň robotníctvo.
A osud nášho biedneho slovenského robotníka,
slávna snemovňa, mne leží v prvom rade
na srdci. Viem, že kapitál nie je ešte v rukách
našských, ale i jeho osud nemôže nám
byť ľahostajný, nakoľko s ním je
nerozlučne spiaty i osud pracujúcich tried slovenských.
Žiaľ Bohu! Slovák vo svojej vlasti je nútený
ešte stále v prvom rade pracovať na druhých,
cudzích. Politické oslobodenie neprinieslo mu emancipácie
na poli hospodárskom a bez nej nemôže mať
tej ceny. Očakávam, že zákonom o ochrane
pracovného trhu dostane sa domácemu robotníctvu
zvýšenej ochrany a že Slovákov nebudú
z fabrík doma vyhadzovať. (Výkřiky
posl. dr Jurigy.)
Celkom otvorene chcem povedať, že sú to najmä
niektoré centrálné úrady, ktoré
nedovedú sa ešte vymaniť z predpojatosti voči
nabídkam zo Slovenska. Ku chvále miestnych úradov
prehlašujem, že rešpektujú v prvom rade
uchádzačov miestnych a slovenských. Súhlasím
preto celkom s mienkou hospodárskych inštitúcií
Slovenska, aby o štátnych dodávkach viedly
všetky úrady presné prehľady, aby bolo
možné kontrolovať, koľko sa Slovensku skutočne
tiež dostalo. Vedenie tejto evidencie nebude iste veľkým
zaťažením pre zmienené úrady. O
dodávkach pre Slovensko nech rozhodujú miestné
úrady.
Slovensku musí sa bezpodmienečne dostať asi
15% časť zodpovedajúca daňovej poplatnosti
Slovenska. Žiadame, aby 5% slovenská výhoda
bola rozšírená tiež na dodávky
v zemiach českých.
V oboroch, ktoré na Slovensku nie sú zastúpené,
nech dostane sa slovenským podnikom náhrady v iných
odvetviach.
Žiadam, aby parlamentu bol čím prv predostretý
návrh zákona o zaistení stavebných
pohľadávok, aby splatné obnosy za dodávky
sa vždy rýchle likvidovaly a najmä v dodávkach
konfekcie a obuvi, aby sa pri prevzatí tovaru postupovalo
najblahovoľnejšie. (Posl. dr Juriga: Hlasite! Ja
ťa velmi rád počúvam.) To ma veľmi
teší. - Funkcionári obuvníckych a krajčírskych
družstiev zo Slovenska si mne už mnohokrát sťažovali
na postup odevného skladu v Brne.
Keď sa ešte minulý rok odhadovalo, že priemysel
v zemiach českých vo väčšine odvetví
dosiahol už mierovej kapacity, v iných ju už
dokonca prekročil a len v niekoľko málo pracuje
s 90% mierovej kapacity, slovenský priemysel zamestnáva
doteraz len cca 60% svojej kapacity. Myslím, že netreba
sa ďalej šíriť o tom, aké zaťaženie
značí to pre výrobu a ako sa nevyužitím
závodných zariadení výrobný
proces zdražuje. Hoci rok 1927 značí isté
zlepšenie, nie sú pomery ešte ani zďaleka
normálné. Slovensku sa musí dostať i
naďalej mimoriadnej pomoci.
Sú to v prvom rade tarify, ktoré poškodzujú
slovenský priemysel nielen pri dovoze surovín, ale
aj pri vývoze hotového tovaru.
Slovenský priemysel musí bezpodmienečne trvať
na tom, aby do soštátnenia všetkých súkromných
železníc na Slovensku, prepočítaní
tarifov, výstavby ďalších tratí,
dostalo sa mu výhodnejších tarifov na dovoz
uhlia a výnimočných tarifov exportných.
Vyslovujem vďaku pp. ministrom Najmanovi a dr Englišovi,
že umožnili stavbu železnice Handlová-Horná
Štubňa, a navrhujem, aby na znamenie našej vďačnosti
ich mená boly vyryté na doske pri vchode do tunelu
pod Bralom. Žiadam, aby do rozpočtu boly zaradené
položky na stavby ďalších transverzálnych
slovenských železníc, v prvom rade Margecany-Červená
Skala, zlepšená doprava na trati Túrňa-Rožňava,
kde doteraz dopravu prevádzajú súkromné
autobusy - riaditeľstvo čsl. štát. železníc
v Košiciach nech posúri svoje vyjednávanie
v tejto veci - nech sa ešte zlepší rýchlikové
spojenie s východným Slovenskom a niektoré
trati motorizujú. Pre dunajské prístavy treba
ďalej zvýšiť povolené sľavy
tarifné.
Daň z motorových vozidiel postihuje súkromné
autobusové linky, ktorých počet na Slovensku
stúpa a ktoré nahradzujú nedostatočné
železničné spojenie krajov od sveta inak odlúčených
a preto nech ministerstvo financií povolí im výhodu
oslobodenia od tejto dane, ako to zákon aj dovoľuje.
Je treba, aby v silničnom fonde dostalo sa Slovensku dostatočného
zastúpenia a aby ho bolo použité ku zlepšeniu
ciest na Slovensku.
Pri riešení rôznych hospodárskych otázok
nemožno prehliadnuť t. zv. otázky vodohospodárske,
ktorých včasné a účelné
riešenie znamená desiatky milionov ziskov na našom
národnom hospodárstve. Otázka splavnenia
a regulácie riek, výstavba účelných
retenčných a akumulačných nádrží
nedá sa stále odkladať. (Předsednictví
ujal se předseda Malypetr.) Splavnenie a regulácia
riek spôsobí ľavnejšiu dopravu, znemožní
škodlivé zátopy na kultúrach zemedelských
a ostatnom majetku. Splavnenie a regulácia riek je základom
pre využitie vodných síl a pre elektrizáciu,
a tak teda sa musí riešiť výstavba vodných
priehrad a hydroelektrárieň. Dosavádny stav
je neudržiteľný, stavajú sa priehrady
a hydroelektrárne, činia sa milionové investície
bez zreteľa na konzum a celoštátné hľadisko.
Je preto nutné vybaviť a doplniť pôsobnosť
riaditeľstva pre stavbu vodných ciest pri ministerstve
verejných prác na celé územie republiky
o agendu využiť vodných síl, lebo len
tak budú racionálne a hospodársky riešené
vodohospodárske úkoly.
Mimo toho je treba v každej zemi sriadiť zemské
vodohospodárske úrady, ako expozitúry riaditeľstva
pre stavbu vodných ciest, ktoré by potrebný
materiál pre riešenie všetkých vodohospodárskych
úkolov opatrovaly, prípravné práce
konaly a vodohospodárske úkoly v rámci projektu
a za dozoru centrálneho úradu riešily.
Žiadam, aby v rozpočte boly i naďalej venované
dostatočné čiastky k dobudovaniu dunajských
prístavov. Najmä prístav komárňanský,
ako ukazuje tohoročný vzostup prekladu o 77 %,
naprosto nevyhovuje. Nádeje, ktoré sme do nich kládli,
sa plnia, a dnes majú prevziať medzinárodný
transport, ktorý predtým mala v rukách Viedeň
a Budapešť. So stavbou slobodného skladišťa
v Bratislave sa započne na jar. Veľkolepý plán
bratislavského prístavu, ktorý vypracoval
referát ministerstva verejných prác v Bratislave
a ktorý behom niekoľko rokov má byť prevedený,
bude vyžadovať veľkých obnosov, nesmieme
sa však ľakať a dať predskočiť
inými. Štát a náš obchod utrpel
by tým nedozierné škody. Nemôžeme
čakať, až bude vybudovaný prieplav rýnsko-dunajský,
musíme dobudovať naše prístavy už
teraz. S radosťou čítam v programe ministerstva
obchodu na r. 1928, že pri reorgánizácii ministerstva
obchodu vybudovalo novú sekciu obchodno-dopravnú,
že plavebným otázkam chce venovať zvýšenú
pozornosť a postaviť na zdravú finančnú
bázu Čsl. dunajskú paroplavebnú spoločnosť.
Miesto pred vládnou budovou v Bratislave pre obchodný
palác, kde by našla útulok burza, Čsl.
dunajská paroplavebná spoločnosť a niektoré
hospodárske organizácie Slovenska, čaká
už súrne na zahájenie stavby.
Slávna snemovňa! Pán minister obchodu dr
Peroutka v živnostenskom výbore dňa
26. októbra t, r. povedal obsiahlé expozé
o naších obchodných smluvách s cudzinou
a o celkovej našej hospodárskej situácii. Teší
nás nesmierne, keď vidíme, že sieť
naších obchodných smlúv sa úspešne
rozširuje a nášmu tovaru otvára sa voľná
cesta do cudziny. Na medzinárodnej konferencii v Ženeve
o odstránení dovozných a vývozných
povolení statočne sme obhájili naše
stanovisko. Primlúvam sa za to, aby v dohľadnej dobe
zahájilo sa tiež jednanie s Rumunskom a kráľ.
SHS, nakoľko slovenský trh na týchto štátoch
po Maďarsku má najväčší záujem.
Očakávam, že pri jednaniach s Nemeckom bude
šťastlivo riešená aj otázka cla na
guľatinu a rezivo. Nie je predsa možné, aby vyvážala
sa surovina a píly tu stály bez zamestnania. Keď
nemôžeme vyvážať hotový tovar,
nech sa vyváža aspoň polotovar. Nakoľko
viem, horší sa aj zamestnanosť slovenského
priemyslu celulózy, ktorý na sníženie
cla v Nemecku má tiež nie malý záujem.
Nielen p. minister obchodu, ale aj pán minister financií
dr Engliš vo svojom expozé ku štátnemu
rozpočtu konštatoval, že naša hospodárska
situácia vyvíja sa celkom uspokojive, nemôžem
však, žiaľ Bohu, toto povedať aj o Slovensku.
O biedach slovenského priemyslu som sa už obšírne
rozhovoril. Chcem len ešte dodať niečo o živnostiach.
Nový živnostenský zákon priniesol síce
slovenskému živnostníctvu značnej ochrany
podmienky jeho vývinu nie sú však ani doteraz
zaistené. Živnostenský stav na Slovensku upadá.
Orgán Slovenskej remeselníckej a obchodníckej
jednoty v Turč. Sv. Martine "Slovenský remeselník
a obchodník" miesto úvodného článku
zaviedol stálu rubriku "O naších veciach
a biedach". Je to takmer nekonečný rad článkov,
úpenlivých prosieb slovenského živnostníka
k vláde, zákonodarcom, úradom a verejnosti
o ochranu. Len z jedného článku chcem k ilustrácii
citovať niekoľko slov - týka sa to stavu obuvníckeho:
"Stav obuvnícky na Slovensku so dňa na deň
sa horší, lebo nieto práce, nieto zárobku,
naše rodiny hľadajú a márne sa dovolávajú
pomoci a ochrany. Čo sme za mladšie roky si ušetrili,
to nám z väčšej časti vyťahala
berná správa na daniach, takže na staré
roky ostáva len žobrácka palica. Nikto sa nepýta,
koľko ráz sme s našími rodinami hladovali
a čo bude nasledovať potom? Márne sme žiadali
úrady i vládu o ochranu, všade sme boli odbytí,
naše prosby šly väčšinou do koša.
A tu sa nesmieme diviť, keď nespokojnosť rastie
medzi obyvateľstvom našej republiky. Niet spravodlivost!".
Žiadam preto vládu, najmä ministerstvo obchodu,
aby živnostenským otázkam na Slovensku venovalo
sa najväčšej pozornosti. Je to v prvom rade drahý
úver, ktorý hatí vývin živnostníctva.
Ministerstvo obchodu vybudovalo sieť živnostenských
úverných ústavov, týmto treba však
ďalších prostriedkov zvýšením
garančného fondu a snížením úrokomeru
z pôžičiek poskytovaných za štátnej
garancie. Živnostník nemôže už vystačiť
ďalej len s ručnou prácou, dielne treba mechanizovať,
a tu dôležitý úkol pripadá družstvám
pre nákup strojov, aby živnostníctvu stály
vždy pri ruke radou a pomocou. Ústav pre zveľaďovanie
živností v Turč. Sv. Martine treba dobudovať
najsúrnejším tempom a vybaviť dostatočným
personálom. Pre Slovensko bol doteraz vymenovaný
len jedon inštruktor živnostenských spoločenstiev,
neviem, či je tu záruka, že táto dôležitá
funkcia sa bude riadne vyvíjať. Na žiadosť
niektorých živnostenských odborov, najmä
hostinských, sa primlúvam za to, aby bolo povolené
sriaďovať odborné spoločenstvá
na vidieku. Nech dostane sa tiež podpory Sväzu živnostenských
spoločenstiev.