Isteže pod fúzy sa usmial i p. Tuka i budapešťskí
jeho dirigenti, keď múdre hlavy československých
občianskych politikov prišly s myšlienkou zemského
sriadenia. Prijde čas, keď tu budeme môcť
jasne vyložiť a doložiť zvláštné
motívy, ktoré určitých pánov
maly k tomu, aby posilnili slovenský separatizmus.
Zemská správa na Slovensku je od 1. júla
t. r. skutkom. Príznačné je, že budapešťská
politika od týchto čias počína hľadať
iné cesty k dosiahnutiu reštaurácie bývalých
Uhier. Ovšem každý by sa mýlil, kto by
sa domnieval, že snáď maďarská zahraničná
politika nastúpila nový kurz v oči následníckym
štátom súsedným. Ani z ďaleka.
Poloúradný orgán maďarského min.
predsedu grófa Bethlena o novej taktike maďarskej
veľmi dobre nás informuje. Dňa 4. t. m. píše
doslovne: "Revizná vec za dnešných medzinárodných
okolností môže byť oddialená na
veľkú dobu, z čoho vyplýva, že
Maďari ešte dlho budú patriť medzi slabších,
úkolom ktorých môže byť len obratné
prispôsobenie sa. Preto Maďarsko musí hľadať
nové cesty zahraničnej politiky a maďarská
diplomacia musí sa prispôsobiť daným
okolnostiam a zahájiť reálnu politiku. Táto
reálna politika nemá v cudzine hľadať
tie sily, na ktoré by sa opierala, ale tu, v rámci
Karpat, a s tými, s ktorými po tisíc rokov
Maďari žili v jednom štátnom sväzku".
Vynikajúci a úradné orgány slovenskej
ľudovej strany dirigujúci vládny posl. dr Tuka,
ktorý na počiatku tohoto roku, dobre pochopujúc
inštrument, ktorý dostal jeho smer do rúk v
zemskom sriadení, ktorý hlásal svoje povestné
"vacuum iuris" a o jehož vydanie konečne
požiadalo štátné návladníctvo
snemovňu pre prečin trestať sa majúci
podľa zákona na ochranu republiky, vykonáva
nový pokyn z Budapešti.
Vo včerajšom čísle úradného
orgána slovenskej ľudovej strany "Slováka"
je úvodník pod menom "Konštituanta Slovenska",
v ktorom budúce zemské zastupiteľstvo na Slovensku
označuje ako konštituantu, ktorá má
pripraviť pre Slovensko politickú autonomiu, t. j.
osobitné štátotvorné postavenie Slovenska.
A dňa 14. októbra bola v Trnave, pri súčinnosti
predsedu slovenskej ľudovej strany a za prítomnosti
ministra dr Gažíka a miestopredsedu senátu
Krčméryho prijatá rezolúcia,
v ktorej požaduje sa sebaurčovacie právo pre
národ slovenský a v ktorej schvaľuje sa Tukova
teoria, že Slováci po 10 rokoch majú znova
rozhodovať o štátnej forme.
Niekoľko dní predtým, dňa 8. októbra,
minister dr Tiszo, ktorý ešte neodsedel si
svoj trest, na ktorý bol právoplatne odsúdený
pre delikt proti zákonu o ochrane republiky, podľa
znenia v úradnom časopise ľudovej strany, prehlásil
v Nitre toto: "Pred odhlasovaním zákona o zemskom
sriadení bol vlastne boj za autonomiu Slovenska veľmi
zaťažený tým, že žiadon zákon
nepoznal Slovenska ako takého. Bola len jednotná
Československá republika, rozdelená na niekoľko
žúp. Nebolo tedy fundamentu, na ktorom by sa mohla
budova autonomie postaviť. Preto bol zákon o zemskej
správe potrebný. Dnes máme slovenskú
krajinu a tak máme už pre koho vydobíjať
autonomiu".
Každý by sa mýlil, kto by sa domnieval, že
tieto reči sú len predvolebné agitácie,
ktoré zostanú púhymi frázami. Nie.
Pravdou je, že na tamtej strane, vedenej z Budapešti,
počíta sa s bojom, ktorého iným cieľom
nemôže byť, než rozbitie nášho
štátu.
Úradné noviny slovenskej ľudovej strany pred
krátkym časom kategoricky vyhlásily, že
jestli by parlamentárné jednanie o politickú
autonomiu Slovenska s osobitným zákonodarstvom neviedlo
k cieľu, tak ľudová strana dohovorí sa
so zahraničnými faktory o modalitách akcie
v tejto veci a že pôjde v tých veciach až
do krajných dôsledkov. Že takéto počiny
sú u ľudovej strany veľmi možné,
dokazuje na pr. cesta p. posl. Hlinku cez Varšavu
do Paríža, jeho list rakúskemu kancelárovi
Ramekovi Tukou osnovaný atď.
Ostatne musíme počítať s tým,
že práve tak, ako oficielná budapešťská
politika, tak i politika vedenia ľudovej strany bude dnes
vedľa zahraničnej akcii predovšetkým a
v prvom rade počítať s vnútorným
rozkladom. Ústredný tajomník ľudovej
strany počiatkom tohoto mesiaca na tábore ľudu
vo V. Levároch vyhlásil, že "všetci
nespokojenci, či boľševici alebo ľudáci
sú vojskom autonomistickým".
Nedávno musel byť jeden trnavský občan
odsúdený na jednomesačné väzenie
preto, lebo kolportoval na stá exemplárov povestným
Jehlicskom v zahraničí vydávanej iredentistickej
"Samostatnosti". Nechcem nikoho obviňovať,
ale proste len konštatujem, že tento občan, menom
Martinkovič, je sluhom trnavského pána apoštolského
administrátora biskupa Jantauscha. (Slyšte! Slyšte!)
Podľa všetkého nie sme tak ďaleko od
doby, keď bude treba použiť toho, čo tak
sebavedome naznačil p. dr Kramář,
totiž štátnej moci a sily k sebaochrane samého
štátu. Nutno tu však konštatovať, že
i vedenie ľudovej strany počítalo s týmto
faktom a s touto nevyhnutelnosťou. Úsilie jeho šlo
v prvom rade, aby dostalo do svojích rúk správny
aparát. Vieme z debát v lete t. r., aký to
úporný boj viedol sa o to, kto má byť
na čele zemskej správy politickej na Slovensku,
zemským prezidentom. Bolo len samozrejmým pre skutočne
slovenskú stranu politickú, aby na toto význačné
miesto postavený bol taký slovenský človek,
ktorý by už svojou minulosťou poskytnul garancie,
že úrad svoj bude vykonávať v duchu československého
štátu a v duchu slovenskom. Nič takého
sa nestalo. Naopak, ľudová strana trvala na tom, aby
ani jeden z predprevratových, národne spoľahlivých,
osvedčených Slovákov nestal sa zemským
prezidentom. (Výkřiky posl. Bergmanna.) Zo
šiestich slovenských županov, ktorí práve
svojou úradnou zkúsenosťou svojou bezvadnou
slovenskou minulosťou, boli tak rečeno predestinovaní
pre úrad šéfa zemskej správy, ľudová
strana ani o jednom nechcela ani počuť. Boli príliš
oddaní republike. Nitriansky župan dr Jesenský
bol mimo toho za vojny persekvovaný (Výkřiky
posl. Zeminové.), len-len že sa neoctnul pod šibenicou
a bol mimo toho slovenským básnikom a - neodpustiteľný
hriech - kapitánom čsl. legií v Rusku. Dr
Jozef Országh, župan turčiansko-sv.-martinský,
katolík, jeden z najsvedomitejších a najsúcejších
úradníkov politickej správy bol príliš
oddaný republike. Preto stal sa na úrad zemského
prezidenta neschopný. Podobne dr Juraj Slávik a
ostatní.
Ľudová strana po dlhom jednaní s koaličnými
stranami presadila žilinského okresného sudcu
Drobného za zemského prezidenta. O jeho národnej
minulosti málo čo vieme, vieme to, že pri sčítaní
ľudu dal sa zapísať za Maďara (Slyšte!
Slyšte!) a neučinil to, čo jediný
slovenský sudca v bývalých Uhrách,
nebohý Štefan Stanek, aby sa bez bázne prihlásil
za Slováka. Je pravdou, že sudca Stanek bol za to
zo slovenského kraja presadený na maďarský.
Čo však ťažko by bolo bez poznania zákulisia
pochopiť, je tá okolnosť, že terajší
zemský prezident Drobný nehodil sa nijako ani ako
odborník a úradník na miesto, na ktoré
ho ľudová strana povýšila. (Výkřiky
posl. dr Dérera.) Bez toho, že by som mu chcel
osobne pristúpiť, podám tu charakteristiku,
ktorú o ňom ako o odborne chatrnom úradníkovi
vyslovil jeho niekdajší šéf. Tento šéf,
Ujjady, rodom Maďar, ktorý po prevrate odišiel
do Maďarska a tam žije, toho roku navštívil
Žilinu a tam jeho známi ho informovali, že niekdajší
jeho podriadený, Drobný, stal sa zemským
prezidentom. Ujjady v najvyššej miere prekvapený
zvolal: "Čo, zemským prezidentom?" ("Országos
elnök" - v maďarčine má to ešte
väčší význam než v slovenčine).
"No, keď jeden Drobný mohol sa stať zemským
prezidentom, tak Československo nie je štátom!"
(Slyšte!)
Pán Drobný fakticky ani nie je reprezentantom Slovenska,
je len, ako to práve bratislavský nár. demokratický
denník konštatuje, výkonným orgánom
sekretariátu ľudovej strany. V zemskom úrade
však má dosadeného za kontrolu, ba za dirigenta,
skutočného povereníka ľudovej strany,
Mederlyho, do prevratu horlive maďarskej myšlienke slúžiaceho
človeka, ktorý ostatne i dnes svoje deti posiela
do škôl vedených duchom iredenty, do ústavu
Uršuliniek v Bratislave. Od tohoto človeka závisia
dnes osudy vnútornej správy na Slovensku. On je
tým, ktorý po porade s p. Tukom dáva
inštrukcie zemskému prezidentovi, ktorý neodváži
sa mu ani v najmenšom odporovať. Úradné
aktá dáva si p. posl. Tuka od Mederlyho predkladať.
(Slyšte! - Posl. Zeminová: To je skandál!
Jaký vlastenec!) Taký, ako p. Drobný.
Budapešť zasahuje dnes nehatene do vnútornej
správy na Slovensku. Aké sú toho následky?
Štátne spoľahliví okresní náčelníci
sú zbavovaní svojích miest, už či
sú Česi alebo Slováci, a miesto nich dosadzovaní
sú notorickí Maďaróni. Takýchto
prípadov je spústa. Vzpomeniem na pr. prípad
v Topoľčanoch. Tamojší okr. náčelník
Gärtner zbavený bol funkcie a miesto neho dosadený
Csernyánszky, z maďarónskej šľachtickej
rodiny, ktorého svojho času pre protištátné
pletichy musel dať Gärtner internovať. Dr Štefánek,
predprevratový Slovák, dobrý úradník,
musel prepustiť svoje miesto v Nitre Haláchymu, ktorý
za prevratu musel utiecť do Budapešti, a tak je to na
celej čiare, v Novom Meste n. Váhom, v Hlohovci,
Malackách, slovom na celom Slovensku.
Ako častokrát z osobnej msty deje sa toto odstrkovanie
dobrých československých úradníkov,
uvediem prípad, ktorý bol prevetraný počiatkom
tohoto mesiaca v koaličnej dennej tlači. Podľa
zpráv vládneho listu, ľudácky minister
dr G a ž í k bol nútený pred nedávnom
odmietnuť zakročenie posl. Hlinku, keď
tento žiadal preložiť okr. náčelníka
Haviara z Popradu. Vtedy napísal dr Gažík
Hlinkovi, že síce zakročil, aby Haviar
bol preložený, poznamenal však, že "žiadate
preloženie okresného náčelníka
Haviara na návrh farára Mnohela, ač práve
ani vy, ani farár Mnohel nepriniesli ste proti nemu žiadnej
príčiny a žiadneho dôkazu. Bez takýchto
príčin nielen nemožno previesť prekladanie,
ale týmto môžete blamovať i moju osobu.
Práve z Popradu dostal som od naších dôverníkov
- totiž stranníkov ľudovej strany - "informáciu
o Haviarovi a táto informácia dokazuje pravý
opak. Predstavuje Haviara ako dobrého úradníka
a najviac, čo možno mu vytýkať, je jeho
usnesenie v otázke kongruy administrátora Mnohela."
Poznamenávam, že Mnohel bol dlhý čas
spolupracovníkom Jehlicskovým pri jeho útokoch
proti republike.
Aké pomery panujú následkom takýchto
zásahov do vnútornej správy na Slovensku,
osvetľuje zpráva agrárneho listu "Slovenského
Denníka", že ľudácky poštmajster
v Turč. Sv. Martine verejne sa chváli, že nie
štátné školské úrady, ale
on rozhoduje, kto má byť v Martine na gymnáziume
riaditeľom a kto profesorom. (Výkřiky posl.
Zeminové.)
Ľudácky teror leží dnes ako mura na štátnom
správnom aparáte. Aby mohlo byť čo najbezohľadnejšie
zakročované proti štátuvernému
úradníctvu, zemský prezident Drobný
vyzval všetkých českých úradníkov,
ktorí boli ex offo členmi kvalifikačných
komisií, aby hneď vzdali sa svojho členstva.
(Slyšte!) V budúcnosti majú byť
čiste ľudácke, hungaristické kvalifikačné
komisie a čo od týchto možno očakávať,
domyslíme si ľahko. (Výkřiky posl.
Bergmanna.)
Výsledkom ovládania štátnej správy
Tukom vedenej ľudovej strany je demoralizácia
štátneho úradníctva na Slovensku. Prepustení
a dosiaľ nezamestnaní zostali bývalí
župani, prepúšťajú sa vedúci
úradníci a nenachádzajúc nikde ochrany,
vidiac, že nadriadené úrady sú hluché
a slepé, trnúc strachom o svoju budúcnosť,
o zajtrajšok, s hrôzou idú ráno do svojích
úradovieň, splašene obzerajú sa po svojích
písacích stolíkoch, či nie je už
obsadený iným úradníkom, novému
hungaristickému režímu povoľnejším.
Koaličný tisk na Slovensku je to, ktorý konštatuje,
že "úradníctvo nebude už odporovať
separastickým snahám ľudákov, jednotka
štátna a národná nebude mať viac
o koho sa opierať."
A znova poukazujem na tú skutočnosť, že
nielen my, zo strán opozičných sme to, ktorí
obviňujeme koalíciu z úžasného
hazardovania so štátnymi záujmy, ale s tými
samými ponosami obracajú sa do Prahy aj vládné
strany zo Slovenska. Proti ľudáckemu teroru vo vnútornej
správe musela protestovať aj župná organizácia
bratislavskej republikánskej strany a pripojili sa k tomu
protestu i republikánski poslanci. (Slyšte!)
Že k týmto veciam muselo dôjsť, vedeli
sme a vystríhali sme vládné strany pred osudným
krokom. Volanie naše bolo márné. Pán
kol. dr Halla 1. júla 1927, v debate o reforme polit.
správy, povedal toto: "Neupierame, že isté
nie slovenské alebo slovensky necítiace kruhy, pripínajú
k tomuto zákonu isté nádeje, ktoré
sú v rozpore s naším názorom na vývin
republiky". Pán dr Halla, ufám sa, hovoril
tu niečo proti svojmu lepšiemu presvedčeniu,
pod tlakom stranníckej disciplíny, lebo musel vedieť,
aký mal a má v ľudovej strane váhu smer
Tukov, a tohoto zaiste nepočítal medzi ním
spomenuté "slovensky cítiace kruhy". Mýlili
by sme sa ovšem veľmi, keby sme predpokladali, že
rozvrat a ľudácky teror v štátnej správe
na Slovensku týka sa len politickej správy. Naopak.
Vo všetkých rezortoch je tomu viac-menej tak. A tu
musím sa, v súvislosti s predchádzajúcim,
dotknúť aj iných rezortov, hoci máme
tu špeciálnu debatu politickej časti rozpočtu.
Týka sa to obzvlášte školstva na Slovensku,
ktoré je zaiste tiež politikum a menovite v tom vzťahu
svojom, o ktorom sa chcem zmieniť.
Mnohí domnievajú sa, že hýbadlom ľudáckej
politiky je výlučne klerikalizmus a že ľudová
strana nie je iným, než výhradne stranou klerikálnou.
Je ňou, ale len po tú mieru, po akú vyhovuje
budapešťskej oficielnej politike.
Predovšetkým nutno poukázať na tú
veľmi charakteristickú okolnosť, že biskupi
rozoslali všetkým katechetom obežník,
v ktorom naliehajú na denuncovanie profesorov, ako učia,
akého sú politického presvedčenia,
kde sú organizovaní (Slyšte!), či
sú členmi Sokola atď. Mnohým katechetom
takéto denuncovanie je proti chuti a pre menej horlivé
odpovedanie dostávajú sa do konfliktu s biskupmi.
Že tu však nejde snáď o nejakú náboženskú
horlivosť, ale jedine o ľudácky klerikalizmus,
o tom svedčí nasledujúca zpráva školského
inšpektora, Slováka, katolíka: "Na Slovensku
je 40 % cirkevných škôl, ktoré
školy - ako píše - len nápis majú
cirkevný, ale duch školy nemôže byť
náboženský, keďže do tých
škôl duchovný-katecheta nie za rok, ale za celé
roky nevkročí. Druhých 40 % cirkevných
škôl je, kde hodiny náboženstva už
aj duchovnými katechetmi sa dodržiavajú, ale
len zriedka alebo len na niekoľko minút a len o ostatných
20 % cirkevných škôl môže
sa povedať, že sú to cirkevné školy
v pravom slova smysle. Štátné školy sú
viac náboženské, lebo v týchto školách
hodiny náboženstva riadne a presne sa dodržujú
a dodržať aj musia, ináč tomu katechetovi
neprislúcha od štátu odmena za cesty a za vyučovanie
náboženstva."
Zo zprávy menovaného školského inšpektora
by som si dovolil o pomeroch, aké panujú v cirkevných
školách, doložiť ešte nasledujúce:
Na štátnych školách je dozor nad vyučovaním
náboženstva, ktorý dozor prislúcha podľa
vládneho nariadenia štátu rešp. školskému
in- špektorovi, ktorého úradné oznámenie
ovšem, keď oznámi katechetu-duchovného
pre zanedbávanie svojej povinnosti, cirkevná vrchnosť
obyčajne tými slovy odbyje, že zistenie školského
inšpektora zakladá sa na nedorozumení a proti
nedbalcovi sa nezakročí. Vieme, že školský
inšpektor pozval zástupcu cirkevnej vrchnosti na jednu
dvojtriednu školu, aby spoločne zistil na mieste,
že farár, ktorý býva v súsedstve
školy, hodiny náboženstva nedodržiava, ale
zástupca sa nehlásil a na pozvánku cirkevná
vrchnosť ani len odpovedi nedala. Školský inšpektor
koná prehliadku školy, vkročí do triedy,
kde má byť podľa rozvrhu hodín náboženstvu
vyučované. Na školskom dvore stretne sa s kaplánom
a vraví mu: "Tam v tej triede má mať pán
farár náboženstvo, kde je?" Odpoveď
kaplána bola: "Pán farár spí."
Toto je prípad v Seredi a meno farára je Puchardt.
Druhý prípad je podobný. Inšpektor prejde
do súsedného domu na faru a zistil, že pán
farár fajčiac prechádzal sa po jeho úradovni,
keď mal vyučovať v škole náboženstvo.
(Posl. Bergmann: Ale peníze bere!) Áno. Bolo
zistené, že jeden pán farár, katecheta
obecnej ľudovej školy - bolo to v Košútoch
- za vyučovanie náboženstva mal slušný
honorár z obecnej pokladnice, t. j. ročitých
1440 Kč každý rok zabezpečený
a riadne vyplatený, predpísané hodiny náboženstva
predsa len nedodržiaval, lebo bol "obchodne" stále
zaujatý. Bral teda peniaze za nevykonanú prácu.
Podobných prípadov je tu uvedená celá
rada, ale je zaujímavé, že práve títo
farári, ktorí na svojích cirkevných
školách nevyučujú predpísaným
predmetom, za ktoré plat berú, sú najhorlivejšími
v útokoch na štátné ľudové
školy. Tvrdia o nich, že štátné školy
sú nenáboženské, nemravné a pod.
Ako sa postupuje v oči učiteľom na štátnych
školách, dosvedčujú nasledujúce
prípady.
V obci Karlovej Vsi pri Bratislave preložení boli
zo štát. školy učiteľ a učiteľka
Fialoví na priamu žiadosť p. posl. Jurigu,
takže na škole tej zostala predbežne len jedna
učiteľka na 3triednej škole, takže vyučovanie
sa ani nemôže konať. (Výkřiky
posl. dr Dérera.)
Podobný školský škandál stal sa
v prípade odstránenia štát. učiteľa
Krajčíra. Pán posl. Hlinka na žiadosť
katolíckeho farára Harangozóva, ktorý
je ešte dnes maďarským štátnym príslušníkom,
žiadal o okamžité odstránenie riadiaceho
učiteľa štát. školy v Gajaroch, udávajúc,
že je Sokolom, že spôsobil rozbitie hlavy na soche
P. Marie a ruky na soche Jána Nepomuckého. (Slyšte!)
Školské úrady zahájily hneď
proti patričnému učiteľovi prísné
vyšetrovanie, bolo vypočuté vyše 30 svedkov
a z vyšetrovania vyšlo na javo, že učiteľ
je síce členom Sokola, ale že socha P. Marie
a Jána Nepomuckého bola rozbitá už pred
prevratom, (Slyšte!) keď učiteľ ešte
v obci nebol, a že celá obec bez výnimky si
učiteľa váži a že je mu povďačná
za jeho vzorné pôsobenie.
Áno, veľactená snemovňa, dnes je ten
stav, že na štátnych školách rozkazajú
farári a preto na Slovensku učiteľstvo štátnych
škôl hromadne žiada si byť preložené
na cirkevné školy, kde ich právny stav je nepomerne
priaznivejší, kde sú neodvislejší
než na štátnych školách pod dnešným
režímom. (Výkřiky posl. Zeminové.)
V takomto stave vstupuje Slovensko do druhého desaťročia
svojej slobody.
Podobne je tomu i v oboroch iných a je čo ľutovať,
že ešte i orgán republikánskej strany,
"Slovenský Denník", sekunduje v podvratnej
práci Tukovcom, keď na pr. útočí
na čsl. železničiarov na Slovensku, tak ako
sa to stalo pred niekoľko dňami.
Mohol by som tu predniesť dlhý výpočet
prechmatov v obore správy zdravotníckej, rezortu
p. ministra dr Tiszu, o tom, ako spoľahlivých
slovenských ľudí zamieňa ľudmi
cítenia maďarského, spomeniem len prípad
znamenitého slovenského odborníka, šéfa
expozitúry ministerstva zdravotníctva, dr Kraieza
a iných, o úžasne rozšírenom systéme
korupcie a úplatkárstva (Slyšte!), o
ktorom ostatne dovolím si v najbližších
časoch podať interpeláciu na vládu.
Pre prípadný boj o sebazáchranu štátu
páni Tukovci už náležite sa postarali
o to, aby štátny správny aparát na Slovensku
bol paralizovaný.
Zodpovednosť za tento stav majú tie strany, ktoré
hazardujúc so záujmami štátu paktom
so stranou ľudovou zpreneverily sa tým zásadám,
ktoré 28. októbra 1918 boly pri oslobodení
nášho národa vytýčené.
Nemôžeme preto mať najmenšej dôvery
k tejto vláde, nemôžeme hlasovať za rozpočet
ňou predložený. Režím tejto vlády
na Slovensku ohrožuje československý štát
a jeho záujmy. (Potlesk poslanců čsl.
strany nár. socialistické.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. Špaček. Dávám mu
slovo.
Posl. Špaček: Vážení
pánové! Některé řeči
které slyšíme v této debatě,
nejsou jistě člověku, který to s naším
národem a státem myslí dobře, příjemné,
a jest litovati, že způsob organisace naší
demokracie a našeho státu, založený na
vázaných kandidátních listinách,
je toho příčinou, že v naší
demokracii a parlamentě nemáme vůbec žádné
debaty, nýbrž že více méně
rozhoduje diktatura tak asi desíti, která je zastřena
dosti nákladným a okázalým zevnějškem
parlamentarismu, právě proto, poněvadž
není poslancům dána možnost, aby svým
hlasem samostatně disponovali. Nutno držeti různé
tendence některých lidí, kteří
by chtěli jednati podle vlastního názoru
a srdce na uzdě právě těmi řády,
které byly v naší ústavě prostřednictvím
vázaných kandidátních listin realisovány.
Mně a naší straně vůbec jest
jistě možno tuto kritiku pronésti, aniž
bychom se tím dopouštěli nějaké
koaliční neloyálnosti, poněvadž
jsme od počátku proti těmto vázaným
kandidátním listinám byli, předvídajíce
následky, které se dostavují.
Není se tedy co diviti, že debata parlamentní
při tak významném díle zákonodárném,
jako jest každoroční rozpočet naší
republiky, není na úrovni debat v jiných
státech, resp. že neukazuje správnou formu
parlamentarismu. Účelem debaty u nás není
nikdy, aby byly získány mysli a srdce jednotlivých
poslanců, účelem debaty jest jen získávání
nových voličů z větší
části prostředky, které nelze nazvati
prostředky směřujícími k poučení,
nýbrž prostředky, které mají
za účel fanatisací rozmnožiti počet
spíše nemyslících, než myslících,
a počet voličů vlastní strany.
Všechno naše parlamentární jednání
pohybuje se ve smyslu zřejmě stranické agitace,
a jestliže bylo lze viděti to důkladně
a zjevně, byla k tomu příležitost zvláště
při této debatě rozpočtové,
kdy dokonce členové tohoto parlamentu, kteří
byli a budou v blízké době, myslím,
zase aktivními ministry naší republiky, naprosto
holdují týmž zásadám, mluviti
s tohoto místa spíše agitačně
než hleděti k tomu, aby prostřednictvím
své řeči navázali třeba těžce
nezbytně nutné niti v naší demokracii,
tolik stranické, vedoucí k překonání
vzájemné nesnášenlivosti, aby umožnili,
aby republika rostla dohodou, solidaritou, vzájemným
dorozumíváním a vyhovováním
vzájemným potřebám.
Není jaksi potřebné noblesy jednání
v naší demokracii a v našem parlamentě.
Pravidelným prostředkem, kterým se má
získati voličstvo v časopisech, na schůzích
a také v řečích parlamentních,
bývá systematické snižování
všeho toho, co udělala strana jiná a ovšem
i stálé a stálé poukazování
na to, jak by to udělali ti, kteří nejsou
dočasně při moci. Ovšem víme,
že když přijdou k moci, bývá to
pravidelně stejně špatné, aspoň
v očích těch, - kteří jsou
zase v oposici. Dokladem nedostatku pravé noblesy parlamentního
jednání jest skutečnost, že v zákulisí,
resp. v kuloárech jest jinak přátelský
poměr mezi příslušníky těch
vzájemně se ostře potírajících
skupin. Přirozeně i nejradikálnější
z oposičníků, jmenovitě vůdci
této oposice, si musí býti vědomi,
že chceme-li zachovati demokracii v tomto státě
a rozvíjeti ji jako demokracii parlamentární,
při dočasné organisaci stranické našeho
národa, příliš roztříštěné,
jest nezbytně nutno navazovati styky s těmi stranami,
které jsou právě v takových prudkých
útocích řečnických s této
tribuny potírány. Je tedy vlastně zase tato
skutečnost velmi špatným dokladem opravdové
kulturnosti našeho parlamentarismu a opravdové správné
formy demokracie, jak o ní stále sníme a
jak se o ní často u nás ve veřejnosti
mluví a píše.
Já, vzácní pánové, třebaže
jsem příslušníkem strany koaliční,
řeknu docela otevřeně, že tato dnešní
většina, jako jsem to řekl před rokem,
není přirozeně většinou našeho
srdce, a že za všechno to, co tato většina,
resp. státní orgány a administrativa pod
egidou této většiny dělá, přirozeně
nemůžeme my jako nejmenší strana koalice
bráti plnou odpovědnost. Není pravda - abych
jen reagoval na některé výtky, které
byly učiněny této většině
z úst vynikajících představitelů,
zvláště bývalých ministrů
dr Meissnera a dr Franke že konstrukce této
většiny byla uskutečněna tím,
že strany občanské daly přednost zájmům
třídním a stavovskému sobectví,
hamižnosti hmotné před některými
vysokými ideály, kterými se snažíme,
aby ono kolektivum, které se jmenuje národ, rozvíjelo
se šťastně na cestě pokroku kulturního
a duchovně spravedlivého sociálního
rozvoje. Není pravda, že jsme dali přednost
zájmům třídním před
zájmem národním. Šli jsme do této
koalice jenom proto, aby nebylo hůře, než je.
Bylo to už našimi lidmi velmi často řečeno,
takže by už o tom nemusilo býti pochybováno.
Možno říci docela otevřeně, že
bychom byl jistě velmi mnozí z nynější
většiny ochotni učiniti všechno, aby tato
většina byla nahrazena většinou, která
by nám po stránce národní lépe
vyhovovala, kdybychom mohli býti přesvědčeni
na základě zkušeností z minulosti, že
by opravdu přišla našim národním
ideálům a aspiracím lépe odpovídající
většina! Víme však z minulosti z pokusů,
které jsou tak staré, jak tato republika, jak to
bylo zvláště dokumentováno 14. října
při manifestacích, kterými byl 14. říjen
1918 připomínán, že už tenkráte
bylo snahou, dáti přednost zájmům
třídním a stavovským před zájmy
národními. A dnes páni, kteří
naříkají na to, že zájmy národní
a ideální touto česko-německou koalicí
trpí, byli by velmi rádi ochotni zase tuto koalici
nahraditi koalicí česko-německou, jenom kdyby
měla třídní ráz jim blízký.