Pán kolega Szüllö, ktorý tuná
tak veľmi napadal t. zv. demokratické poriadky nášho
štátu, zabúda, že jeho strana to bola,
ktorá r. 1896 po povestných voľbách
Bánffyovských vydala celú knihu s titulom
"Tatársky plen v Uhrách", (Slyšte!)
kde dokumentárne doložené boly volebné
fígle, volebné podvody a volebné násilnosti,
páchané a priznávané samou šľachtou
maďarskou a samou vládou maďarskou. Ako oni považujú
vyrábanie falšovaných frankov za čin
patriotický, za čin prípustný,
za čin "fér", tak je u nich samozrejmou
vecou vo vnútornej politike i podvodné prevádzanie
ústavných práv a volieb.
Vážení pánovia! Už som poukázal
na útlak slovenských minorít a tu pripomenúť
by som chcel, že to nie je specielné zachádzanie
tam s minoritami slovenskými, ale že celkom takémuto
osudu podrobené sú v dnešnej šľachtickej
Maďárii i minority iné, minority nemecké,
a minorita nemecká je čo do počtu ešte
o veľa značnejšia, ako minorita slovenská.
Tento šľachtický režím, tento šľachtický
smer charakterizovaný je i ustanovením numerusu
klauzusu na maďarských univerzitách, który
je namierený proti židovskému vierovyznaniu,
vzdor všetkým ustanoveniam mierových smlúv,
že so všetkými minoritami národnostnými
a náboženskými zachádzať treba
rovnakým spôsobom a podľa jednotných
princípov. Posledné demonštrácie na
univerzitách v Maďarsku najlepšie dokazujú,
akým spôsobom si predstavuje maďarská
šľachta zachádzenie s inonárodnými
menšinami a ako si predstavuje zachádzanie s inými
vierovyznaniami, ktoré neprináležia k tým
vierovyznaniam, ktoré sú vierovyznaním historickej
šľachty uhorskej.
Vážení pánovia! Ja som hovoril, že
my na revíziu mierových hraníc nemôžeme
pristať, poneváč i tie najmierniajšie
požiadavky dnešného Uhorska, t. zv. Rothermereovské
hranice znamenaly by rozmnoženie slovenskej minority v Maďarsku
najmenej o nejakých 600-700 tisíc duší.
Ale my nemôžeme pristať na to, poneváč
maďarská politika celkom otvorene priznáva,
že korektúra hraníc podľa Rothermereovskej
tendencie znamená len prvú etapu k ďalšiemu
cieľu, to je k integrite historického Maďarska.
Prosím, pán dr Emil Nagy, býv. minister spravedlnosti
poválečného Maďarska, (Různé
výkřiky.) ktorý bol 15 mesiacov v Londýne,
aby tam študoval pomery a organizoval zahraničnú
propagandu v Anglii, veľmi otvorene priznáva sa k
týmto cieľom zahraničnej politiky maďarskej.
V článku "Pester Lloydu" zo dňa
6. októbra t. r. hovorí, že konečným
cieľom zahraničnej politiky maďarskej je prirodzene
integrita bývalého Uhorska, ale že dnešné
pomery sú také, že túto integritu dosiahnuť
nemožno a preto že je treba sa koncentrovať na
menší cieľ, na praktický cieľ, a
to sú t. zv. Rothermereovské hranice, pri čom
sa neuspokojuje s týmito hranicami, ale pri tom tento bývalý
minister spravedlnosti, tento intimus p. min. predsedu Bethlena,
stavia požiadavok okrem Rothermereovských hraníc
ešte i autonomiu pre Slovensko, pre Sedmohradsko, pre Horvatsko
a pre Vojvodinu.
Vážení pánovia! Ale já by som
tu chcel dokázať niektorými citáty,
že nielen bývalí ministri majú takýto
názor na maďarskú politiku, ale i aktivní
ministri a najaktívnejší zahraničný
politik Maďarska, p. gróf Bethlen. Než budem
citovať z jeho vývodov, chcel by som prv dokázať
z vývodov iných smerodajných činiteľov,
kam tenduje maďarská zahraničná politika.
Pán Tibor Szcitovszky, bývalý minister zahraničia
poválečného Uhorska v článku
"Pester Lloydu" 2. októbra t. r. vysvetľuje,
prečo nemôže sa Maďarsko oduševniť
za Paneuropu, za dunajskú konfederáciu, za colnú
uniu, za Locarno, a doslovne hovorí, že Maďarsko
nemôže sa oduševniť za Paneuropu do tých
čias, kým srdce maďarských patriotov
naplnené sú tužbou po Panhungárii. Pán
gróf Ján Zichy, tiež bývalý minister
maďarského štátu, jeden z vodcov legitimistov
a stály kandidát na ministerské predsednictvo
v Maďarsku, mal 21. t. m., z príležitosti 16.
narodenín Ottu Habsburgského reč, a tam doslovne
povedal toto: "Vstup Ottu na trón znamenať bude
plnosť národného života, myšlienku
integrity, rannú zor veľkého Uhorska, nádej
na vzkriesenie. V niekoľko rokoch bude náš kráľ
plnoletý. Daj Boh, aby i plnoletý národ prišiel
k poznaniu, že moc Uhorska nerozlučiteľne je
spojena s vernosťou k dedičnému kraľovi.
Potom sa náš mladý kráľ prebije,
keď bude treba, i morom plameňov svetového
ohňa, aby svoj verný maďarský národ
svojím bozkom vzbudil z dlhého spánku".
Prosím, takto hovorí bývalý minister
a budúci minister dnešného Uhorska.
Pán gróf Bethlen vo svojich výrokoch bol
dosiaľ vždy dosť opatrný a ešte v novembri
minulého roku v Debrecíne vo svojej reči
označoval za zahranično-politický cieľ
dnešného Maďarska to, aby pod cudzovládou
úpiacich 31/2 mil. Maďarov nadobudlo
si svojho samourčovacieho práva, a že tento
cieľ docieliť chce revíziou mierových
smlúv podľa 19. článku Paktu o Spoločnosti
Národov. V tomto ohľade že všetci Maďari
sú jednotného názoru a jednotnej mienky.
Ale od tých čias, čo maďarská
propaganda vrhla sa veľmi intenzívnym spôsobom
na obrábanie verejnej mienky cudzozemska a predovšetkým
v Anglii, od tých čias, čo tam i hlasy niektorých
vážnejších politikov zdajú sa nasvedčovať
tomu, že uši ich sú otvorené našoptávaniam
maďarskej šľachty, i pán Bethlen zmenil
svoj tón, 18. t. m. v Budapešti prijal deputáciu
niektorých maďarských obcí, ktoré
ho vyvolily za svojho čestného občana. Pri
tejto príležitosti mal pozoruhodnú reč,
ktorú si dal otlačiť vo všetkých
maďarských listoch. Hovoril toto: "Maďarský
problém nie je problémom iredenty. V pojme iredenty
je niečo umelého. Iredenta znamená, že
sa niečo pripravuje, čo nezodpovie prírode.
V tejto zemi však život každého jednotlivca
bohatého i chudobného, veľkého i malého,
má jediný cieľ: znova sriadiť jednotu
národa. Som tak smelý, aby som to pred celým
svetom otvorene prehlásil, lebo keď minulé
storočie uplynulo v znamení nacionálnych
štátov a keď mužovia ako Cavour, Bismarck
a Košuth boli oslavovaní, lebo pracovali za to, čo
bolo v záujme všeobecnej ľudskej kultúry
a pokroku, tak aj my chceme len to, čo je v záujme
ľudskej kultúry, keď požadujeme, aby jednota
maďarského národa bola reštituovaná.
Toto si dovoľujem prehlásiť tým viac,
lebo súčasne osvedčujem, že my tento
cieľ nechceme dosiahnuť válečnými
komplikáciami a dobrodružstvom".
Akým úprimnym spôsobom bola mienená
táto posledná veta, to vysvitá z posledného
prejavu pána ministerského predsedu Bethlena, ktorý
učinil z príležitosti odhalenia Košutovho
pomníka 7. novembra 1927 v maďarskom parlamente. V
tejto reči dovolil si aj jemný výpad na Československú
republiku, na československú samostatnosť.
Hovoril: "Keď porovnávam náš boj
o slobodu roku 1848 s pozdejšími historickými
udalosťmi" rozumej utvorenie samostatnosti československej
- "tak môžeme tvrdiť, že sú dve
veci, na ktoré môžeme byť hrdí:
s hrdosťou sa môžeme odvolávať na
to, že sme si vydobyli našu slobodu nie zradou a licomernosťou,
ale so zbraňami v rukách."
Totiž naša sloboda podľa neho nebola vydobytá
so zbraňami v rukách, ale so zradou a licomernosťou.
"A s podobnou hrdosťou tvrdíme, keby bol maďarský
boj o slobodu viedol k víťaznému koncu, že
by okrem našich slz radosti neboly tiekly žiadne iné
slzy, lebo Maďarsko by si bolo vydobylo svoju slobodu nie
na útraty iných, ale výlučne v záujme
rozkvetu vlastnej samostatnosti, Musíme veriť a prehlásiť,
že len taký národ môže svoju slobodu
udržať, ktorý, keď sa to stane nevyhnuteľným,
má odvahu, aby i proti presile vytiahnul z pošvy meč
a nasadil svoj život."
To hovorí odpovedný činiteľ zahraničnej
politiky, aktívny ministerský predseda.
"A keď je v dnešných dňoch niečo,
čo nám dodáva nádej, tak je to okolnosť,
že v tomto národe všetky v minulých bojoch
za svobodu" - rozumej Košutove ozbrojené povstanie
"a za samostatnosť nasadené sily ešte i
dnes žijú, aby sa v budúcnosti uplatnily."
Vážení pánovia! Myslím, že
menovite toto posledné prehlásenie veľmi jasne
ukazuje, kam tenduje maďarská politika.
Ale ja som hovoril, že so zdravým rozumom ináč
nemožno chápať celé počínanie
dnešného maďarského režímu,
ako tak, že je to príprava k vojne.
Chcel by som v krátkosti poukázať na niektoré
faktá. Celé vyučovanie v maďarskej škole
je otrávené myšlienkou na integritu. Mám
tu po ruke niektoré učebnice a niektoré iné
pomocné príručky, ktoré užívané
sú v maďarských školách. Je tu
na pr. učebnica pre zemepis Europy od dr Gejzu Agya, pre
školy občianske, ktorá kniha schválená
bola ministerstvom kultu a vyučovania pod číslom
70.088 z roku 1922. Tam nachádzame túto poučnú
vetu o Československu: "Československo je výtvorom
Dohody. Dohoda utvorila ho z Čiech, Moravy a západnej
časti rakúskeho Sliezska a územia našej
vlasti. Je to štát nielen geograficky, hydrograficky,
ale i hospodársky a etnograficky nejednotný."
O Slovensku a Podkarpatskej Rusi hovorí sa v tejto knihe
nie v kapitole o Československu, ale pri Maďarsku,
pri prejednávaní geografie maďarskej. I takýmto
spôsobom vštepuje sa deťom do duší,
že je to nie územie prináležiace Československej
republike, československému národu, ale že
je to územie, na ktoré má nárok pánsky
národ šľachticov.
Tu je ďalej kniha pána Fodora, vlastiveda, ktorá
je používaná aj ako učebnica vo školách.
Nie je na to času, aby som oboznamoval slávnu snemovňu
s veľkomaďarským obsahom tejto knihy. Najzajímavejším
pri celej veci je to, že predmluvu k tejto knihe nenapísal
nejaký potrhlý člen prebúdzajúcich
sa Maďarov, nejaký extrémista, ale p. dr gróf
Kuno Klebelsberg, kráľovský uhorský
minister školstva. Sväz maďarských stredoškolských
profesorov vydal iredentistický katechizmus, ktorý
síce oficielne nie je používaný vo školách
v Uhorsku, ale fakticky sa užíva. Napísal ho
p. prof. Jánoš Károly a kniha táto vytlačená
bola vo 100.000 exemplároch.
Najlepšie charakterizuje dnešného ducha výchovy
vo školstve, čo napísal význačnejši
pedagog, riaditeľ peštianskej reálky p. dr Erödi.
Napísal o tejto veci v "Pesti Hirlap" z 2. októbra
t. r.: "Na maďarských školách prevádza
sa intenzívna výchova pre udržanie vedomia
celistvého Maďarska. Trianon nie je síce zvláštnym
predmetom, avšak každá vyučovacia hodina
dáva neustále výchovný materiál
o trianonskej smluve. O tom hovorí nielen literatúra,
dejiny a zemepis, ale každý predmet. Profesori nemeckej,
francúskej a latinskej reči z tohoto oboru berú
svoje tématá do písomných úkolov
a profesori matematiky berú svoje príklady zo štatistiky
oklešteného Maďarska. Tomuto účelu
slúži šport, hudba a všetky školské
slávnosti. Tak sa pripravuje stredoškolská
mládež na maďarskú budúcnosť
a profesorom náleží plné uznanie za
túto prácu."
Prosím, to je hlas jedného z predných maďarských
pedagogov. Tak to vypadá s výchovou, duchom, ktorým
ovládnuť chcú i najmladšiu časť
svojho národa.
Nemôžem sa rozširovať o zahraničnej
propagande, akým spôsobom a akými prostriedky
sa tam pracuje. Poukázal som už na to, že podvodné
prostriedky, podľa europských pojmov nelegálné
a nefairné, nečestné sú u nich
prostriedky patriotickými a samozrejmými. Aby som
dokázal, že je tomu tak, dovoľujem si citovať
vlastné slová tiež význačného
činiteľa maďarského, bývalého
vyslanca v Londýne, grófa Szapáryho. Bol
pred 2 rokmi vládou odvolaný preto, že nebola
s ním spokojná, vzhľadom na to, že nevyvíjal
dostatočnú agilitu v propagande. On sa potom v tisku
bránil a tak vyšiel interview v "Ujságu",
vládnom to časopise v Budapešti 1. novembra
1924. Tu veľmi charakteristickým spôsobom a
obdivuhodnou otvorenosťou tento význačný
maďarský šľachtický činiteľ
a diplomat poukazuje na metody a prostriedky, ktorými zahraničná
politika maďarská pracuje. Hovorí: "Podľa
môjho názoru v obore propagačnom postupoval
som bezvadne. Posledná hostina, ktorú som poriadal
na pamäť Petőfiho, bola na pr. navštívená
250 londýnskými novinármi a celým
diplomatickým sborom. Túto hostinu usporiadal som
z vlastnej iniciatívy a na vlastný náklad,
aby som poslúžil maďarskej veci, Stála
ma tisíc libier šterlingov. (Slyšte!) Túto
sumu hradil som z príjmov, ktoré mi plynú
z mojich československých statkov. (Slyšte!)
Ročne musel som k svojmu vyslaneckému platu
priemerne doplácať 4000 až 5000 libier. Kto zná
anglické pomery, vie, že nemožno si inej propagandy
predstaviť, lebo s Angličanmi možno hovoriť
len priebehom diner alebo déjeuner. Preto
práve pri týchto príležitostiach snažil
som svojich hosťov presvedčiť o neudržiteľnosti
terajších pomerov v Maďarsku tak nespravodlivých.
Za svojho pobytu v Londýne celkom usporiadal som 227 déjeuner
a diner, na ktorých mimo zástupcov tisku bola prítomná
hlavne anglická aristokracia a politické kapacity.
(Výkřiky posl. Bechyně.) Tieto hostiny
boly samozrejme bohatého zovňajšku, poneváč
Angličan všetkého, čo zapácha
chudobou, sa štíti. (Veselost.)
Maďarská kultúra bola vždy na nich dôstojne
reprezentovaná. Na poslednej slávnosti Petőfiho
bola prítomná tiež lady Curzonová, ktorá
prehlásila, že na tak krásnej hostine ešte
nebola. I štátny sekretár zahraničného
úradu sir Crow sa vyslovil o hostine s najväčším
uznaním. Pre náladu hostín je charakteristické,
že hosti vypili 300 až 400 fľašiek šampaňského
a 150 fľašiek tokajského, (Výkřiky
posl. Bechyně. - Veselost.) Pri tom boli
plni obdivu k maďarským vínam."
Prosím, to je znenie interviewu, ktorý dal tento
štátnik dnešného poválečného
Maďarska a ktorý interview veľmi charakterizuje
dnešné diplomatické metody maďarské,
ktoré metody sa dôstojne pridružujú k
metodám falšovania frankov a falšovania vôle
ľudu, k podvodným voľbám s verejným
hlasovaním v Maďarsku. (Potlesk čsl. soc.
demokratických poslanců.)
Vážení pánovia! Poukázal som
týmito črtami na to, že je tu nebezpečie
zahraničné, lebo však tak vážny
činiteľ europský, ako je fašistická
Itália, a tak nebezpečný činiteľ
stredoeuropský, ako je šľachta maďarská,
snažia sa k tomu, aby svoje útočné úmysly
uskutočnili, keď bude treba, i vyvolaním válečnej
konflagrácie.
Voči tomuto faktu by musela byť zariadená i
vnútorná politika v Československej republike.
Nejdem opakovať, čo rečníci našej
strany predniesli včera, keď vytýkali vládnej
politike, že ona nie je nesená vysokými záujmami
československými. Vtedy, keď sa zachmuruje
horizont zahraničnej politiky, vtedy naša vládna
koalícia nemá nič múdrejšieho,
ako aby miesto koncentrácie všetkých síl
prevádzala systematickú dekoncentráciu, najjednostrannejšiu
a najegoistickejšiu protirobotnícku politiku.
Vážení pánovia! Ja by som sa ešte
v krátkosti chcel zaoberať otázkou Maďarska
vzhľadom na naše miestné pomery na Slovensku,
lebo myslím, že je to dôležitá vec.
Dnes nie nemecká otázka je tak v centre zahranično-politických
úvah a budúceho vývinu vecí, ako skôr
otázka maďarská. Táto maďarská
otázka môže sa stať v najbližšej
budúcnosti predmetom nepríjemných internacionálnych
sporov. Čo robila u nás vláda k uspokojeniu
tejto otázky? Čo robila u nás vláda
a dnešná vládna koalícia k rozriešeniu
tejto veci? Táto otázka sa u nás rozriešiť
dá. Najlepším dôkazom toho je výsledok
posledných volieb v najexponovanejšom a zahraničnou
propagandou najviac ovládanom meste našej republiky.
Myslím na výsledky volieb v Komárne. Pán
kol. Szüllö víťazoslávne prehlašoval
minule, že maďarské obyvateľstvo v tejto
republike nestojí za tým smerom politiky, ktorým
je vedená v otázke maďarskej Československá
republika a že maďarské obyvateľstvo vo
svojej väčšine stojí za ním, t.
j. stojí buďto za výslovným alebo skrytým
iredentizmom. Pán kol. Szüllö síce
prehlašoval, že oni sú verní Československej
republike, ale pri tom on to bol, ktorý prvý pozdravil
lorda Rothermerea s tejto tribuny, a on to bol, ktorý poslal
lordu Rothermereovi pozdravný telegram za to, že sa
v anglickej verejnosti ujal rektifikácie hraníc
v tom smysle, ako som to označoval. A to myslím,
že stačí a že nie je slučiteľná
loyalita v oči Československej republike s tým,
o čo usiluje pán Bethlen alebo pán Rothermere.
Ale komárňanské voľby dokázaly,
že maďarský ľud je pre Československú
republiku, že maďarský pracujúci ľud
nepraje si tej šľachtickej slobody, ktorú mu
ponúka Rothermere a iní činitelia,
lebo maďarský ľud v komárňanských
voľbách v prevažnej väčšine
a demonštratívnym spôsobom prejavoval svoj protest
proti tomu, čo sa deje v Maďarsku. Strany protihorthyovské,
strany protišľachtické, strany proti politike
Maďarska, ako je prevodzovaná dnes v maďarskom
štáte, dosiahly, v Komárne veľkej väčšiny,
a strany, ktoré idú otvorene alebo skryte s pánom
Szüllöm alebo Horthym, ostaly v tomto najmaďarskejšom
a najexponovanejšom mieste republiky v menšine. (Výkřiky.)
Hovorím, že je možné i maďarskú
otázku rozriešiť v Československej republike
tak, ako to vyžadujú záujmy štátu
a ako to vyžadujú záujmy aj maďarského
ľudu. Nemôžem pominúť dnešnú
debatu, aby som nevzpomenul jednu vec, ktorá k otráveniu
pomerov na Slovensku veľmi prispela.
Je to otázka štátneho občianstva. Som
rád, že je tu prítomný p. minister vnútra,
poneváč jeho rezortu sa táto vec najviac
týka. Je síce pravda, že zásadou musí
byť a je v každom štáte to, že štátné
občianstvo udeľuje sa podľa toho, ako to vyžadujú
zájmy dotyčného štátu a že
udelenie štátneho občianstva je akýmsi
aktom milosti, na ktorú nikto nemôže mať
nároku. Avšak pomery u nás sú iné,
poneváč sme štátom novým,
nove utvoreným, sme štátom, utvorenie ktorého
našlo na našom teritóriu celý rad ľudí,
ktorí bez ich vlastnej viny, následkom úpravy
hraníc nachádzajú sa dnes v situácii,
že nie je upravená ich štátna príslušnosť.
Národné shromaždenie vynieslo pred 11/2
rokom zákon, ktorým táto otázka, aspoň
jej najpálčivejšia čiastka, mala byť
vyriešená. Bol to zákon č. 152/1926.
Naše zákonodarstvo na túto vec kládlo
veľkú váhu, toho dôkazom je, že
prijatý bol tento zákon prez to, že to bol
prvý prípad, že sa revidovala naša ústava,
že sa zmenil ústavný zákon. Tendencia
tohoto zákona bola, že ľudia, ktorí sa
nachádzajú na našom území od
1. januára 1906, majú za určitých
predpokladov nárok na priznanie československého
štátneho občianstva.
Musím vytýkať prax ministerstva vnútra
v tejto veci. Ku mne prišiel nedávno človek
a predkladal toto: Bol kandidovaný pri posledných
čsl. obecných voľbách na kandidátke
nemeckej soc. demokracie a bolo mu sdelené, že nemá
volebné právo. Človekovi, ktorý 40
rokov býva v Bratislave, ktorý tam bol vždy
činným v robotníckom hnutí, ktorý
je - povedal by som - všeobecne známou osobnosťou
v Bratislave, bolo sdelené, že nemôže kandidovať,
že nemá volebné právo, lebo nemá
štátné občianstvo československé.
Tento človek pri minulých voľbách nešiel
z nejakého dôvodu k hlasovaniu. Bol predvolaný
k úradu a pokutovaný 30 Kč pokutou, pretože
nevykonal ako čsl. občan svoju občiansku
povinnosť. Dnes tomuto človekovi nie je priznané
čsl. štátné občianstvo. (Výkřiky
čsl. soc. demokratických poslanců) To
je jeden prípad, ale takých a podobných prípadov
máme veľké množstvo.
Ministerstvo vnútra reštriktívne vykladá
zákon čís. 152, ačkoľvek intenciou
tohoto zákona bolo, že kto raz od 1. januára
1906 nachádza sa na našom území, má
nárok na udelenie štátneho občianstva.
Ministerstvo vnútra vykladá tento zákon tak,
že len vtedy mu možno nárok priznať, keď
túto dobu tu ztrávil v plnoletosti, ale keď
sa stal plnoletým len snáď o jeden deň
pozdejšie než 1. januára 1906, už toho nároku
nemá. Týmto spôsobom zbavuje sa celý
rad ľudí nároku na čsl. štátné
občianstvo. Ministerstvo vnútra dá tomuto
zákonu taký výklad, že všetci,
ktorí sa stali príslušnými na území
Slovenska po 1. januári 1910, ale ktorým podľa
§ 9 zákona č. 236 nebolo priznané československé
štátné občianstvo, nemajú nároku
podľa zákona 152, lebo vraj medzi týmto časom
nadobudli si iného štátneho občianstva.
Všetkými možnými právnickými
finessami hľadí sa, aby tento zákon, ktorý
bol vynesený práve preto, aby ukľudnené
boly mysle na Slovensku, bol znemožnený v praksi,
a keď včera si tu sťažoval kol. dr Winter
na to, že vláda sabotovala zákon o sociálnom
poistení, tak sťažovať si môžem
i ja, že ministerstvo vnútra, poťažne jeho
oddelenie, ktoré vybavuje veci štátno-občianske,
sabotuje tento zákon a vykladá tento zákon
nie v intenciách, podľa ktorých bol vynesený.
(Předsednictví převzal místopředseda
inž. Dostálek.)
A vážení pánovia, podívajme sa
na prevádzanie pozemkovej reformy. Ja nepatrím k
tým, ktorí sú zvyklí pozemkovú
reformu kritizovať povrchným spôsobom, a úplne
sa prikloňujem k tomu názoru, ktorý prehlásil
aj pán prezident republiky, že pozemková reforma
znamená veľké dielo hospodárske a sociálne
a menovite na Slovensku má pozemková reforma značný
význam. Ale pozemkovú reformu ešte nemáme
prevedenú na celom území Slovenska a ona
prevádza sa teraz hlavne na území maďarským
ľudom obydlenom a vlastne ku prevádzaniu pozemkovej
reformy pristupujeme na tomto území teprve teraz.
Vážení pánovia, pozemková reforma
na tomto území nie je len otázkou hospodárskou,
(Výborně!) nie je len otázkou sociálnou,
menovite v súvise s kolonizáciou, ale je i otázkou
vnútorno-politickou, lebo pomocou tejto pozemkovej reformy
by sme massy maďarského ľudu pripútať
mohli k demokratickej štátnej myšlienke československej
v oči aristokratickej a feudálno-šľachtickej
štátnej myšlienke. (Potlesk čsl. soc.
demokratických poslanců.) Táto otázka,
ako to aj udalosti ukazujú, je ďalej aj otázkou
zahranično-politickou. Ale, vážení pánovia,
vzdor tomu, že táto otázka má takúto
ohromnú dôležitosť pre celý náš
štát, dnešná vládna koalícia
nepostupuje podľa týchto hľadísk pri prevádzaní
tejto reformy. My vo správnom výbore pozemkovom
od rokov a rokov požadujeme predloženie určitého
plánu prevádzania pozemkovej reformy práve
na tejto čiastke územia Československej republiky.
Požadujeme od rokov predloženie soznamu všetkých
zbytkových statkárov a všetkých prípadov,
kde bolo nadobudnuté pozemnoknižné vlastníctvo
podľa t. zv. voľných odpredajov. Dosiaľ
sa tak nestalo. Pán zpravodaj Hnídek síce
vzpomenul, že sa predloží tento soznam, ale až
vtedy, keď bude pozemková reforma úplne prevedená
a dokončená. My by sme museli už teraz mať
tento soznam, lebo tento soznam by bol mementom pre tých,
na ktorých padá celá odpovednosť z prevádzania
pozemkovej reformy, lebo pozemkovú reformu nemožno
prevádzať so stranníckeho hľadiska, nie
podľa záujmu jednej, vládnucej strany v našej
republike, ale treba ju prevádzať podľa štátnych
záujmov. (Výborně!) Strannícke
prevádzanie pozemkovej reformy na tomto území
neide len na úkor iných strán, iných
vrstiev, ale ide i na úkor štátu, na úkor
štátnej bezpečnosti našej republiky! (Potlesk
čsl. soc. demokratických poslanců.)
Vážení pánovia! Pozemková reforma,
ktorá by kolonizovala Slováka alebo Čecha,
ktorý následkom neblahých hospodárskych
pomerov, konfigurácie a útvaru územia našej
republiky Slovákmi obydleného, kolonizáciu
zo sociálnych dôvodov nutne potrebuje, súčasným
pridelením pôdy drobnému prídelcovi
maďarskému (Výkřiky posl. inž.
Nečase.) sviazala by spoločným záujmom
Maďara so Slovákom ku spoločnému záujmu
štátnemu, ku spoločnej obrane tej to vlasti,
tejto republiky, lebo obrana jeho vlasti by znamenala i obranu
jeho pôdy. (Výborně! - Potlesk čsl.
soc. demokratických poslanců.)
Vážení pánovia, ale u nás sa
pozemková reforma robí inak. U nás dostane
pôdu v maďarských krajoch a v maďarských
obciach len ten, kto je zapísaným členom
republikánskej agrárnej strany maďarskej, filiálky
strany oného vedúceho politika v tomto štáte,
ktorý si robí ambíciu, aby zahraničnú
politiku republiky dirigoval, lepšie než je ona vedená
dnešným zahraničným ministrom. V tomto
boľavom, v tomto najboľavejšom bode, zahraničná
politika republikánskej strany nie je vedená širokými
zahraničnými politickými záujmami,
ale vedená je nepochopiteľne obmedzenými, čiste
stranníckymi ohľadmi. (Výborně!)
Vážení pánovia, ja by som pozdvihnul
svoj varovný hlas proti spôsobu prideľovania
zbytkových statkov a veľkých komplexov pôdy,
ako sa to dnes prevádza na južnom Slovensku. Lebo
my pozemkovú reformu - menovite v týchto chúlostivých
krajoch - nemôžeme prevádzať tak, že
odoženieme maďarského džentríka,
maďarského aristokrata a na jeho miesto postavíme
džentríka slovenského alebo českého.
(Výborně! - Potlesk čsl. soc. demokratických
poslanců.) My pozemkovú reformu nemôžeme
robiť pre posilnenie stranníckeho vlivu, pre politické
a hospodárske posilnenie jednej triedy, ale musíme
pozemkovú reformu v tejto najchúlostivejšej
čiastke republiky robiť v prvom rade v záujme
toho ľudu, ktorý chceme pripútať k našej
republike, (Potlesk čsl. soc. demokratických
poslanců.) lebo ho pripútame tým k našej
národnej samostatnosti a pripútame ho k demokratickému
a spravodlivému vývinu vecí v celej strednej
Europe a ku veci mieru.
Vážení pánovia! V dobe, keď zahraničná
situácia nášho štátu stáva
sa obťažnejšou, celá zahraničná
politika vládnej koalície vyčerpáva
sa v nízkých intrikách proti osobe zahraničného
ministra. Páni nemajú síce toľko odvahy,
aby mu odhlasovali otvorene nedôveru vo verejnom zasadnutí
nášho parlamentu a aby si hoveli svojím osobničkárskym
záujmom, nedbajúc toho, keď pri tom prestiž
štátu trpí v dobe, keď by najviac potreboval
sily a podpory. I tu sa dokumentuje hazardérstvo a nesmierny
triedny egoizmus dnešnej vládnej koalície.
My budeme hlasovať pre kapitolu ministerstva zahraničných
vecí a prezidenta republiky nielen preto, že tým
chceme dokumentovať náš plný súhlas
so smerom našej zahraničnej politiky, ale aj preto,
aby sme protestovali proti politike dnešnej vládnej
koalície, ktorá ešte aj prvotriedné
zahraničné záujmy štátu podriaďuje
svojím chútkam stranníckym a triednym. (Výborně!
- Potlesk čsl. soc. demokratických poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl. dr
Daněk. Uděluji mu slovo.