Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Slávna poslanecká snemovňa! Zahraničná politika maďarského štátu pohybuje sa medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ten jeden kameň, to je orientácia k Taliansku, orientácia k Mussoliniho fašizmu. Mussolini vedel si získať dnešných vladárov maďarského štátu. On im v jednej svojej reči sľubuje rasové hranice. Ovšem, tak sa zdá, že prvé hranice, ktoré by podľa dnešných vladárov v Maďarsku maly byť revidované a reštituované v prospech Uhorska, nie sú práve rasovými hranicami, lebo práve nemecký Burgenland je to, ktorý sľubuje Mussolini Maďarom a predvojnové uhorské hranice v oči Rakúsku nijakým spôsobom nemožno označovať s maďarského stanoviska ako hranice rasové.

Naproti tomuto sľubu žiada však Mussolini od Maďarska, aby sa zrieklo Habsburgov, a tým nielen myšlienky legitimity, ale v určitej miere i integrity. Taliansky fašizmus nemôže potrebovať príliš silné Maďarsko, on môže potrebovať Maďarsko, ktoré stále znepokojujúc pomery v strednej Europe, umožňuje určitou mierou ovládnuť stredo-europskú politiku Talianskom. Ale Taliansko nemôže potrebovať silné, konsolidované Uhorsko s nejakým Habsburgom v čele, nemôže potrebovať Uhorsko so starými historickými hranicami. Bola by to príliš veľká sila, ktorá by raz mohla sa stať nebezpečnou pre taliansku politiku a ktorá by sa mohla veľmi ľahko vy- šmeknúť z područia talianskej politiky, nakoľko by mohla začať samostatne jednať a nechcela by byť na večné veky satelitom Talianska.

Toto je ten jeden mlynsky kameň, medzi ktorým nachádza sa dnešná maďarská politika: Zriecť sa integrity a k vôli nejakej menšej ratifikácii hraníc úplne podrobiť sa talianskej politike, úplne stať sa služobníkom talianskych veľmocenských záujmov.

Na druhej strane je tu politika integrity a legitimity, ktorá však znamená úplnú izoláciu maďarského štátu, úplné odsúdenie k bezvýznamnosti v medzinárodných stykoch, poneváč podľa dnešného stavu vecí integrita nemá praktického smyslu a niet nádeje na uskutočnenie v dohľadnej dobe. Táto integritná politika, to je druhý mlynský kameň. Medzi týmito dvoma mlynskými kameňmi pohybuje sa maďarská politika, raz k jednému, raz k druhému stanovisku sa približujúc. Jediné východisko z tejto beznádejnej situácie maďarskej politiky je, jestli Maďarsko zriekne sa svojích veľkých nádejí, svojho imperializmu, megalomanie, ktorá ho hnala a viedla do nešťastia, jestli Maďarsko uspokojí sa s postavením rovného so svojími súsedy, jestli sa zdemokratizuje, jestli uzná skutočný stav, ako vytvorený bol svetovými udalosťmi. Jedine v tomto prípade je možné, aby pomery v strednej Europe trvale sa ukľudnily, aby sme spolu s maďarským štátom mohli robiť politiku priateľstva.

Slávna poslanecká snemovňa! Ak prehliadneme desaťročnú zahraničnú politiku Čsl. republiky, vtedy konštatovať môžeme, že táto politika viedla náš štát k uspokojeniu, ku konzolidácii pomerov, a preto môžeme vyjadriť svoj súhlas s vedením tejto politiky. Naproti tomu musíme konštatovať niektoré vzrušujúce zjavy, ktoré nešťastným spôsobom zasahujú do vedenia našej zahraničnej politiky a tým kompromitujú i štátny záujem. Ja pri tejto príležitosti prehovoriť chcem niekoľko slôv k tej veci, ktorá udala sa v poslednom týždni v súvise s návštevou bývalého ministerského predsedu anglického, MacDonalda. (Slyšte!) A tu by som položil otázku, akým právom zasahuje nekompetentný člen našej vlády do zahraničnej politiky nášho štátu. (Výkřiky posl. Tomáška.) Vážení pánovia, keď by sa jednalo len o politiku niektorého poslanca, politika, ktorý ináč nemá žiadnej odpovednosti v štátnej správe, tak by sa snáď proti tomu nemuselo ničoho namietať. Avšak keď jedná sa o člena vlády, rezortného ministra, vtedy iste že je to povážlivá vec, jestli konštantným zásahom do vedenia zahraničnej politiky udáva obraz, ako keby vytvoriť chcel v našej republike stav dvoch zahraničných ministrov. I v iných štátoch sú veľmi silné osobnosti, dokonca aktívni štátníci, aktívni ministri, ktorí majú svoje stanovisko k zahraničnej politike štátu, ktorí snáď vo svojom vnútre nesúhlasia s jedným či druhým činom odpovedného zahraničného ministra, ale predsa chovajú sa veľmi rezervovane. Ja poukazujem na príklad Francie, kde zahraničným ministrom už od viac rokov je Briand, a ministerským predsedom je veľmi silná osobnosť, ktorá sledovala dokonca veľmi agresívnym spôsobom určitý smer zahraničnej politiky Francie, ktorý nijako sa nesrovnával s tým smerom politiky, ktorý viedol Briand. A predsa myslím, že nestalo sa vo Francii od tých čias, čo je ministrom zahraničia v kabinete Poincarého Briand, že by ministerský predseda, hoci ako ministerský predseda vedel by si snáď najsť k tomu titul, bol zasahoval do zahraničnej politiky takým spôsobom, ako sme boli toho svedkami v poslednom týždni u nás v Československej republike.

Hovorím, že zásah pána ministra školstva pri príležitosti návštevy bývalého anglického ministerského predsedu MacDonalda je veľmi povážlivý. Ja pri tejto príležitosti zmieňujem sa o tejto veci preto, lebo táto vec nie je súkromnou otázkou členov vlády, táto vec stala sa publičnou, prišla verejne na pretras v časopisoch a v tejto veci zaujal dokonca sám pán minister školstva verejne satnovisko, keď publikoval verejný list, ktorý adresoval na nášho cteného kolegu dr Wintra.

Vážení pánovia! Iste že je veľmi povážlivé, jestli člen vlády zasahuje takýmto spôsobom do priebehu vecí. Prijde bývalý a snáď i budúci zahraničný minister najväčšej ríše sveta do našej republiky. Iste že je to veľmi význačné pre náš mladý štát a musíme sa cítiť všetci poctenými a iste je jeho návšteva významná s ohľadom na pomer republiky k tej veľkej ríši a k tomu významnému štátníkovi, ktorý už viedol zahraničnú politiku toto štátu a bude ju viesť aj v budúcnosti. Už i z tohoto dôvodu museli by sme sa vyvarovať všetci každej netaktnosti a každého činu, ktorý by mohol tomuto významnému hosťovi Československej republiky znepríjemniť tu jeho pobyt a mohol by mu spôsobiť značné politické obtiaže v jeho vlastnej domovine.

Vážení pánovia! A tu musím kritizovať postup pána ministra školstva ako taký, ktorý v nemalej miere pôsobil na hosťa našej republiky a mohol dokonca zapríčiniť i nepríjemnosť vo vnútornej politike anglickej jemu, hosťovi, význačnému členovi a vodcovi jednej z veľkých strán anglických.

Vážení pánovia! Pán minister Hodža cítil sa byť núteným vysvetliť svoj postup v otvorenom liste, ktorý som spomenul. Treba konštatovať, že v tomto otvorenom liste pán minister školstva koncedoval to, že bývalý ministerský predseda MacDonald pozvaný bol do Prahy ku schôdzke opozičných politikov zahraničných a jediné, čo popiera pán minister školstva, je to, že by podnet k tejto schôdzke bol pochádzal od neho. V jeho verejnom liste potvrdený je fakt, že anglický ministerský predseda pozvaný bol ku schôdzke tak zv. agrárnej internacionály. Kto bol teda ten tajomný muž, ktorý ho sem pozval? Lebo to, že nedal k tomu podnet, aby bol sem pozvaný, nie je ešte odpoveďou na tú otázku, že kto tú schôdzku sem svolal, kto svolal sem členov zo spriatelených štátov Jugoslavie, Rumunska a Poľska?

Vážení pánovia! Že náš priateľ MacDonald nebol týmto tajomným mužom, ktorý svolal túto schôdzku do Prahy, je všeobecne známé. Že to asi neboli ani naší priatelia z Jugoslavie a Rumunska, ktorí mohli sa sísť s MacDonaldom i vo Viedni, keď tam bol, a im to bolo bližšie, to snáď je tiež bez každého sporu. Ale zprávy ČTK a časopisov pána ministra školstva nás poučujú o tom, že schôdzka táto mala byť usporiadaná pri príležitosti nejakého zasedania t. zv. agrárnej internacionály, o ktorej je predsa všeobecne známo, že má za vedúceho duševného činiteľa práve pána ministra školstva. Nemôže byť sporu o tom, že i keď pán minister školstva nedal podnet k tejto schôdzi, predsa arangement pochádza od neho, on je duševným otcom celého toho nešťastného arangementu.

Z dopisu pána ministra školstva vysvitá i to, že na zamýšľanej schôdzi maly vymeňované byť názory s Macdonaldom o všeobecných otázkach medzinárodnej mierovej politiky. Je veľmi povážlivé, jestliže nekompetentný minister, bez vedomia vlády a bez vedomia kompetentného rezortného ministra svoláva si medzinárodné schôdzky, na ktorých hovorené má byť o všeobecnej zahraničnej politike. Keď je niekto členom vlády, tedy iste musí si veľkú rezervu ukladať, aby podobné veci sa nestaly, aby sa nestalo to, že tak význačný hosť, ako bol náš priateľ MacDonald, musel odrieknuť zúčastniť sa tej schôdze, poneváč o nej vôbec vopred nevedel, poneváč vôbec neprišiel do Prahy, aby tu pertraktoval nejaké politické otázky, ale cesta jeho mala čiste súkromný ráz. Je povinnosťou každého člena vlády, ale i každého iného politika, aby vyvaroval sa toho, aby tak význačný hosť našej republiky nebol politicky kompromitovaný. A tento náš význačný zahraničný hosť za to, že prišiel si do republiky pozrieť sa na naše hlavné mesto a informovať sa ohľadne naších pomerov, si tiež nezaslúžil, aby jeho, pre nás veľmi potešujúca zásluha, odmenená bola potom tým, že sa mu tu robia so strany člena našej vlády nepríjemnosti a že postavený je do veľmi chúlostivej situácie.

Avšak postup pána ministra školstva má nepríjemnú stránku nielen z ohľadu na Macdonalda, ale i ohľadom na tak znamenitého priateľa nášho národa, aký je štát juhoslovanský. Vážení pánovia! My socialisti, ktorí sme v opozícii, iste máme porozumenie pre potrebu styku s opozičnými stranami iného štátu. Jestli by sme si my socialisti pozvali opozičné strany z iných štátov, tak snáď dalo by sa to omluviť, ačkoľvek i opozícia musí byť viazaná určitými ohľady na štátné záujmy. Tým povážlivejšie je, keď člen vlády pozve si na politické porady a za účelom politických konventiklov opozičné strany tých štátov, ktoré sú našími spojencami. Tak sa zdá, že p. ministrovi školstva ani nejednalo sa tak veľmi o agrárnu internacionálu, ako viac o internacionálu opozíčnych strán naších spriatelených štátov. Keď podívame sa na stupeň opozície, ktorú hosti p. ministra školstva sledujú vo svojej vlasti, tak konštatovať môžeme, že sú to opozičné strany veľmi agresívné, dokonca, že sú to opozičné strany, ktoré možno v určitej miere označovať ako revoltujúce opozičné strany. Veď sme svedkami udalostí v Jugoslavii, kde práve tí páni, ktorí sa dostavili na porady s p. ministrom školstva do Prahy, sú vodcami opozície, ktorá hlása v Jugoslavii odboj proti beogradskej vláde a nezúčastní sa zasedania beogradského parlamentu. My nepúšťame sa do kritiky postupu tejto opozičnej strany, my nejdeme skúmať, či stanovisko tejto opozície je oprávnené a či nie. To je vnútorná otázka Jugoslavie, ktorú nejdeme riešiť, poneváč nie sme oprávnení, aby sme ju riešili. Ale my konštatujeme fakt, že člen čsl. vlády pozval si práve tohoto významného muža tejto revoltujúcej juhoslovanskej opozície do Prahy na politické porady. (Předsednictví převzal místopředseda Slavíček.)

Vážení pánovia! Podobné stalo sa i s revoltujúcou opozíciou v Sedmohradsku, v oči ktorej - úprimne doznám - ja ako opozičný politik a človek mám určité sympatie, poneváč mám s nimi osobné známosti. Ale predsa myslím, že žiadny z naších opozičníkov nebol by si dovolil prez to, že sme v opozícii proti československej vláde, povolať si do nášho kruhu túto revoltujúcu opozíciu, a neboli by sme si to dovolili, lebo sme opozícia, ktorá cíti povinnosť a ohľady v oči záujmom nášho štátu a v oči vláde, proti ktorej sme ináče tu v republike v opozícii. Ale pán minister školstva tieto ohľady necíti. On asi necítil, že čo je to za nehorázna vec, keď člen čsl. vlády pozve si na politické porady, cieľom politických konventiklov, vodcov opozičných strán, ktoré sú v najostrejšom boji s tými vládami, s ktorými náš štát udržuje najpriateľskejší spojenecký pomer. Človekovi ostane rozum stáť a musí uvažovať, že aké to boly dôvody, ktoré viedly p. ministra školstva k tomu, aby nastúpil túto pochybnú cestu. Vážení pánovia, nechcem predpokladať o pánu ministrovi školstva, že by snáď na tejto porade revoltujúcej internacionály opozície bol chcel sa naučiť prostriedkom tejto opozície, že by snáď i on pomýšľal, že by mohla príjsť v Československej republike doba, kde by on kopírovať musel opozičnú politiku svojích zahraničných priateľov Československej republiky. Vážení pánovia, ale keď človek vidí tieto veci a vie, že bez dementi prešla novinami zpráva, že svojho času bol pán minister školstva v Sofii a že tam bol i politický jeho dôverník, keď človek vidí, že po návšteve dr Máčka a dr Predavca títo páni aranžujú veľkú manifestáciu v Záhrebe, na ktorej ako požiadavok vyslovujú spojenie všetkých Juhoslovanov a Bulharov v jeden štát tu, pánovia, človek priehádza na myšlienku, že v politike p. ministra školstva objavuje sa stará jeho láska, ktorú kedysi prechovával v oči bulharskej politike v dobe, keď Srbsko viedlo svoj krvavý obranný boj proti Ferdinandovi Koburgskému, keď tento zradným spôsobom po prvej balkánskej vojne r. 1912 napadol Srbov. Vtedy sa dnešný pán minister školstva ujal bulharskej politiky a vtedy jeho protisrbské stanovisko na Slovensku a vo slovenskej tlači vzbudilo všeobecný odpor. Keď človek sleduje jeho činnosť na poli zahraničnej politiky, vtedy nemôže si ináč vysvetliť najnovší incident, ako touto jeho starou láskou, že takýmto spôsobom chce smieriť Bulharov so Srbami a podľa požiadavku revoltujúcej opozície v Jugoslavii vyliečiť bolesti balkánskych Slovanov.

Slávna poslanecká snemovňa! Ja cítil som sa byť povinným celú túto vec priniesť na pretras i vzhľadom k tomu, že my socialistické strany boly sme tiež v takom položení, keď súc vo vláde, mohly sme konšpirovať s opozičnými politikami a s opozičnými stranami socialistickými iných štátov. Ale treba konštatovať, že práve socialistickí ministri našej vlády veľmi rezervovane chovali sa v tomto ohľade. Ačkoľvek bolo vydržiavané počas účasti našej vo vláde viac internacionálnych sjazdov socialistických, predsa ani jeden socialistický minister, súc ministrom Československej republiky, nezúčastnil sa jednania kongresu II. internacionály. V lete tohoto roku bol kongress II. internacionály v Brusselu, ktorý zaoberal sa veľmi akutným problémom nemeckej zahraničnej politiky a soc. demokratickí ministri Nemeckej republiky chovali sa tiež veľmi rezervovane, natoľko, že ani jeden z ních nezúčastnil sa porád bruselskej internacionály. Vážení pánovia, tým väčšmi napadne, keďčlen vlády, ktorý tak ostrým spôsobom stavia sa proti socialistickému hnutiu, ktorý označil raz toto hnutie ako deštruktívné, teraz sám takýmto deštruktívnym spôsobom zasahuje do politiky nášho štátu a tým v nie nemalej miere poškodzuje záujmy a kľudný vývoj našej republiky a dobrý pomer našej republiky k spojencom nášho štátu. (Výkřiky posl. Bechyně.)

Slávna snemovňa! Avšak táto vabankérska politika objavuje sa nielen v tých zahranične-politických rajdoch jedného člena našej vlády, ale jej nebezpečné výsledky a následky ukazujú sa i pri prevádzaní t. zv. zemskej správy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Vážení pánovia! Ja sa nejdem zaoberať so všetkými škodlivými následky zemského sriadenia, ktoré objavujú sa u nás na Slovensku; ja sa idem zaoberať len s jednou stránkou tohoto problému, lebo táto stránka veľmi vypukle ukazuje nebezpečnosť tej nepremyslenej politiky, ktorá práve pánom ministrom školstva, ako najvlivnejším faktorom v otázkach slovenských, prevádzaná bola vtedy, keď vládna koalícia odhodlala sa k tomu, aby zrušila župný systém a miesto neho zaviedla systém zemský. Čoho sme svedkami teraz pri prevádzaní zemskej správy na Slovensku, nemožno ináč pomenovať, ako demoralizovanie verejnej správy. (Slyšte!) Keď oslavujeme 10ročné jubileum republiky, tak mali by sme sa pochváliť, akým spôsobom skonsolidovali sme pomery republiky. Vláda vydáva rôzné publikácie, aby ukázala svetu, aká veľká práca bola behom týchto 10 rokov vykonaná. Vážení pánovia, na poli verejnej správy na Slovensku vláda takýmto výsledkom chváliť sa nemôže. Verejná správa konsolidovaná bola u nás počas všenárodnej koalície, keď na základe župného systému, po ťažkých prácach a námahách a po zdolaní chaotických, poprevratových pomerov konečne dostali sme sa ku kľudnému bodu. Naše župy v každom smere dobre sa osvedčily. (Výkřiky.) Páni z ľudovej strany to najlepšie vedia, ich zástupci v župných zastupiteľstvách práve tak hájili župnú mišlienku ako my. (Výkřiky posl. Hancka.) Vážení pánovia, nie je to tajomstvo, keď poviem, že páni z ľudovej strany ani nemali v úmysle zrušiť župný systém a že vybudovanie slovenskej autonomie nepredstavovali si na základe zrušenia žúp, ale oni si mysleli, že slovenská autonomia dá sa vsunúť na podklade župného systému ako inštancia stojaca nad župami, ale s ponechaním útvaru žúp.

Vážení pánovia! Bol to p. minister školstva, ktorý uplatňoval svoje politické názory tým, že prehovoril vodčích činiteľov ľudovej strany, aby upustili od župného systému a aby prijali miesto neho systém zemský. Teraz ukazujú sa výsledky tejto jeho politiky. Ja som povedal: nekonsoliduje sa správa na Slovensku, to, čo vidíme, čoho sme svedkami na Slovensku, to je dekonsolidácia. To, čo na základe viaeročnej práce župy skonsolidovaly, to teraz prevádzanie zemskej správy úplne rozvracia. Prosím, vážení pánovia, úplne sa zpolitizovala správa na Slovensku. (Výkřiky posl. Hancka.) Pane posl. Hancko, ja som bol ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, ráčte mi ukázať jedného jediného socialistického župana, ráčte mi ukázať jedného jediného socialistického náčelníka. Nemôžete mi vytýkať, že by som viedol správu Slovenska stranníckym spôsobom. (Posl. Hancko: Roudnický!) Roudnického som našiel, keď som prišiel do úradu, ten už tam bol. Ale čo sa deje na Slovensku dnes? To je úplne zpolitizovanie verejnej správy. Župy nechal pán ministr Hodža padnúť z politických dôvodov, poneváč to v jeho politických koncepciach tak potreboval, poneváč myslel, že jedine takým spôsobom môže si ukojiť svoje politické a osobné ambície; a teraz sa ukazujú následky tohoto hriechu.

Vážení pánovia! Jestli my hovoríme o zpolitizovaní dnešnej správy na Slovensku, ráčte byť ubezpečení, že hovoríme o tom nie ako takí, ktorí sme pri tom v nejakom pasívnom postavení. Nás sa to veľmi netýka, my tých naších socialistov vo správe na Slovensku veľmi umiestené nemáme. Kde-tu najde sa jeden notárik, kde-tu najde sa jeden úradníček-socialista. Ale pasívnym činiteľom tohoto zpolitizovania verejnej správy na Slovensku je, prosím, v prvom rade strana pána ministra Hodžu. Dnes nevyhadzujú len socialistov z úradov, ale v prvom rade agrárnikov. Nie socialistickí župani dostali vyhadzov, ale päť agrárnických županov dostalo dovolenú, ačkoľvek musíme im vystaviť svedectvo, že sa v dobe ich úradovania snažili byť vždy objektívnymi úradníkmi republiky. Za to, že boli objektívni, teraz pri dnešnom zpolitizovanom systéme správy na Slovensku nemôžu sa uplatniť, nemôžu dostať referát, lebo dnes referáty sú obsadené nie podľa schopností jednotlivých úradníkov, ale podľa toho, akú majú politickú legitimáciu, v prvom rade podľa toho, či sú členami ľudovej strany a či nie, či chcú v tomto úrade prevádzať politiku ľudovej strany a či nie.

Vážení pánovia, nedivte sa, že tomu je tak, veď najvyššie miesto, najvyšší politický funkcionár politickej správy na Slovensku, zemský prezident (Posl. Tománek: Dobrý Slovák!) nebol menovaný podľa toho, či bol kvalifikovaný pre to miesto alebo nie. Nebol menovaný preto, či pracoval už vo verejnej správe, či mal k tomu schopnosti alebo nie, zemský prezident na Slovensku menovaný bol jedine z toho dôvodu, že bol členom slovenskej ľudovej strany, poťažne, že slovenská ľudová strana postavila ultimátum v Prahe, postavila terno a vynútila si u vlády, aby menovaný bol jej stranník, aby vymenovaný bol vykonávateľ ich rozkazov na toto miesto. V každom sporiadanom štáte musia byť úrady obsadzované podľa vecných ohľadov, podľa toho, či je ten ktorý dobrý úradník, či svojej funkcii rozumie alebo nie. Jedine u nás na Slovensku vymenovaný bol zemský prezident nie preto, že sa rozumel správe, ale preto, že sa rozumel ľudáckej politike. (Potlesk poslanců čsl. strany soc. demokratické. - Výkřiky posl. Hancka.)

Vážení pánovia, podívajte sa. Dnešný zemský prezident, ináče ešte zemským prezidentom nie je - a to je tiež charakteristické na naše pomery, že ačkoľvek nebol ešte menovaný za zemského prezidenta, ale bol iba poverený správou zemského úradu v Bratislave, predsa na všetkých úradných aktoch podpisuje sa ako zemský prezident a všade vo verejnosti vystupuje ako zemský prezident. Vy hovoríte, on bol tabulárnym sudcom; keď bol tabulárnym sudcom, tak musí vedieť, že na Slovensku máme prestupkový zákon a v tom je paragraf, ktorý vzťahuje sa na tých, ktorí v občianskom živote používajú neoprávneného titulu, ktorý mu neprislúcha. (Slyšte!) Ale prečo užíva titulu, ktorý mu neprislúcha? To je to práve. On veľmi dobre vie, lebo ako bývalý sudca musí vedieť, že sa to nesrovnáva so serióznosťou úradu, ktorý zastupuje, aby užíval titulu jemu neprináležiaceho. A on ho predsa užíva. Prečo? Preto, lebo je to príkaz ľudovej strany. Ona nemôže potrebovať to, aby bolo poukazované, že Slovensko nemá ešte zemského prezidenta. Ale ľudová strana z politických dôvodov potrebuje, aby správca zemského úradu geroval sa na Slovensku ako zemský prezident a tento nezákonný, ale politický dôvod vedie pána Drobného k tomu, aby používal nesprávného titulu.

Povedal som už, že nie otázka schopnosti rozhodovala v tejto veci. Dali ste terno, veď boli i ďalší dvaja kandidáti. Ale tu stalo sa niečo, čo by v žiadnom štáte, nikde inde nebolo možné, čo je možné len pri zvrátenom systéme, ktorý tu vládne a ktorý diriguje osobnosť tá, ktorá zasiahla tak nešťastným spôsobom i do vecí zahraničnej politiky, ako som to ilustroval. Nie to rozhodovalo, kto z toho terna je najschopnejší, nie to rozhodovalo, že ten najschopnejší má byť prezidentom, ale rozhodovalo to, že kto je najneschopnejší a vymenovali ho preto... (Výkřiky poslanců strany ľudové.) Ráčte odpustiť, dr Dušek a dr Mederly neboli menovaní vládou preto, lebo považovaní boli za schopnejších ako ten tretí a agrárna politika potrebovala z tých troch toho, ktorý je najslabší, lebo takým spôsobom, mysleli si, budú môcť najskôr paralyzovať škodlivý účinok ľudáckeho úradovania. Ale v praxi sa opak toho dokázal. Ukázalo sa, že práve ten najslabší človek stal sa najpovoľnejším nástrojom ľudáckych rozkazov a ten najslabší človek dopustil sa vecí, ktoré nijakým spôsobom nemožno odôvodňovať a ktoré silnejší človek, súci schopný rozoznávať, čo možno a čo nemožno, nikdy by nebol učinil. Tu máme na príklad prípad dr Mezníka. Odstránený bol úradník jedine preto, že nechcel slúžiť záujmom, rozkazom ľudovej strany. Vážení pánovia! Jedine preto, že nechcel sa dať sviesť k nezákonnostiam. V kvalifikačnej komisii úradníci kvalifikovaní sú nie podľa ich schopností, ale podľa toho, či majú legitimáciu ľudovej strany a či nie. Starí Slováci a Česi dnes z úradov na Slovensku sú vyháňaní a všetky poprevratové kreatúry, ktoré odstránené boly po prevrate z úradných miest na Slovensku, vracajú sa znovu zpät a chcú rozhodovať o slovenských pomeroch. To je vaša politika, vážení pánovia. (Výkřiky posl. Tománka.) Divím sa, že pan posl. Tománek je nespokojný s mojími dnešnými vývody. Minulý týždeň čítal som jeho článok v "Slovenských Ľudových Novinách" a tam on sám píše to, čo, pánovia, dnes tu hovorím. Tam on zúri proti kreatúram maďarónskym v jeho vlastnej strane a pána sen. Krčméryho a vodcu ľudového hnutia na Trnavsku charakterizuje ako maďarónov a nepriateľov slovenského ľudu. (Výkřiky posl. Bechyně.) Vážení pánovia! Takto tie veci na Slovensku nebudú môcť ísť ďalej, lebo neverím, že by republikánska strana mohla ďalej voľne dívať sa na to, čo sa tam deje, lebo som už spomenul, že sa to deje v prvom rade na ich úkor. Bude sa musieť uvážiť, akým spôsobom čeliť tomuto zlu. To je dôležitá vec pre budúcu politiku na Slovensku.

Prijde otázka definitívneho obsadenia zemského prezidenta na Slovensku. Tu bude zodpovednosť na republikánskej strane. Dnes je dokázanou vecou, že exponent ľudovej strany na toto miesto sa nehodí, že exponent ľudovej strany považuje svoj úkol nie ako vykonávateľ zákona, ale ako vykonávateľ jednostrannej, stranníckej politiky ľudáckej. Bude na republikánskej strane, aby postavila sa proti tomuto teroru a aby zariadila svoju politiku takým spôsobom, že by verejná správa na Slovensku nebola naďalej vydávaná ľudackým chútkam. (Výkřiky posl. Tomáška.) Vážení pánovia, tu je potom ďalšia otázka. Tu je, prosím, budúce zemské zastupiteľstvo. Vážení pánovia! Keď minulého roku pojednávala sa reforma verejnej správy, vtedy postavili sme sa proti tomu, aby čiastka členov zastupiteľských sborov bola menovaná vládou. Dnes tá vec stojí tak, že ak maly by byť voľby prevedené na Slovensku, tak ako pomery stoja vonku, isté je, že v novom zemskom zastupiteľstve protiľudácke strany dosiahly by väčšiny. Ale tu je ustanovenie o menovaných vládnych členoch, a tu je ľudová strana členom, súčiastkou vlády, ktorá tak, ako zpolitizovala verejnú správu, bude hľadieť zpolitizovať aj inštitúciu vládou menovaných odborníkov a bude žiadať, aby medzi týmito odborníky v dostatočnom počte podľa ich záujmov menovaní boli jej stranníci. Tu bude treba ukázať republikánskej strane, že vie čeliť, vážení pánovia, snahám zpolitizovania verejnej správy. V tom budúcom zemskom zastupiteľstve bude treba, aby politické správy aspoň v určitých otázkach a v určitých kultúrnych veciach všetky pokrokove smýšľajúce strany sa skoalovaly proti snahám reakčných strán klerikálnych, predovšetkým proti strane ľudovej. Jedine takým spôsobom, jedine koalovaním protiklerikálnych strán v budúcom zemskom zastupiteľstve bude možno čeliť ďalšiemu zpolitizovaniu verejnej správy na Slovensku. Republikánska strana bude musieť ukázať, či chápe vývin pomerov na Slovensku, tu bude musieť ukázať, že záujem štátu a pokroku stavia vyššie, ako záujem osobnej politiky jej vodcu.