Posl. Major (maďarsky): Nebude bez zaujímavosti,
jestliže vo spojitosti s vecou pasovou krátko zabývať
sa budem s otázkou domovskej príslušnosti,
keďže ku vydaniu cestovného pasu potrebuje štátny
občan v prvom rade domovskú príslušnosť.
Konštatujeme, že s tohto miesta už niekoľkokrát
prehlásil súdruh Gáti, že na
poli príslušnosti trvá obrovská štvanica
proti ľuďom, a je cele prirodzené, že je
to v úzkej spojitosti s otázkou cestovného
pasu, lebo veď, ako som povedal, robotník, maloobchodník,
maloživnostník ne nachádza tu svoju príslušnosť.
Nenachádza ju preto, lebo nemá chleba, nemá
prácu a preto je nútený, aby po desaťtisícoch
vysťahoval sa z tejto oslobodenej vlasti.
Ľudia, ktorí sa na Slovensku už 30 až 40
rokov zdržujú, kvalifikovaní sú za cudzích
štátnych občanov, naproti tomu ruskí
protirevolucionári, ktorí utiekli z vlasti proletárskej
a ktorí tu vyvinujú protirevolucionársku
činnosť proti svojej vlastnej zemi, tí získajú
tu štátneho občianstva, ba čo viac,
sedia i v štátnych úradoch.
Je naprosto prirodzeným, že štátni občania,
ktorí sú vo skutočnosti štátnymi
občany tohto štátu podľa smluvy Saint-Germainskej,
avšak ktorým nechcú uznať štátné
občianstvo, nemôžu dostať cestovného
pasu. Avšak čo máme riecť k tomu, keď
na príklad československý štátny
občan, ktorého praded už narodil sa na Slovensku,
žiada o cestovný pas a nemôže ho proste
dostať preto, lebo nemá tu domovského práva.
Uvediem len jeden prípad. Ľudevít Ürge,
ktorého otec narodil sa a bol príslušným
v Dolných Salibách, bol i vojakom, avšak pozdejšie
nadobudnul domovského práva v Perede, dnes nemôže
sa dostať ku svojej príslušnosti preto, lebo
najvyšší súd proste zrušil právnu
prax, ktorá jestvovala podľa §u 10 zák.
čl. XXII/1886, a podľa ktorej pobyt na jednom mieste
po dobu štyroch rokov v určitej obci zaisťuje
dotyčnému príslušnosť v tejže
obci.
Domovského práva tedy mal by nabývať
automaticky každý, kto sa v niektorej obci 4 roky
zdržuje, toto však bolo najvyšším súdom
zrušené a je tedy samozrejmé, že Ľudevít
Ürge nemôže získať domovského
práva ani v Perede, ani v Dolných Salibách,
ani v Žigarde, ani v inej obci, kde sa medzitým jeho
otec alebo on sám zdržoval.
Podľa toho je cele samozrejmým, že keď nemajú
domovského práva, nemajú štátnej
príslušnosti ľudia, ktorí 30 až 40
rokov bydlia na Slovensku, čo môžeme očakávať
od iných, ostatných orgánov buržoázneho
štátu, ktoré orgány s najdivejším
terorom snažia sa zfalšovať a znemožniť
každé hnutie, ktoré sa deje v záujme
proletariátu.
O besnení cenzúry chcem prehovoriť niekoľko
slôv. Zo zvláštneho čísla "Munkás"-a,
vydaného v mesiaci marci bolo zhabané toto:
Na prvej stránke z článku "Medzi dvoma
marcami", napísaného od Bélu Kúna
od 20. riadku (čte):
"V čísle z 11. júna vidím jednu
svoju reč, ktorú som predniesol na Radničnom
námestí v Košiciach. Reč začína
takto:
ťSúdruhovia, že je dobrá tá proletárska
diktatúra! Ač ste ju ešte ani neochutnali,
budete vidieť, ako krásna, ako dobrá a ako
pochopiteľná je táto proletárska diktatúra
s hľadiska pracovníkov. Kto bol predtým proletárom,
pracovníkom, kto bol utlačeným, ten ani nemôže
pochopiť, ako by len bolo možné chcieť niečo
iné, než je táto proletárska diktatúra.
Je to niečo veľmi jednoduché. Predtým
utlačovali nás pracovníkov, aby v blahobyte
žila menšina a na večné veky zaistila
si utlačovanie a vykorisťovanie. Teraz už my
pracovníci utlačíme túto menšinu,
utlačíme ju nie preto, aby sme na útlaku
sotrvávali naveky, ale preto, aby sme tento útlak,
toto vykorisťovanie zničili."
Ako sa pamätám, košickí proletári
a zemerobotníci z okolia ako aj chudobní sedliaci
týmto vetám porozumeli a ich schvaľovali. Zaiste
sú na Slovensku ešte mnohí, ktorí to
môžu dosvedčiť. A môžu dosvedčiť
podľa zkúseností na vlastnej koži, že
bolo pravdou, že vraj je lepšie, keď väčšina:
proletári a chudobní roľníci utlačujú
hŕstku kapitalistov, veľkostatkárov, aby vykorisťovanie
zažehnali, aby odstránili bezzemstvo a útlak
- veru že lepšie ako to, keď mizivá menšina,
opierajúc sa o nevedomosť pracovníkov a o zbrane,
utlačuje veľkú väčšinu, aby
za cenu jej vykoristenia a jej biedy mala blahobytu v hojnosti.
Pravda táto je tak prostá, že je nemožné,
aby ju prv alebo neskôr každý pracovník
nepochopil. Sila pravdy komunizmu väzí tiež v
jej prostote. Porazí všetky prekážky:
feudálné zbytky, kapitalizmus, armády a sociálné
demokracie.
Robotníkom na Slovensku musím povedať, že
proletársku diktatúru v Maďarsku obviňovali
tým, že vraj bola charakteru národne-boľševického.
Povedali to o nej i preto, lebo rudé vojsko vo svojom protiútoku
obsadilo tiež územia, kde nebydleli Maďari, ale
Slováci, ktorí nechceli patriť k Maďarsku.
Avšak povedali to o tejto diktatúre ihneď pri
jej utvorení i preto, lebo lupičské mierové
podmienky dohodového imperializmu veľa prispely k
tomu, aby maďarská buržoázia stala sa
bezmocnou oproti maďarským proletárskym massám,
uchvacujúcim vládu. Lenin nevidel v tom národný
boľševizmus a na okolnosti vzniku proletárskej
diktatúry v Maďarsku nedíval sa tak a neoceňoval
ich tak, ako kto by chcel každú udalosť v každom
kúte sveta a v každej dobe naraziť na jedno kopyto.
Lenin povedal o zvláštnych okolnostiach vzniku proletárskej
diktatúry v Maďarsku toto:
ťBuržoázia ukázala, že keď dôjde
k ťažkej krízi, keď národ je v nebezpečenstve,
nedovedie buržoázia vládnuť. A to dovedie
len: skutočná ľudová, ľudom fakticky
milovaná vláda, vláda robotníkov,
vojakov a sedliackych rad!Ť
Tu zasa cenzúra 6 riadkov ponechala, avšak zhabala
toto: "keď naše vojsko dobývalo jedno mesto
po druhom". Ako keby ani pravdou nebolo, že rudé
vojsko dobývalo jedno mesto po druhom. Zkrátka páni
falšujú dejiny.
Potom zasa ponecháva cenzúra 4 riadky a zhabe toto
(čte):
"Zrušením nadvlády buržoázie
zanikne i národnostný útlak. Maďarský
štát, ktorý bol klassickou zemou národnostného
útlaku, stal sa teraz federatívnou proletárskou
republikou. Keďže proletariát maďarského
jazyka nebol národnostne utlačovaný, preto
ho očakáva úkol, aby pomohol naším
súdruhom iných rôznych národností
zapomenúť dosavádny národný útlak
naších proletárskych bratov.
Ako prívrženci sebaurčovacieho práva
národov a federatívnej sovietskej republiky snažíme
sa ustaviť systém spojeneckých sovietských
republík so zaistením najúplnejšej národnej
neodvislosti a samosprávy.
Dnes po zkúsenostiach takmer deväťročných,
ktoré komunistická internacionála vliala
prácou kolektívnou vo formu, zťažka by
bolo zosnovať inak politiku maďarských komunistických
proletárov a proletárov iných národností,
ako i chudobných roľníkov v otázke národnej."
Tu zasa ponecháva cenzúra 6 riadkov, ale vymazáva
toto (čte):
"I vtedy snažili sme sa, aby každý rudý
vojak vedel, že na špičke svojho bodla nesie
revolúciu. Snažili sme sa, aby nielen nepriateľa
videl v tých, ktorí stáli proti nemu v bitevnej
čiare, ale aby videl v nich tiež revolucionárskych
spojencov v budúcnosti.
Čítam v reči, ktorú som povedal s
balkóna domu Schalkovského v Košiciach: (Citát
byl usnesením předsednictva posl. sněmovny
ze dne 24. března 1928 podle §u 9, lit. m)
jedn. řádu vyloučen z těsnopisecké
zprávy.)
"Komunistická strana Československa
vtedy ešte neexistovala. Avšak bola najväčšou
hromadnou stranou proletariátu v Československu
a jeho jediný vodca je svedkom, že pravdou je to,
čo sme povedali v Košiciach. Mýlili sme sa
len v dobe, lebo podceňovali sme silu sociálnej
demokracie, podporujúcu kapitalizmus. Avšak pravdou
stalo sa, že tí, ktorí stáli proti nám
v nepriateľskej bitevnej čiare, dnes bojujú
spolu s nami, spolu za medzinárodnú sovietskú
republiku, za jej prvú pevnosť, sovietskú uniu,
v komunistickej internacionále, ktorú ešte
len koliebal víchor revolúcie.
Nech mi to nepokladá ani jeden súdruh a nikto z
robotníkov a chudobných sedliakov za neskromnosť,
že som citoval vlastné svoje reči vo svojích
memoároch. My, komunisti Maďarska - a nie v poslednom
rade i ja sám - už od deväť rokov bičujeme
svoje vlastné chyby, ktorých sme sa v revolúcii
dopustili. Autokritika bola nutná, lebo okrem robotníckej
a sedliackej krvi bielym terorom prelievanej, to bol ten prvý
dážď na to osenie, z ktorého znova vzrastá,
rozkvetá a zpod zeme v klasy vyrastať sa chystá
naša boľševická strana: strana komunistov
v Maďarsku. Dopustili sme sa chýb, ale nielen chýb.
Proletárska revolúcia v Maďarsku nielen svojími
chybami, ale i svojími cnosťami, svojími mnohými
správnymi politickými a revolučnými
činy prispela k tomu, že sa vedúce oddiele
medzinárodnej proletárskej revolúcie, strany
komunistickej naučili, ako si majú počínať
v revolúcii strany komunistické, komunistickí
proletári. Na cestu každej strany, avšak v prvom
rade a samozrejme strany komunistov v Maďarsku z diaľky
deviatich rokov svieti žiar socialistickej spojeneckej sovietskej
republiky v Maďarsku, ktorý žiar nikdy neuhasne,
nikdy nesoslabne, ale vždy silnejšie bude svietiť.
A svieti i na vašu cestu proletári a chudobní
sedliaci na Slovensku."
Na stránke prvej je nápis pod obrázkom tiež
zhabaný cenzúrou a titul znie: "K novému
marcu." Na stránke druhej z článku Zameka
"Národné oslobodenie: Nový marec"
je cenzurované toto (čte):
"Vojna rozmetala feudálné Maďarsko a Maďari
v piatich reakčných štátoch roztrhaní,
u tlačení a bezúzdne vykorisťovaní
očakávajú svoje oslobodenie. Nemyslíme
tým oslobodenie sľúbené buržoáziou,
lebo toto oslobodenie nemôže znamenať nič
iné, než to sjednotené Maďarsko, v ktorom
by útlak pracujúcich máss maďarského
národa a ich vykorisťovanie trvalo nezmenene ďalej.
Rozumieme tým oslobodenie, ktoré je spojené
so sociálnou revolúciou proletariátu a ktoré
povedie k druhej maďarskej sovietskej republike.
Ani jediná skupina rozmetaných maďarských
pracovníkov nesrástla tak veľmi s prvou a druhou
maďarskou sovietskou republikou, ako práve pracovníci
na Slovensku, a to menovite preto, lebo značná časť
pracovníkov na Slovensku nielen v maďarskom rudom
vojsku bojovala proti imperialistickej horde, útočiacej
na prvú maďarskú sovietskú republiku,
ale zažila a dokonca dobojovala tie doby, keď vo veľkej
časti Slovenska organizovala sa maďarská a
slovenská sovietská republika. S týmto prvým
21. marcom tesne splynú pracovníci na Slovensku
a z neho plynie revolučný elán, viera v komunistickej
strane a tá sebadôvera pracovníkov na Slovensku,
že sa im podarí prispieť ku stvoreniu druhej
maďarskej sovjetskej republiky.
Druhá maďarská sovietská republika zasadzuje
sa o budúcnosť a boj maďarskej národnej
menšiny, nielen na Slovensku, ale i vo všetkých
následníckych štátoch roztrúsenej.
Samozrejme, s hľadiska maďarských pracovníkov.
Národnostná otázka s tohoto hľadiska
však je zvlášte ožehavou otázkou
nielen pre panujúcu českú buržoáziu,
ale je ona tvrdým orieškom i pre hortiovskú
buržoáziu, ktorá je na Slovensku.
Komunisti s vylúčením každého
dvojsmyslu zastupujú stanovisko sebaurčovacieho
práva maďarských menšín - až
do úplného odtrhnutia."
Tu potom je ponechané 35 riadkov, avšak zhabané
je toto: (Citát byl usnesením předsednictva
posl. sněmovny ze dne 24. března 1928 podle §u
9, lit. m) jedn. řádu vyloučen z těsnopisecké
zprávy.)
Tu ponechala cenzúra 11 riadkov a zhabala tieto časti
(čte):
"To je podstatou našej národnostnej politiky,
to je podstatou nášho oslobodzujúceho boja,
ktorý povedie ku druhej maďarskej sovietskej republike.
Poberáme sa medzi dvoma marcami a na tejto ceste stretnú
sa maďarskí pracovníci s proletariátom
celého sveta, ktorý proletariát stojí
ako jeden muž za Sovietskou uniou." (Pokračování
citátu bylo usnesením předsednictva posl.
sněmovny ze dne 24. března 1928 podle §u 9,
lit. m) jedn. řádu vyloučeno z těsnopisecké
zprávy.)
Na strane 5 bol zhabaný úplne tento článok
i s nadpisom:
"Evakuácia Slovenska. Napísal Hirossik-Török
Gergely.
Bol som v Prešove. Ako komisár vládnej rady
území oslobodených napredujúcim rudým
vojskom, správnejšie rečeno, ako ľudový
komisár vnútra slovenskej sovietskej republiky,
ktorá sa už vtedy sriadila. Môj ťriadnyŤ
byt bol síce v Košiciach, avšak na jeden-dva
dni musel som vždy na malej, rozheglanej fordke do Prešova.
Tu ma zastihla v časných dopoludných hodinách
telefonická zpráva: Mám ísť hneď
do Košíc, čaká na mňa Landler.
Má pre mňa dôležité sdelenie.
Za jednu hodinu bol som v Košiciach. V dome Schalkovskom
sme sa sišli. Landler bol smutný a skleslý.
Dôverne mi sdelil, že v Pešti je už takmer
hotovou vecou, že príjmeme požiadovky obsažené
v note Clémenceauovej. To znamená, že evakujeme
slovenské územia rudou armádou obsadené
a odtiahneme nazpät za Miškovec. Zároveň
ma prosil, aby som urobil tomu odpovedajúce nutné
opatrenia.
Nechcel som veriť vlastným ušiam. Avšak
Landler resignovane opakoval, že veru je to stanovisko Pešti.
Tu som sa vytasil so svojími dôvody a snažil
som sa dokazovať, že je to šialenstvo. Poukázal
som na to, že bojovný duch vojska tým zmizí;
dovolával som sa krásne pokračujúcich
odvodov na oslobodených územiach; dovolával
som sa naších ďalších cieľov,
poukazoval som na ďalšie vedenie revolúcie. Poukazoval
som na minimálnu odolnú schopnosť nepriateľa;
dovolával som sa veľkolepého proletariátu
na Slovensku, ktorý znamená pre nás neoceniteľný
prírastok síl, lebo už zkúsil jednu
nepriateľskú inváziu; dovolával som
sa na nastávajúce vnútropolitické
následky a účinky u proletariátu maďarského
atď. Po dobu celej hodiny nerobil som nič iné,
len hovoril som všetko to, čo sa mi narýchlo
v mysli namanulo a čo hovorilo proti evakuácii a
pre zamietnutie noty Clémenceauovej.
A Landler len mlčal. S jeho tvári som vyčítal,
že každý môj dôvod ide z jeho srdca,
že so všetkým súhlasí. Ani nič
nevyvracal, a keď už mi došiel dech, ozval sa.
Povedal, že v Pešti ako vo vládnej rade, tak
vo vedení strany je to dominujúcou náladou.
Stanovisko to reprezentujú hlavne sociální
demokrati v čele s vrchným veliteľom Böhmom
a Kunfim, ktorý sa stále bojí a trasie. Avšak,
vraj, tomuto stanovisku prikloňujú sa tiež
jednotliví členovia vládnej rady a vedenia
strany. Mne sa vidí - povedal - že na tom nemožno
už nič meniť, akokoľvek by so mnou súhlasil.
Boly to osudné okamihy. Videl som, že Landler, ten
nezmarný optimista, vzdal sa už všetkej nádeje,
že by sme mohli v tejto veci niečo dosiahnuť.
Ja však som sa žiadnym spôsobom nechcel uspokojiť
tým, aby sme Slovensko evakuovali. A tu my prišiel
jeden nápad. Prišlo mi na um, že ťmy na
SlovenskuŤ sme vlastne ťslovenská sovietská
republikaŤ, a keď už v Pešti tak veľmi
trvajú na evakuácii, nuž dobré, nech
tedy príjmu podmienky kladené Clémenceauom,
my veru odtiaľto neodtiahneme, ale budeme v boji pokračovať.
Pešť nech nám odovzdá rudú armádu,
ktorá je na Slovensku, my ju pomenujeme slovenskou rudou
armádou. Zatým budeme v odvodoch pokračovať
a postupovať. Neposkytneme nepriateľovi času
k oddychu. A keď sa to potom francúzskemu imperializmu
nebude ľúbiť, nech sa obráti na nás.
Avšak každopádne získame času a
tento čas pracuje nám, a pre nás...
Nedostal som sa ešte ani ku koncu svojej reči, keď
Landler vyskočil a rozradostnenou tvárou odvetil:
ťTak urobíme!Ť Hneď dal zavolať Mateja
Rákosiho, ktorý práve prišiel zo Sátoralja
Ujhelyu a zdržoval sa v Košiciach. Plán mu sdelil.
Rákosi súhlasil. Dohodli sme sa, kto by mohol byť
hlavným veliteľom rudého vojska slovenského.
Usniesli sme sa na osobe Františka Münnicha. Dali sme
zavolať Münnicha, ktorý bol vtedy politickým
povereníkom VI. divízie v Košiciach. S radosťou
sdeľoval náš názor, a to tým väčšmi,
lebo VI. divízia pod veliteľstvom Ákosa Raba
už beztoho reptala na nečinnosť, ku ktorej bola
zatratená rozkazom Böhmovým. Ti členovia
slovenskej vládnej rady, ktorí sa zdržovali
v Košiciach, schvaľovali plán do sto procentov.
Nuže potiaľ by to bolo bývalo v poriadku. Keďže
však bez mlčanlivého schválenia a podporovania
Pešti nemohli sme náš plán uskutočniť,
rozhodli sme sa, že Landler odoberie sa hneď do Pešti
a ako vo vládnej rade, tak vo vedení strany napne
všetky sily, aby plán bol prijatý. Po uplynutí
jednej hodiny už supel zvláštny vlak - lokomotíva
s jedným osobným vozňom - k Pešti. Landlera
doprevádzali do Pešti Rákosi, a ak sa dobre
pamätám, tiež Münnich. Ja som zostal v Košiciach,
aby som urobil prípravy k budúcim úspešným
bojom slovenskej rudej armády.
Druhý deň obdržal som chýr: ťV
Pešti náš plán nebol prijatý, do
5 dní máme evakuovať Slovensko.Ť Čo
potom nasledovalo, to známe všetci.Ť
Ajhľa, takto pracuje cenzúra hlavne na Slovensku.
Je cele prirodzené, že buržoázia použije
každého možného i nemožného
prostriedku, aby znemožnila každé hnutie a každý
prejav vôle pracovníkov. Veď len nedávno
boli sme svedkami toho, že člen Národného
shromaždenia československého, poslanec Národného
shromaždenia Gabriel Steiner odsúdený
bol do žalára na 8 mesiacov a tento osemmesačný
trest práve teraz odpykáva si v žalári
v Nitre.
Je naprosto zrejmé, že buržoázia sleduje
tým cieľ, aby jednak proletariát zastrašila
a jednak aby ho zbavila vodcov. Kojí sa nádejou,
že ak nedá cestovný pas jednotlivcom, ak zaháji
štvanicu štátnej príslušnosti proti
ľuďom, ak žaláruje vodcov strany komunistickej,
ak cenzuruje naše listy - podarí sa jej zachrániť
svoju kožu.
My však skalopevne sme presvedčení, že
všetky tieto snahy sú márné. Proletariát
prv či neskôr zvíťazí, otrasie
piliermi dnešného spoločenského poriadku,
aby na jej rozvalinách sriadila lepší a blaženejší
spoločenský poriadok vo forme proletárskej
sovietskej republiky. (Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Ke slovu není již nikdo přihlášen,
rozprava je skončena.
Žádám o přečtení pozměňovacích
návrhů.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
1. Pozměňovací návrh posl. Heegera
a soudr. k §u 5:
V odst. 1 buďtež slova "mohou vydávati"
nahrazena slovem "vydávají".
Budiž připojeno jako nový odst. 3:
"Politické úřady vydají pasy
také osobám, které musily opustiti domovský
stát pro politické stíhání.".
2. Pozměňovací návrh posl. Hakena,
dr Gátiho a soudr. k §u 7:
V odst. 1, lit. b) budiž výraz "14 dní"
nahrazen výrazem "6 měsíců"
a výraz "5000 Kč" výrazem "20.000
Kč". Na konci budiž připojena věta:
"Ustanovení toto se netýká politických
deliktů".
V odst. 1, lit. c) budiž škrtnut výraz "nebo
úřadu politického".
V odst. 1 budiž lit. d) škrtnuta.
Odst. 3 budiž škrtnut.
3. Pozměňovací návrh posl. dr Meissnera,
dr Dérera a soudr. k §u 7:
V odst. 1, lit. b) buďtež slova "než 14 dní"
nahrazena slovy "než 6 měsíců".
V odst. 2 budiž věta "osobám chtějícím
se trvale vystěhovati smí býti cestovní
pas odepřen atd." škrtnuta.
K §u 7 budiž připojen dodatek:
"Cestovní pas budiž vydán s největším
urychlením nejdéle do jednoho týdne."
4. Pozměňovací návrh posl. Heegera
a soudr. k §u 7:
V odst. 1 budiž škrtnuto písm. d).
V odst. 2 buďtež škrtnuta slova "osobám,
chtějícím" až "dávek".
5. Pozměňovací návrh posl. Heegera
a soudr.:
V §u 9 budiž odst. 2 škrtnut.
6. Pozměňovací návrh posl. Heegera
a soudr.:
§ 10 budiž škrtnut.
7. Pozměňovací návrh posl. Heegera
a soudr.:
V §u 11, odst. 1 buďtež škrtnuta slova "a
určují, kde lze hranice státní překročovati".
8. Pozměňovací návrh posl. Hakena,
dr Gátiho a soudr.:
§ 12 budiž škrtnut.
9. Pozměňovací návrh posl. Heegera
a soudr.:
V §u 16 budiž odst. 3 škrtnut.
10. Doplňovací návrh posl. Heegera
a soudr.:
§ 17 budiž doplněn novým odstavcem:
"Prováděcí nařízení
k tomuto zákonu, dále nařízení
a opatření vydaná podle §§ 9 až
11 dlužno, než nabudou účinnosti, předložiti
v obou sněmovnách Národního shromáždění
ústavně-právnímu výboru a vyžadují
jeho schválení."
11. Resoluční návrh posl. Heegera
a soudr.:
Vláda se vybízí, aby do 4 týdnů
předložila zákon o úpravě drobného
pohraničního styku, jenž by v pohraničním
styku zavedl pokud možno největší volnost
pohybu.
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dá vám slovo k doslovu zpravodaji panu posl.
dr Fritzovi.