Není proto divu, ozývají-li se stále
ze řad: výkonných zemědělců
hlasy, volající po účelné organisaci
státního pojištění pro případ
živelních pohrom a pádu dobytka. Jako prakticky
zemědělec jsem přesvědčen,
že tento požadavek je zcela oprávněný,
poněvadž krupobitní pojištění
u soukromých pojišťoven je tak drahé,
že pojištění samo o sobě znamená
velmi značnou finanční oběť pro
zemědělce. A tak jsme svědky skutečnosti,
že zemědělci říkají: Nejsem-li
pojištěn, jsem poškozen jen v případě
krupobití. Pojistím-li se, jsem poškozen již
uzavřením pojistky. Vybudováním státní
konkurenční pojišťovny, jak ji ohlásil
p. ministr zemědělství, dalo by se velmi
mnoho na tomto poli péče pro zemědělce
vykonati. Nemůžeme proto nežli tento krok ministerstva
zemědělství uvítati s přáním,
aby předloha tato byla co nejdříve k ústavnímu
projednání předložena.
Chtěl bych však při této příležitosti
také upozorniti na to, že je třeba, aby byla
konečně realisována hlava II zákona
čís. 227 z r. 1925, a to nejen pokud se týče
zřízení fondu, nýbrž i stanovení
programu pro provádění soustavné úpravy
vodních toků.
Pokud se týče fondu, objevila se v rozpočtu
ministerstva zemědělství letos po prvé
k tomu účelu položka 3,000.000 Kč, ač
citovaným zákonem bylo povoleno zařaditi
každoročně do rozpočtu 50 milionů
Kč. Ve věci programu pak podle prováděcího
nařízení měla ministerstva zemědělství
a veřejných prací za součinnosti státní
vodohospodářské rady sestaviti stavební
program, ale ani po této stránce nejeví se
zde žádoucí výsledky. Tím se
stalo, že dnes stojíme tam, kde jsme byli před
2 lety, před odhlasováním tohoto zmocňovacího
zákona. Vyřešení této otázky
je zejména důležité proto, poněvadž
od úpravy a regulace toků závisí v
řadě krajů, jmenovitě v jižních
Čechách důležitý problém
plánovité meliorace půdy. Meliorovati s úspěchem
můžeme jen tam, kde jsou pro meliorování
dány technické předpoklady, mezi něž
patří především úprava
toků.
Slavná sněmovno! Ke konci budiž mi dovoleno
říci také několik slov ke Státnímu
pozemkovému úřadu. Jak ze zprávy Stát.
pozemkového úřadu, tak i z prohlášení
p. presidenta dr Voženílka v rozpočtovém
výboru je patrno, blíží se půdní
naše reforma v t. zv. historických zemích ke
svému zakončení. Považuji za nutné
k tomuto prohlášení prohlásiti, že
s naší strany nemůže býti o skončení
pozemkové reformy u nás řeči do té
doby, pokud nebudou splněny předpoklady, vyplývající
ze zákonů o pozemkové reformě. O skončení
pozemkové reformy nemůže býti řeči
zejména proto, poněvadž mnoho velkostatků
má dosud dvakrát až pětkrát tak
velkou výměru zemědělské půdy,
než stanoví záborový zákon. Proti
takovému způsobu a zakončení pozemkové
reformy u nás co nejrozhodněji protestujeme. Drobný
lid venku čeká oprávněně na
další příděl. Není-li
zde úmyslu provésti dílo pozemkové
reformy až do konce podle platných zákonů,
pak je to jen znovu důkazem a potvrzením našeho
stanoviska, že základní chybou nejen naší
zemědělské politiky, ale i pozemkové
reformy jest skutečnost, že interes politického
agrarismu zaměňován a ztotožňován
jest u nás s interesem zemědělství.
Z tohoto zorného úhlu byla u nás také
prováděná pozemková reforma. Jen tak
se mohlo státi, že nejlepší zbytkové
statky dostaly se do rukou lidí, kteří začasté
se zemědělstvím neměli naprosto nic
společného. Legitimace agrární strany
byla vším. Tím se. stalo, že i pozemkovou
reformou skutečně poškození zaměstnanci
velkostatku museli těžce zápasiti o příděl,
zatím co o prvotřídní objekty dělili
se ředitelé bank, poslanci, senátoři
a přátelé politicky vlivných osob
republikánské strany. Nejvíce ovšem
tímto postupem v pozemkové reformě poškozeni
byli drobní lidé venkova, bezzemci, domkáři
a chalupníci. Za šťastného se mohl považovati
ten, kdo obdržel příděl 11/2
ha a tisíce bylo těch, kteří obdrželi
1/2 ha a méně. A konečně
tisíce bylo těch - statistika mluví o 38%
- kteří byli vůbec z přídělu
vyloučeni. A při tom se, slavná sněmovno,
mluví a píše velmi často o velikém
díle a naše pozemková reforma klade se za vzor
cizině. Je třeba jíti jen na vesnice, zejména
v krajích vzdálených od průmyslových
středisek, kde není jiné obživy nežli
v zemědělství, abychom se přesvědčili
o tom, v čem spočívá hlavní
příčina dnešní bídy
a nedostatku tamního obyvatelstva. Je to malá
a k obživě těchto lidí naprosto nedostačující
výměra zemědělské půdy.
A přece jsou to typicky zemědělské
kraje. Problém je ovšem v tom, že půdní
vlastnictví je nerovnoměrně a nespravedlivě
rozděleno i po provedení pozemkové reformy.
Pozemková reforma v tomto ohledu nesplnila své poslání.
Na postup Státního pozemkového úřadu
při přídělovém řízení
měli jsme již nesčíslněkráte
příležitost s tohoto místa i jinak poukázati.
Jsou proto dostatek známy ony praktiky, jak se dělaly
zbytkové statky na úkor drobného přídělu.
Místo toho, aby se přidělila půda
skutečně potřebným drobným
uchazečům - a to, co zbude, aby bylo nazváno
a přiděleno jako zbytkový statek - a tento
postup by jistě odpovídal duchu zákona pracovalo
se docela obráceně. Napřed vytvořil
se zbytkový statek o výměře podle
přání předem určeného
nabyvatele a teprve co zbylo, stalo se předmětem
přídělu nejpotřebnějším
rodinám chudých zemědělců.
Není ovšem také neznámo, že drobným
přídělcům počítána
byla půda dráže, než zbytkařům,
kteří obdrželi zároveň s půdou
obytné a hospodářské budovy. Tyto
smutné skutečnosti vedly nás k tomu, že
jsme po léta usilovali o to, aby Státní pozemkový
úřad byl buď přeměněn
v ministerstvo nebo aby jeho správa postavena byla pod
řádnou kontrolu. Nestalo-li se tak, je to ku škodě
nejen drobných lidí venkova, nýbrž i
ku škodě státu a jeho dobré pověsti.
Po událostech posledních dnů nemůžeme
jinak, než znovu vyzvednouti naše požadavky a žádati
důkladnou revisi všech přidělených
zbytkových statků, při níž by
bylo zjištěno, komu a zač co bylo přiděleno.
Pro čsl. stranu národně socialistickou není
a nemůže býti pozemková reforma v této
formě skončena. Z těch důvodů
žádáme, aby byla zřízena ze členů
Národního shromáždění
příslušná revisní komise. Tyto
důvody nás také vedou k tomu, abychom hlasovali
proti rozpočtu Státního pozemkového
úřadu. (Potlesk poslanců čsl. strany
nár. socialistické.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále má slovo pan posl. Grebáč-Orlov.
Posl. Grebáč-Orlov: Slávna
snemovňa! Pán minister financií predložil
tej to snemovni štátny rozpočet na r. 1928.
Ako obozretný, múdry hospodár, iste počítal
s možnými rozličnými eventualitami,
preskúmal výdavky a príjmy každého
rezortu štátneho hospodárstva a ako výsledok
predložil nám, že celoštátny rozpočet
je o 26 milionov nižší, ako bol rozpočet
minuloročný.
Slávna snemovňa! Hoci tento výsledok úplne
neuspokojuje nás všetkých, hoci by sa ešte
veľa dalo usporiť, pri tom všetkom musíme
uznať, že naše štátne hospodárenie
čo rok lepšie a lepšie sa vyvinuje a zdokonaľuje.
Je to iste zjav potešiteľný a uspokojujúci.
Že naše štátne financie takto stoja, je
znakom toho, že náš štát je na dobrej
ceste konsolidácie a nič menej i toho, že terajšia
vláda bedlivejšie pečuje o to, aby naše
financie, a dôsledkom toho i náš štát,
mal väčšiu váhu pred zahraničnými
finančnými fórami.
Slávna snemovňa! Mne pripadla úloha prehovoriť
o rozpočte ministerstva zemedelstva. Toto odvetvie nášho
štátneho hospodárstva na r. 1928 preliminuje
o 11.5 milionov Kč viac, ako to bolo r. 1927. Tento zvýšený
výdavok odôvodňuje sa úpravou platov
štátnych zamestnancov, ďalej novým úverom
na podporu ruských a ukrajinských uprchlíkov
a liečením distomatózy u rožného
dobytka.
V celku toto odvetvie nášho štátneho hospodárstva
na r. 1928 má na programe krásny kus práce.
Zamýšľa sa zariadiť "Štátny
pedagogický seminár" pre vzdelanie učiteľstva
škôl zemedelských. Iste že je to potrebné,
aby sme mali čím viac odborne vzdelaných
učiteľov zemedelstva, lebo naše poľnohospodárstvo
len tak bude môcť napredovať a závodiť
so susednými štáty, keď naše roľníctvo
bude odborne vzdelané. V tomto ohľade u nás,
najmä na Slovensku, ešte veľa práce je potrebné.
Tu na mnohých krajoch poľnohospodárstvo je
ešte veľmi primitívne a zanedbané. Na
vyššiu úroveň postaviť, povzniesť
toto poľnohospodárstvo môžu len dobré
odborné školy. Už vlani som mal česť
hovoriť s tohoto miesta o tomto predmete a prízvukoval
som potrebu zemedelského školstva. U nás na
Slovensku sú t. zv. hospodárske a hospodyňské
školy, avšak svojmu cieľu úplne nezodpovedajú
jednak preto, že je ich málo, jednak preto, že
sú málo navštevované. Už vlani
nám bol pán minister zemedelstva prisľúbil,
že poľnohospodárske školy budú zreformované,
avšak zdá sa, že tento sľub pána
ministra ostal len púhou túhou, neuskutočnilo
sa z toho nič. A ak o niečo, tak v prvom rade o
to by sme sa mali postarať, lebo práve poľnohospodárstvo
je to, čo dodáva základ celému nášmu
národohospodárskemu životu. Pri terajšom
poľnohospodárstve odkázaní sme na dovoz
takých potrieb, ktoré by domáca výroba
pri seba lepšom zveľadení úplne mohla
zaokryť. Avšak zvýšená výroba
na tomto poli je len tak možná, keď sa zvýši
kultúrna úroveň nášho roľníctva.
Ako vlani, tak i teraz sa primlúvam za to, aby vyššie
ročníky ľudových škôl premenené
boly na školy hospodárske. Kým sa toto nestane,
veľké služby by mohli tu preukázať
poľnohospodárstvu t. zv. zemedelskí inšpektori,
ovšem takí, ktorí sú na výške
svojho povolania a ktorí i skutočne chcú
úroveň našich roľníkov povzniesť.
Takýto zemedelský inšpektor mal by byť
inštruktorom, učiteľom celého okolia,
ktoré je jemu sverené. Mal by ponímať
svoje povolanie úplne nestranne, mal by byť vodcom
a nestranným učiteľom, poradcom všetkých
roľníkov svojho okresu bez rozdielu na politickú
príslušnosť, nemal by sa snížiť
na prostého agitátora za argalášsku
stranu, ako sa to na veľa miestach stalo.
Slávna snemovňa! Pán minister zemedelstva
vo svojom expozé, povedanom v rozpočtovom výbore,
vzpomenul, že k docieleniu sebestačnosti vo výžive
boly zavedené rôzne zveľaďovacie akcie
za účelom, aby zvýšený bol výnos
a zlepšená kvalita poľnohospodárskych
plodín. Je to iste chvályhodné, najmä
keď také akcie skutočne zodpovedajú
svojmu cieľu. Avšak my, ktorí bývame na
vonkove a sme spiati s týmto roľníckym ľudom,
akosi nevidíme veľkých výsledkov týchto
akcií, ba tak by som sa vyslovil, že málo,
pramálo sa pracuje v tomto ohľade, aspoň u
nás na Slovensku je tomu tak. Naše poľnohospodárske
veci o veľa výdatnejšie boly podporované
so strany štátu za bývalého maďarského
režimu, ako teraz. Kade sa len obrátime po našich
Horniakoch, všade na pospol sa ponosujú naši
roľníci, že nie sú tak podporovaní,
ako to bývalo za bývalého režimu maďarského.
A keď tu a tam sa vyskytne nejaká tá podpora
na zveľadenie toho ktorého pasienku, to ale dobre
využijú náhončí z argalášskej
strany.
Slávna snemovňa! Ak chceme docieliť väčších
úspechov na poli poľnohospodárskom, musíme
racionelne a dobre hospodáriť. Naša práca
má byť primeraná ku rôznym krajom. A
tak máme zariaďovať naše hospodárstva,
ako to diktuje poloha toho ktorého kraja. A tu by som sa
chcel dotknúť práve hospodárstva našich
horných krajov. Tie hospodárstva väčšinou
sú pasívne a biedne, len preto, že štát
málo sa stará o ne, tak po stránke praktickej
ako i po stránke teoretickej. Na našich hornatých
krajoch najlepšie by sa hodilo dobytkárstvo a mliekárstvo.
Chvála Bohu, už sme v desiatom roku našej republiky,
ale v týchto odboroch poľnohospodárstva stojíme
práve tam, kde sme stáli pri prevrate. Ten pokrok
ide tu veľmi pomalým krokom. A prečo? Preto,
lebo sa o to so strany štátu pramálo dbá.
Náš slovenský roľník rád
sa poučí, ale len vtedy siahne po novote, keď
sa skutočne presvedčil, že je mu to na osoh.
Márne by ho poučoval niekto prednáškami.
Ak on to nevidí na vlastné oči, sám
od seba nepokúsi sa o žiadnu novotu. Tu by bolo treba
v jednotlivých dedinách alebo v niektorých
centrách postaviť vzorné mliekárne,
aby naši roľníci mali kde odviesť svoje
zbytočné mlieko. K zveľadeniu dobytkárstva
mal by sa štát postarať o melioráciu pasienkov
poskytnutím výdatných podpôr vo forme
umelých hnojív.
Slávna snemovňa! Ku zveľadeniu poľnohospodárstva
a ku zvýšeniu výnosu zemedelských plodín
potrebné je väčšiu pozornosť venovať
drenážovaniu zavodnených lúk a regulácii
riek. Nedávno som precestoval východným Slovenskom
a Podkarpatskou Rusou. Videl som tam celé plochy stojace
pod vodou. Keby sa to odvodnilo, dostali by sme více tisíc
hektárov prvotriednej ornej pôdy. Na túto
melioráciu v rozpočte na, r. 1928 vidíme
položku 11 milionov Kč. A z tohoto obnosu najväčšia
časť venuje sa melioračným prácam
v Čechách a na Morave, kým Slovensku a Podkarpatskej
Rusi len nepatrná čiastka z toho sa udeľuje.
Tak je to aj s reguláciou našich riek. Naše horské
rieky a potoky zapríčiňujú každoročne
viacmilionové škody len preto, že sa nevenuje
dostatočná pozornosť na ich reguláciu.
Len si vezmime náš Váh, koľkú škodu
zapríčiňuje ročne! Už je podaný
i návrh zákona na jeho reguláciu, ale ministerstvo
zemedelstva nie veľmi pospiecha zaoberať sa s tým
návrhom. Pre ľahostajnosť či akúsi
nevraživosť alebo snáď zúmyselne
zanedbávajú sa melioračné akcie na
Slovensku.
Slávna snemovňa! Nesporné je, že prácu
našich roľníkov veľmi zťažuje
tá okolnosť, že ich pozemky sú veľmi
rozdrobené. Nielen, že tým trpia škodu,
že pri každom takom kúštiku nechá
sa medzník, z čoho pri niekoľko záhonoch
povstal by celý kus pozemku, ale i to je na škodu,
že mrhajú veľa času chodením so
záhona na záhon.
Preto potrebné je čím skorej vyniesť
zákon o sceľovaní, pozemkov. Ovšem tento
zákon má byť taký, aby opravdive
slúžil veci, ale nie taký, aby si ho
mohla agrárna strana využiť pre svoje strannícke
ciele. Doterajšia sceľovacia akcia na Slovensku nebola
ničím iným ako agitáciou pre agrárnu
stranu.
Slávna snemovňa! Výročná zpráva
ministerstva zemedelstva akýmsi sebavedomím sa chváli,
že po vydaní elektrizačného zákona
na- v stal pekný rozvoj v elektrizácii vonkova.
Na túto akciu venuje sa ročne 10 mil. Kč.
Veľmi by som bol zvedavý, koľko sa asi z tohoto
venuje na elektrizáciu Slovenska?
Elektrizácia Slovenska aspoň nevykazuje takého
veľkého rozmachu. Naše Slovensko je v tomto ohľade
pastorčaťom. Keď sa mu tu a tam aj hodí
nejaká tá podpora, ale to je len omrvinka na zaslepenie
očí Slovenska a slovenskej verejnosti.
V obore zverolekárstva, slávna snemovňa,
preliminuje sa dosť hodná suma - 420 milionov. Z tohoto
polovica padá na výdavky osobné a polovica
na výdavky vecné. Nám hospodárom na
horských krajoch, kde sa prevážne pestuje chov
dobytka, deje sa veľká krivda. Nie sme tak podporovaní
štátnymi orgány, ako by to vec skutočne
požadovala Náš dobytok hynie na rozličné
choroby. Ťažny dobytok a ovce hynú na motolice
a ošípané na červienku. Škoda týmito
nemocami zapríčinená činí ročne
viac milionov Kč. Tu by sa malo viac venovať veterinárskej
službe. Naši roľníci mali by byť tu
výdatnejšie podporovaní.
Nemá sa vec lepšie ani pri hydinárstve. Po
našich dedinách každý rok odkape niekoľko
tisíc kusov hydiny. Naši hospodári sú
tu bezradní a už sa i zapovedajú chovať
hydinu. Potrebný je tu čím skorý zákrok
povinným, štátom subvencovaným očkovaním,
aby sa zamedzila čím ďalej šíriaca
sa nákaza hydiny, tak zvaný mor. Na tomto poli je
ešte mnoho práce. Potrebný je tu väčší
dozor a oddané zaujetie sa za vec.,
Slávna snemovňa! Niekoľkými slovy zmienim
sa i o pozemkovej reforme. Pán predseda Pozemkového
úradu dr Voženílek v rozpočtovom
výbore vzpomenul, že ťažište pozemkovej
reformy r. 1928 padá na Slovensko a Podkarpatskú
Rus, keďže pozemková reforma v Čechách
a na Morave považuje sa už za skončenú.
Pozemková reforma, keby sa prevádzala spravodlive,
mala by byť požehnaním pre celý štát.
Iste že sme za to, aby sa zem dostala do rúk tých,
ktorí na zemi aj pracujú, teda roľníkom
a domkárom. Vo skutočnosti však nie je tomu
tak. Štátny pozemkový úrad je akýmsi
sekretariátom argalášskej strany. Táto
strana ho úplne okupovala a pozemky sa prideľujú
tak, ako sa to tej to výsadnej kaste nášho
štátu ľúbi. Rozdeľujú sa síce
grófske latifundie, ale miesto toho, aby tieto role dostali
maloroľníci, utvárajú sa tu noví
zemäni, baróni a grófi. Noví majitelia
latifundií ovšem sú príslušníci
argalášov, evanjelici a Česi. Slovák,
ľudák a katolík márne sa domáha
za kúskom roli, prvenstvo si tu okupovali argalášski
korteši a evanjelickí korifei. Na Slovensku je už
dosiaľ vyše 1400 nových grófov a barónov
zemepánov, sám ľud však dychtí
za pôdou. I keďže ťažište tejto
pozemkovej reformy sa prevalilo veru na Slovensko, v prvom rade
by bolo treba prikročiť ku revízii doterajších
prídelov, aby sa pôda skutočne tomu dostala,
komu patrí, maloroľníkom a domkárom
Slovákom.
Pri prevádzaní tej to reformy treba dbať o
to, aby naši biedni Horniaci boli v prvom rade do povahy
bratí. Keď tak človek ide údolím
Váhu, Oravy atď., vidí, že ako tvrdo robotuje
v tej skalnatej pôde ten náš úbohý
roľník. Má tú zemičku takú
ako piaď alebo tenučkú ako hlísta a
na tej zemi má vyživiť celú rodinu. Nie
je div, že v týchto krajoch skoro každú
zimu vypukne hlad. Naše Horniaky sú veľmi ľudnaté.
Ľud z tamojších, krajov treba by bolo kolonizovať
na žírnaté latifundie dolnozemské, kde
by sa maly utvoriť celé dediny slovenské. Je
to potrebné i zo stanoviska bezpečnosti štátu,
aby sme mali na takých exponovaných krajoch dobrý
spoľahlivý element slovenský.
S pozemkovou reformou tesne súvisí i reforma lesná.
Zákon o lesnej reforme má sa už pripravovať.
Tak mimochodom dostal som sa k pánu predsedovi Pozemkového
úradu dr Voženílkov a on vzpomenul, že
je akosi proti tomu, aby sa lesy prideľovaly obciam a korporáciam.
O jednotlivcoch sa nezmienil. Obávam sa, že i lesnú
reformu dobre využije strana agrárna na strannícke
ciele. Budeže tu tlačenica okolo Pozemkového
úradu. Naša slovenská ľudová strana
bude tu na stráži. My sme za to, aby, sa lesy prideľovaly
zemi, okresom a obciam. (Výkřiky posl. dr Slávika.)
Ešte nič, ešte sa len začaly zjavovať
prve červánky na oblohe lesnej reformy a už
začínajú s ňou argaláši
agitovať. Minule som bol v Trstenej na porade a tu mi bolo
povedané, že páni argaláši už
tam agitujú tým, že ak trstenci budú
argaláši, dostanú Oravice. Oravice patria teraz
oravskému komposesorátu, ktorý v 52 čiastkach
patrí štátu a 48 čiastok majú
iní komposesori. Pán minister zemedelstva bol nám
kedysi povedal, že celý oravsky l komposesorát
hodlá soštátniť. A tu jeho stúpenci
vydávajú heslo: Oravské pánstvo rozdeliť!
Je to nič iné, ako kortešská agitácia.
Ja mám svoj názor o štátnom lesnom hospodárení.
Viem, že štát nevie dobre hospodáriť
s lesmi. A preto naša strana je tiež toho náhľadu,
že oravské pánstvo nie soštátniť,
ale rozdeliť treba medzi obce. V našej Orave sú
tak zv. obce urbariálne, ktoré i dosiaľ majú
nejaký kúsok toho lesa a vedia si s ním dobre
hospodáriť, tak že ročne dostávajú
z nich dosť dobrý príjem. Nuž týmto
urbariálnym obciam, poťažne politickým
mestečkám treba rozdeliť oravské pánstvo,
ale ovšem spravodlive, aby si agrárna strana nekula
z toho l politický kapitál. (Výkřiky
posl. dr Slávika.)
Slávna snemovňa! Ku zveľaďovaniu nášho
poľného hospodárstva mala by prispievať
i Zemedelská rada. Táto inštitúcia zásadne
bola by dobrá a prepotrebná. Lenže je to chyba,
že i túto ustanovizeň okupovala si strana argalášska.
Už by bolo na čase, aby sa táto Zemedelská
rada zreorganizovala alebo aby bol čím prv vynesený
nový zákon o zemedelských komorách
a spoločnostiach, ktorými zemedelská organizácia
postavená by bola na nový základ. A urobiť
to treba čím prv, keďže tieto komory podľa
zákona o reforme verejnej správy budú vysielať
určitý počet členov do zemského
zastupiteľstva. A preto naša strana neodvolateľne
trvá na odpolitizovaní zemedelskej rady.
A na koniec, slávna snemovňa, niekoľko slov
v záujme našej Oravienky. Tento pekný kraja
v tom kraji bývajúci prostoduchý slovenský
ľud skutočne si zaslúži, aby sa oň
hodne staralo. Hovorí sa o nás Oravcoch, že
sme úbohí, biedni ľudia. A je tomu tak opravdu.
Ale nemuselo by tomu tak byť, keby sa viac o Oravu staralo
so strany štátu. Sám štát by sa
mal postarať, aby sa pasienkárstvo na tomto kraji,
ktorý je ako na to stvorený, zveľadilo. Treba
tomu ľudu ukázať vzor dobrého pasienku,
aby on videl, čo sa dá na tomto poli docieliť.
Treba mu byť na pomoci pri zveľadení dobytkárstva.
Ukázať mu treba, ako sa manipuluje s mliekom a maslom,
so syrom, aby toto odvetvie hospodárstva skutočne
prakticky a na svoj osoh mohol zdokonaliť. Náš
oravský kraj je ako by stvorený na turistiku. Treba
by sa bolo hodne postarať so strany štátu, aby
turistický a cudzinecký ruch čím väčšmi
sa zveľadil na tomto kraji. K tomu je však treba, aby
sa už dávno projektovaná železničná
trať Tvrdošín-Polhora už teraz vybudovala.
Pre nedostatok tej železnice severná čiasť
Oravy veľmi trpí a je zanedbaná.
Mali sme tam jediné kúpeľné miesto.
Polhora, tak zvaná Slaná voda, obľúbené
letovisko nášho zvečnelého Hviezdoslava.
To bolo pri prevratových rabovačkách uplne
zničené a ani teraz ešte nenahradily sa škody
tam zapríčinené, aby sa mohlo to kúpeľné
miesto aspoň dočasne sriadiť a prístupným
učiniť širšiemu obecenstvu. A je to takmer
jediný kúpeľ svojho druhu v našej republike.
Jeho voda obsahuje mnoho jodu, čo podľa lekárskych
svedectví je výborné najmä na nemoce
kožné. A tento poklad už asi desať rokov
nie o je využitý v prospech človečenstva
jedine preto, že niet potrebného kapitálu,
aby sa o znova zbudoval. Mali by sme úpenlivú prosbu
ť na štátnu správu, aby táto perla
našej Oravienky bola finančne výdatne podporovaná.
Ďalej, slávna snemovňa, nakoľko je naša
Orava bohatá na lesy, prepotrebné by bolo a zveľadiť
tam drevársky priemysel. Ročne vyvezie sa z Oravy
niekoľko tisíc vozňov surového dreva.
Z toho tamojšie obyvateľstvo veru že pramálo
zarobí. Potrebné by bolo a tento kraj zpriemyselniť
a drevo tam zpracovať. Či by sa tam nemohly postaviť
dielne na rôzne zpracovanie dreva? Tomu ľudnatému
v kraju, slávna snemovňa, len tak sa pomôže
,a keď sa štátna správa postará
o to, aby ľud tam žijúci dostal kúsok
chleba do ruky. V minulosti si tak pomáhal, že kupčil
s plátnom po celej krajine, ba vyšiel aj do cudzozemska.
Dnes však to kupectvo zaviazlo, ba ešte i tomu živoriacemu
plátenníckemu kupectvu robia sa všelijaké
ťažkosti s rozličnými priemyselnými
preukazy, tak že mnohí zpomedzí nich hladujú.
Chceli by pracovať, ale nemajú čo. Do štátnej
služby ich neprijímajú, zamestnanie u nás
nedostanú a do Ameriky ich nepustia. Tí ubohí
ľudia odkázaní sú na smrť hladom.
Preto, slávna snemovňa, potrebné je, aby
štátna správa čím skôr
postarala sa o to, aby oravský ľud dostal svoje zamestnanie.
Na tento biedny kraj toho roku prišiel aj ľadovec, práve
vtedy, keď mala byť žatva a tak i táto biedna
úroda na viacerých miestach bola úplne vybitá.
Naša ľudová strana obrátila sa na poslaneckú
snemovňu, aby poškodeným bola daná výdatná
podpora. Dosiaľ však úrady o tom mlčia.
Ak sa poškodeným obciam neposkytne čím
skôr výdatná podpora, ten ľud nielen
že nebude mať čo jesť, ale ani osivo na
jar mať nebude. Žiadame preto i touto cestou, aby poškodeným
obciam v Orave poskytnutá bola pomoc.
Končím slovami: Pánovia, dbajte o Slovensko,
hľaďte si ho čím lepšie zaopatriť,
aby sa stalo mohutným stĺpom nášho štátu!
(Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále má slovo pan posl. Schweichhart.