Slávna poslanecká snemovňa! Predstavme si,
že by názory vyjadrované p. posl. Tukom
v jeho novoročnom článku bol napísal
nejaký komunistický poslanec. Myslíte, že
by vláda bola k tomu zaujala tak trpné stanovisko?
(Výkřik posl. Tomáška.) Vláda
každý prejav opozície v prvom rade posudzuje
so stanoviska kriminálneho a článok poslanca
komunistického v Tukovom smysle bol by iste mal
za následok novú trestnú pravotu komunistickej
strany. Slávna poslanecká snemovňa! My nepožadujeme,
aby slávna vláda zaujala k Tukovmu článku
stanovisko kriminálne, ale ona by mala a musí zaujať
k tejto veci stanovisko politické, vláda musí
k tejto veci prehovoriť. Nie je možné, aby vláda
nezaujala stanovisko proti tým názorom, keď
ony vyslovené boly z lavíc vládnej strany,
so strany poslanca, ktorý dnes ešte nachádza
sa v laviciach vládnych, ktorý ešte do dnes
nedržal za potrebné aspoň to, že by svoje
slová exkusoval, že by svoje slová vysvetlil,
a ktorý je ešte i dnes na tom stanovisku, ktoré
vyjadril vo svojom novoročnom článku. (Předsednictví
se ujal předseda Malypetr.)
Vážení pánovia! Vláda mala aspoň
minimálnu povinnosť odsúdiť výčin,
ale nielen odsúdiť výčin, ale odsúdiť
aj osobu - odsúdiť ju politicky - lebo ona v laviciach
vládnych vyslovila takýto program politický.
Vážení pánovia! (Posl. dr Juriga:
Čo štveš pre politický článok?)
Ja som výslovne povedal, že neštvem za tým
účelom, aby nejaký poslanec dostal sa do
kriminálu. To nie je našou úlohou, nás
opozičníkov, starať sa o to, aby zákony
boly zachovávané, to je starosťou a povinnosťou
vlády. (Výborně! - Potlesk poslanců
čsl. stran socialistických.) Ale, slávna
poslanecká snemovňa, ani vládna koalícia
sa do dnes neodhodlala, aby odsúdila Tukove vývody.
Koaličná osmička sedela predvčerom,
radila sa o tejto veci a koaličná osmička
nebola v stave, aby v tejto veci sjednotila sa na spoločnom
osvedčení, osvedčení, ktoré
by odsúdilo Tukov článok.
Ale ani vlastná strana neodsúdila p. posl. Tuku.
Dnešné noviny síce priniesly článok,
priniesly osvedčenie, priniesly prejav, na ktorom sa udajne
klub ľudových poslancov včera usniesol, v ktorom
vo veľmi všeobecných slovách konštatujú,
čo je faktom a čo netreba zvlášť
konštatovať, že na Slovensku po uplynutí
desaťročného trvania Československej
republiky nenastane vacuum iuris a nenastane ex-lex. Tento samozrejmý
fakt konštatovať, myslím, nie je treba, najmä
nie je to treba zvlášť prízvukovať
so strany vládnej. Takéto osvedčenie, bez
toho že by zaujalo toho najmenšieho rozhodného
stanoviska voči konkrétnemu prípadu, nemôže
stačiť. (Výkřiky posl. dr Jurigy.)
Slávna poslanecká snemovňa! Nie o to ide,
či to osvedčenie stačí p. posl. dr
Jurigovi alebo p. posl. Hlinkovi, alebo strane ľudovej,
alebo mne, ale o to ide, či to osvedčenie stačí
republike Československej. (Tak jest!) Nemôže
stačiť to osvedčenie, keď oficielný
časopis ľudovej strany priniesol oficielnú
zprávu o zasedaní širšieho výkonného
výboru ľudovej strany v Ružomberku, v ktorom
bolo reprodukované prehlásenie vodcu tejto strany,
p. posl. Andreja Hlinku, že ľudová strana
s Tukom stojí a s Tukom padá. (Výkřiky
soc. demokratických poslanců: Slyšte! To je
hanba! Škandál!)
Jestli, slávna poslanecká snemovňa, vodca
ľudovej strany mohol sa u najvyššieho fóra
svojej strany o tomto prípade takto kategoricky a rozhodne
osvedčiť za posl. Tuku, vtedy platonické,
všeobecné osvedčenie strany včera vynesené
nemôže stačiť a uspokojiť, lebo ak
má byť smazaný účinok toho prvého
stanoviska ľudovej strany, tedy je potrebné aspoň
tak kategorické. tak rozhodné odsúdenie posl.
Tuku, ako bolo kategorické a rozhodné to,
čo prehlásili vtedy za posl. Tuku. (Výborně!
- Potlesk čsl. socialistických poslanců.)
Slávna snemovňa! To vaše osvedčenie
všeobecné, platonické, teoretické, konštatujúce
len skutočné faktá, nemá žiadneho
významu. To nemôže postačovať, to
môže nanajvýš postačovať k
tomu, aby učičíkalo, utišovalo rozbúrené
svedomie ostatných koaličných strán
v tejto veci, ale nemôže postačiť nám
a nemôže postačiť ani všeobecným
štátnym záujmom.
Slávna snemovňa! Včera sme tu zažili
zaujímavý zjav. Pán posl. dr Kramář
zaoberal sa tiež prípadom Tukovým.
Najzaujímavejším na jeho reči bolo,
že posudzuje Tukov článok nie politicky,
lež štátne-filozoficky, označuje ho nie
ako čin politický, lež ako článok
filozofický a k tomu ešte ako štátno-filozofický
prestrelok, ktorý pán kol. dr Kramář
necíti sa byť nútený považovať
a brať za vážny. V tomto ohľade stanovisko
pána dr Kramáře na vlas sa shoduje
so stanoviskom komunistického rečníka pána
posl. dr Sterna, ktorý tiež prehlásil
s tohoto miesta, že Tukov článok netreba
brať za vážny. (Veselost. - Různé
výkřiky.) Vidíme tedy, že štátna
raizona v hlavách dnešných vodcov a zástupcov
dnešného vládneho režimu shoduje sa v
tomto ohľade podivuhodným spôsobom s názory
hlásanými komunistickou stranou.
Posledné dni udal sa v maďarskom parlamentárnom
živote podobný prípad, ako je prípad
pána posl. Tuku. I tam vládny poslanec uverejnil
článok, ktorý vzbudil veľký rozruch
v maďarskom politickom a verejnom živote. Bol to bývalý
maďarský minister spravedlnosti dr Emil Nagy, jeden
z tých informátorov lorda Rothermerea, ktorý
má najväčší vliv na anglickú
verejnú mienku, a tento pán napísal článok
o grófovi Apponyim ako advokátovi Uhorska, v ktorom
objavil, že pri prejednávaní záležitostí
sedmihradských optantov diplomatický zástupca
maďarskej vlády gróf Csáky parafoval,
podpísal klauzulu vypracovanú japonským diplomatom
Adatcim, v ktorej klauzuli uznávané bolo právne
stanovisko Rumunska voči sedmihradským optantom
a podľa ktorej klauzule Maďarsko prehralo potom tento
spor u Spoločnosti národov. Slávna poslanecká
snemovňa, vzdor tomu, že poslanec maďarskej vládnej
strany dr Emil Nagy tvrdil v tom svojom článku skutočný
fakt. i samou maďarskou vládou uznaný, lebo
vláda tá odvolala pre túto parafu grófa
Csákyho z diplomatickej služby, vzdor tomu, že
sa táto vec netýkala existenčných
záujmov Maďarska, ale len podradného sporu
sedmohradských optantov, vzdor tomu, že posl. dr Emil
Nagy je človek, ktorý má snáď
najväčšie zásluhy na tom, že rozburcoval
anglickú verejnú mienku v prospech veci dnešného
Maďarska, a vzdor tomu, že, ako sa v jednom svojom osvedčení
chváli, je už 25 rokov intímnym politickým
priateľom a radcom dnešného ministerského
predsedu, predsa. čo sa stalo? Hneď druhý deň
po uverejnení článku posl. Nagya ministerský
predseda maďarský, gróf Bethlen, verejne v
reči dezauvoval posl. dr Nagya a hneď vynútil
si, že posl. Nagy musel vystúpiť z vládnej
strany. (Slyšte!)
Slávna poslanecká snemovňa, takto posudzujú
veci parlamentné v tom zadunajskom Horthyovskom Maďarsku!
A u nás? Aké zásluhy má pán
posl. Tuka na pripravovaní zahraničnej politickej
mienky v prospech veci Československa, menovite aké
zásluhy má pán posl. Tuka, že
v Anglii vyburcoval verejnú mienku v prospech nášho
štátu? My sa pamätáme len na jeden jediný
článok p. posl. Tuku, uverejnený v
anglickom časopise vedecko-revuálnom, ktorý
ostúdzal našu republiku a ktorý p. posl. Tuka
musel na zakročenie Settona Watsona (Scotusa Viatora)
odvolať, (Výkřiky.) lepšie rečeno
podľa jeho spôsobu odtajiť ho musel, lebo odtajil
autorstvo toho článku, ačkoľvek na Slovensku
nebolo jediného človeka, ktorý by o autorstve
p. posl. Tuku nebol býval presvedčený.
(Slyšte!)
Slávna poslanecká snemovňa! Nagya vylúčili,
ačkoľvek sa dotknul len tej vedľajšej optantskej
záležitosti, ale pán Tuka vo svojom
článku dotknul sa existenčného záujmu
Československej republiky. (Tak jest!) Nagya vylúčili,
ačkoľvek tvrdil pravdu, fakt, ale pán Tuka
môže byť ďalej členom vládnej
koalície, ačkoľvek tvrdil vec nepravdivú,
vec lživú.
Slávna poslanecká snemovňa, tu vidíme
ten rozdiel, akým spôsobom sa manipulujú veci
tam v tom štáte, proti ktorému my pracujeme
a bojujeme preto, lebo jeho vládny systém považujeme
za priečiaci sa demokratickým záujmom, a
ako sa manipulujú takéto veci tuná, v našej
demokratickej republike Československej, pod vládou
colno-kongruovou, triednou a protirobotníckou.
Slávna posl. snemovňa! Nie je možné,
aby článok posl. Tuku bol považovaný
len ako výjav naivného, od sveta odstrčeného,
politiku neznajúceho, vedeckého pracovníka-filozofa.
(Veselost.) Vážení pánovia, neverím,
že by medzi slovenskými poslanci bol jeden človek,
ktorý by skutočne a vážne veril že
článok pána posl. Tuku vyšiel
práve v novoročnom čísle oficielného
orgána vládnej strany ľudovej, práve
vtedy, keď započal jubilejný rok Československej
republiky, úplne nevinne a náhodne, bez každého
politického cieľa a úkolu. To, že táto
vec nebola náhodná, ale že je to vec systematická,
dokazujú udalosti, ktoré sa odohraly od tej doby,
čo článok tento vyšiel, v novinách.
Minulého týždňa videli sme náladu
v posl. snemovni a veci stály tak, že slovenská
strana ľudová tlačená bola k tomu, aby
jej predseda, posl. Hlinka, podal osvedčenie tuná
v snemovni, ktorým by bol dezauoval pána posl. Tuku
a ktorým osvedčením bol by odvolal to,
čo v Ružomberku prehlásil, že totiž
jeho strana stojí a padá s pánom posl. Tukom.
Minulého týždňa vyšly články
v tisku koalovaných strán. (Posl. dr Buday: Slovensky
sa hovorí tlač a nie tisk!) Pán kol.
dr Buday by sa tiež mohol po slovensky naučiť
a písať svoje meno, nie s maďarskou ortografiou,
ale so slovenskou. (Veselost. Výkřiky posl. dr
Budayho.)
Bol to "Pražský Večerník",
tedy list pána námestníka predsedu vlády,
ktorý písal o vy. lúčení Tuku
zo strany ľudovej, ale pán posl. Tuka zmobilizoval
svoje sily v ľudovej strane a ovláda dnešný
organizačný aparát tejto strany tak, že
behom krátkych pár dní podarilo sa mu, aby
situáciu, ktorá bola v klube a strane ľudovej
minulého týždňa, prevrátil a
obrátil na situáciu inú. "Slovák",
oficielný orgán strany ľudovej, každodenne
prináša články, ktoré sa stotožňujú
so stanoviskom pána posl. dr Tuku. Mám tuná
pri ruke článok posl. dr Jozefa Budayho,
ktorý uverejnil akosi s demonštratívnym označením
toho, že je podpredsedom posl. snemovne Národného
shromaždenia. (Hlasy: Není?) Je. Ale keď
napísal to, čo je v tomto článku,
tak chcel dať verejnosti na javo, že to je nielen jeho
názor ako názor poslanca, ale aj jeho názor
ako podpredsedu poslaneckej snemovne. (Výkřiky
čsl. socialistických poslanců.) V tomto
článku p. miestopredseda posl. snemovne, zvolený
hlasmi dnešnej vládnej koalície za miestopredsedu
tohoto domu, verejne prejavil solidaritu s p. posl. Tukom.
Ale to nebol ojedinelý prípad. Pán posl.
Tuka šiel ďalej. On šiel i k miestopredsedovi
senátu nášho Národného shromaždenia
a na druhý deň uverejnil pán dr Karol Krčméry
tiež s označením, že je podpredsedom
senátu, úvodný článok v "Slovákovi",
v ktorom sa podobným spôsobom stotožňuje
s politikou p. posl. Tuku. A v tejto svojej horlivosti,
slávna snemovňa, p. sen. Krčméry,
zvolený za miestopredsedu senátu tiež hlasmi
dnešnej parlamentnej koaličnej väčšiny,
šiel tak ďaleko, že musel do veci zasiahnuť
štátny zastupiteľ a že musel konfiškovať
veľkú čiastku vývodov miestopredsedu
senátu, že musel konfiškovať ako protištátny
a protiústavný prejav toho pána, ktorý
v senáte složil sľub nielen ako senátor,
lež aj ako miestopredseda senátu zvláštny
sľub, že bude dodržovať a hájiť
ústavu a zákony Československej republiky.
(Výkřiky poslanců čsl. socialistických
stran.)
Slávna snemovňa! Ale p. posl. Tuka šiel
ďalej. On šiel i na slovenský vonkov, on rozoslal
svojich organizačných sekretárov, ktorí
vyprovokovali v Senici, Nitre, Zlatých Moravciach a Malackách,
podľa zpráv "Slováka", osvedčenia,
v ktorých okresné porady v týchto okresoch
osvedčily sa, že s radosťou vítajú
akciu za revíziu nášho pomeru k Čechom
v 10. roku Martinskej deklarácie, a ktoré okresné
porady poslaly, podľa zpráv oficielného časopisu
ľudovej strany, pozdravné telegramy p. posl. dr Tukovi.
Slávna snemovňa! Ale tá organizovanosť
celej akcie ide ďalej. V súvise s článkom
posl. Tuku objavily sa po celom Slovensku rozhádzané
cedulky, ktoré dostávajú rôzni ľudia
na Slovensku poštou v obálke 10, 15, 20 kusov s výzvou..
"Slovenský národ volá: Dňom 31.
októbra 1928 prestáva každý sväzok
medzi Slovákom a Čechom. (Výkřiky
poslanců čsl. socialistických stran.) Pričiň
sa každý, aby sme dosiahli slobody!"
Slávna poslanecká snemovňa, myslím,
že som týmito jednotlivými faktami dokázal,
že sa tu nejedná o štátofilozofickú
úvahu, o filozofický prestrelok, ale že sa
tu jedná o dobre organizovanú, vopred nastrojenú
protištátnu akciu. (Potlesk poslanců čsl.
stran socialistických.) A tu nám nemôže
stačiť nejaké platonické osvedčenie
vlády alebo strany ľudovej, alebo jednotlivých
zástupcov dnešnej majority. Už som poukázal,
ako p. posl. Hlinka postavil sa pred týždňom
za posl. Tuku a osvedčenie, ktoré dnes strana
ľudová publikovala, nemôže smazať
účinok. To je dvojlokťová politika ľudovej
strany, ktorá na jednej strane chce byť pekná
pred Československou republikou a na druhej strane nechce
ztratiť dôveru živlov, ktoré chcú
podkopať a do povetria vyhodiť našu republiku.
(Potlesk poslanců čsl. stran socialistických.
- Výkřiky posl. Hancka.) Slávna
poslanecká snemovňa, mne žiadny predválečný
Maďarón nebude predhadzovať, že som povedal
hlúposť. (Výkřiky posl. Mondoka.)
Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Posl. dr Dérer (pokračuje): Vážení
pánovia! (Výkřiky posl. Mondoka.)
Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Posl. dr Dérer (pokračuje): Že
za akým účelom... (Výkřiky
posl. Mondoka.)
Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Posl. dr Dérer (pokračuje): ...
je pán posl. Tuka členom slovenskej ľudovej
strany a že on svoju úlohu v akom smere chce vykonávať
nielen doma v republike, ale i v zahraničí, toho
najlepším dôkazom je jeho vlastný novinársky
článok, ktorý uverejnený bol 15. februára
1922 v oficielnom časopise ľudovej strany "Slováku".
(Hluk.)
Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Posl. dr Dérer (pokračuje): Článok
tento má nadpis "Či je autonomia Slovenska
vnútornou záležitosťou našej republiky?"
A samozrejme, že tenor a konklúzia článku
je, že je to záležitosť zahranično-politická.
Hovorí doslovne:
"Máte pravdu, pražskí páni! Otázka
slovenská je našou vnútornou otázkou.
Aspoň ešte dnes je "vnútornou". Vy
ste ju takou učinili tým, že ste na mierových
poradách slovenský národ s povrchu zeme vytreli.
A vnútornou vecou by zostala, keďby ste ju chceli
riešiť, ako vám to právo, spravedlnosť
a svätosť daného slova za povinnosť ukladá.
Keďby sa však všemohúca väčšina
nad tým všetkým prekĺzla, nám
Slovákom zostane len jedna cesta: do Paríža!
Pre našu autonomiu si tam pôjdeme, kde ste našu
národnú bytosť zahrabali: do Paríža!"
Nota bene, poznamenávam, že rok pred uverejnením
tohoto článku pán posl. Tuka pri sčítaní
ľudu v sčítajúcom hárku označil
sa ako človek maďarskej národnosti. (Výkřiky.)
"Stavitelia mieru dnes v tom povedomí si odpočívajú
na svojich vavrínoch, že medzi Nemeckom a Maďarskom,
kde je hlavné ťažište mierovej osy europskej,
stojí silný pilier - Československá
republika? Čo bude potom, keď z tohoto potemkinského
štátu spadne závoj? Čo potom, keď
mudrci sveta zbadajú, že ich oklamali? Že "československý
národ" je v Marse?"
"Dnes o všetkom tomto veľká verejnosť
europská nič nevie, ani netuší. Čo
bude potom, keď nejaký reflektor slnečnou žiarou
osvieti "vnútorné" záležitosti
Československej republiky? Keď povedomá a zmužilá
ruka len na jedon okamih strhne pred očima Europy ten pražský
závoj, ktorý s toľkým umením
a toľkými obetiami priadly k zakrytiu "vnútorných"
záležitostí?"
"Nech vám nie je potešením, že pred
dvoma rokmi Hlinka nadarmo klopal v Paríži.
Od vtedy sme my, Slováci, mnoho pracovali a mnoho sa učili.
Dnes už dobre známe spôsoby, ako sa nám
otvoria umeleckými českými zámkami
zatvorené dohodové dvere. Dnes už sú
nám cesty otvorené, po ktorýchťvnútornáŤ
záležitosť autonomie dostane sa na javište
celého sveta! Vieme, kde máme pohnúť
svedomie človečenstva, aby upravilo najväčší
a najosudnejší omyl svetových mierových
smlúv: nespravodlivosť voči slovenskému
národu!"
"Nastolili sme návrh na autonomiu. Návrh na
autonomiu je dnes ešte bratská žiadosť.
Od vás závisí, či nebude zajtra už
pozvánkou pred súdnu stolicu sveta."
Slávna poslanecká snemovňa! (Výkřiky.)
Už sa našla tá povedomá a zmužilá
ruka, ktorú volal pán posl. dr Tuka, ktorá
pred svetom odkryla ten závoj, už sa našiel lord
Rothermere, ktorý ten závoj odkryl. (Potlesk.)
Paralelne s akciou pána posl. Tuku beží akcia
známeho dr Jehlicsku v Budapešti. Pán dr Jehlicska,
ako viete, bol kedysi intímnym spolupracovníkom
vodcu národa pána Andreja Hlinku. Spolu s
ním, spolu s Jehlicskom, šiel pán posl. Hlinka
do Paříža a tam konal a jednal podľa
toho, čo mu radil pán dr Jehlicska. (Výkřiky.)
Ale pán kol. Hlinka nemôže byť
živým bez takýchto famulusov a vzhľadom
k tomu, že Jehlicska sa nemôže vrátiť
do republiky (Výkřiky.), lebo by sa dostal
pod závoru, preto si musel hľadať druhého
človeka a tohoto famulusa si našiel v pánu
posl. Tukovi, ktorý v Jehlicskovom duchu ovlíva
a ovlivňuje pána kol. Hlinku a jeho stranu
ľudovú.
Hneď po uverejnení Tukovho článku
ponáhľal sa pán dr Jehlicska reagovať
na článok Tukov v "Budapesti Hirlape",
vo vládnom časopise maďarskom, kde podľa
Tukových vývodov konštatuje, že
v októbri t. r. prestane tedy manželstvo medzi Slovákmi
a Čechmi a že Slováci budú mať
právo znova rozhodovať o svojom osude. Slovom, že
Česi od 31. októbra nebudú mať viac
práva na Slovensko. A tu on hovorí, že nesúhlasí
úplne s p. dr Tukom, lebo že pán dr
Tuka pochopiteľným spôsobom nemohol odkryť
celú pravdu, ale len čiastku pravdy. Pán
posl. dr Tuka vraj len čiastku pravdy povedal, keď
tvrdil, že len od 31. októbra nebudú mať
Česi, t. j. Československá republika, právo
na Slovensko, ale že plná pravda je, čo on,
Jehlicska, v slobodnom Maďarsku môže úplne
voľne hlásať, že Česi vôbec
nemajú žiadneho práva na Slovensko a že
následkom toho Tukom od 31. októbra označovaná
okupácia a násilnícky stav nastaly už
28. októbra 1918, tedy už vtedy, keď proklamovaná
bola Československá republika. Ja nemám času,
aby som všetky vývody (Výkřiky poslanců
slovenské strany ľudové.) dr Jehlicsku
citoval, ale ubezpečujem vás, že sa ony temer
na vlas kryjú s tým, čo pán Tuka
napísal a čo som už minulého týždňa
s tohoto miesta citoval.
Slávna posl. snemovňa! V Maďarsku mal Tukov
článok veľkú ozvenu. Bývalý
min. predseda maďarský Štefan Friedrich napísal
článok "e pur si muove", že predsa
len maďarský národ nesmie ztrácať
nádej na to, že sa mu Slováci vrátia
do starého Uhorska, lebo teraz už i vládny
poslanec dal na javo maďarskému národu, že
31. októbra jubilejného roku republiky Slováci
sa budú znova rozhodovať. A vládny časopis
"Magyarság" zaoberá sa popri všelijakých
iných článkoch budapešťských
časopisov na úvodnom mieste na dvoch stranách
s celým prejavom Tukovým. (Hlasy: To je
zakázaný časopis!) Ja ten časopis
nedostávam, ale aby ste vy ako generálny tajomník
ľudovej strany to vedel, národná rada v Bratislave
dostáva tieto časopisy. (Slyšte!) Národná
rada v Bratislave dáva tieto časopisy k dispozícii
všetkým redakciám v Bratislave, i "Slovákovi",
a takým spôsobom som sa ja k tomuto časopisu
dostal. Ale ináč môžete si tie časopisy
na nádraží pražskom kúpiť
za vlastné peniaze alebo môžete si ich prečítať
tu v čitárni posl. snemovne.
Slávna posl. snemovňa! Nechcem citovať, ačkoľvek
mám to pripravené, pre krátkosť času,
čo tento vládny časopis píše
k veci pána posl. Tuku. (Výkřiky.)
Ale pánovia moji, pilne sledujem to časopisectvo
maďarské, ale veľmi zriedka nájdem tam
niečo, čo by mohlo byť vysvetľované
tak, ako nespokojnosť s politikou pána posl. Tuku
a toho krýdla ľudovej strany, ktoré drží
pána posl. Tuku. Je tam v maďarskom časopisectve
nespokojnosť s určitými politiky slovenskej
ľudovej strany, ktorí sú bezpodmienečnými
prívržencami základu československej
jednoty a československej ústavy. Ale to krýdlo
strany, ktoré pri tejto príležitosti nedovolilo
vláde Československej republiky, aby zaujala stanovisko
jedine možné proti poslancovi Tukovi, toto
krýdlo slovenskej ľudovej strany nachádza v
budapešťskej tlači veľmi priateľského
stanoviska.
Slávna poslanecká snemovňa! Ja by som v krátkosti
poukázal ešte na jednu významnú vec
pri tejto príležitosti, ktorá tiež dáva
tušiť, že kam až siahajú nitky, kam
až siaha propaganda, ktorej jedným faktom, jednou
čiastkou bol novoročný článok
posl. Tuku. Pápežská stolica vymenovala
do Maďarska nového arcibiskupa kardinála Serédiho
za primáša Maďarska. (Hlasy: Pôvodom
Čech! Veselost.) Neviem, či je pôvodom
Čech, ale zo Slovenska pochádza. Prosím,
asi bude takým Čechom, akým bol aj bývalý
primáš maďarský kardinál Csernoch
Čechom (Posl. Moudrý: A jako je Tuka Slovákem!
- Veselost.) a ako je Tuka Slovákom.
Kardinál Serédi na svojej ceste z Ríma do
Maďarska opätovne učinil veľmi pozoruhodné,
nášho štátu sa dotýkajúce
prejavy. Už v Ríme bol vítaný deputáciou,
ktorú viedol gróf Aladár Zichy a na pozdravný
prejav tohoto grófa odpovedal kardinál Serédi
podľa zpráv, uverejnených v "Pester Lloydu",
teda v oficióznom časopise maďarskej vlády,
takto: "Chcem mier, ale podľa spravodlivosti, justície,
ktorá utvorí pokoj duší, našej
1000ročnej spravodlivosti, maďarskej spravodlivosti.
Až potom bude mier".
V tejto deputácii, ktorej takto odpovedal kardinál
Serédi, bol prítomný aj arciknieža Albrecht,
nádejný nástupník trónu svätoštefanského.
(Různé výkřiky.) Na svojej
ceste k Ostrihomu a Budapešti bol kardinál Serédi
vítaný v Nagykanizsi arcivojvodom Františkom
Jozefom a odpovedal na jeho prívet takto:
"Vidím zástavu červeno-bielo-zelenú.
Tieto barvy často som vídal v Ríme, keď
aj v opačnom poradí, na zástve iného
slávneho národa. Dovoľte, aby som v tomto okamihu
spomenul v barvách maďarského národa
i tieto barvy, lebo je veľmi cenné, že sa pozornosť
a úcta takej veľmoci, ako je Itália, obrátila
k nám. Moja parola je: Pax et justitia. Ale každý
Maďar tiež vie, že nemôže byť mieru,
dokiaľ na tejto pôde nebude spravodlivosti. Prosím
vás, aby ste so mnou spolupracovali a mňa podporovali,
aby sme tento mier a túto spravodlivosť dožiť
mohli."
Na privítanie žurnalistov odpovedal p. kardinál:
"Smutné je myslieť na to, že starodávné
hranice nášho štátu boly odsunuté
a zmenšené ale v mojom hlbokom smútku verím,
že celý národ svorne bude spolupracovať
a že ako zásluhu všetko obdrží, čo
od prozreteľnosti za svoju povedomú prácu očakávať
môže."
V Siófoku pozdravil p. kardinála vesprímsky
biskup Ferdinand Rott a hlavný župan vesprímskej
župy, náš bývalý kol. Körmendy-Ékes.
Serédi im odpovedal: Myslieť musíme na odtrhnuté
územia. Pochádza. v z týchto ztratených
území a preto zastupujem celé integerné
Uhorsko." (Slyšte! Slyšte! - Výkřiky.)
V Stolnom Bielohrade privítal ho hlavný župan
gróf Viktor Széchenyi. Pri tom vzpomenul Jána
Krstiteľa, ktorý vítal Krista slovami: To je
môj milený syn, v ktorom mám svoje potešenie.
Hovoril, že Serédi je tým mileným synom,
ktorého pápež poslal do rozkúskovaného
Uhorska, aby vykonal svoje historické poslanie. A na tieto
privítajúce slová odpovedal pán kardinál
Serédi: "Justitia et pax! - spravodlivosť a mier.
Nemôže byť pravého pokoja do tej doby,
kým maďarská spravodlivosť nevráti
nám maďarský mier veľkého Uhorska".
(Slyšte! Slyšte! - Výkřiky.)
Vážení pánovia! V Budapešti bolo
privítanie kardinála Serédiho vysoko oficielné,
lebo ho privítal i zástupca maďarskej vlády
a maďarského ríšského správcu
Horthyho minister výučby gróf Klebelsberg;
na toto vysokooficielné privítanie odpovedal pán
kardinál Serédi vysokooficielnou dlhou rečou,
na koniec ktorej povedal: "I v budúcnosti chceme pracovať
a vyžadujeme k tejto práci podporu každého
poctivého Maďara, lebo len v práci ruka v ruke
chceme a môžeme znovu sriadiť našu vlasť.
Ak budeme takto pracovať. tak znova sriadime našu tisícročnú
vlasť a, odovzdáme ju naším potomkom na
ďalších tisíc rokov."
Myslím, že nemôže byť žiadneho
sporu o tom, že kardinál Serédi vrátil
sa z Ríma do Uhorska ako bojovný kardinál,
ale nie ako bojovník paxu a justitie, ako bojovník
pravdy Kristovej, ale ako bojovník a zástupca maďarskej
oligarchie a ako podporovateľ jej pokusov a jej dnešnej
a budúcej politiky znova sriadiť historické
Uhorsko, to je podmaniť si Slovensko a odtrhnúť
Slovensko od Československej republiky.