A teraz, vážení pánovia a dámy,
musím sa zmieniť o jednej okolnosti, ktorá
ma núti k tomu, aby vyslovil som podozrenie, že v
otázke Tukovej vlastizrady
počaly hrať zástoj strannícke politické
vlivy vládnej koalície. Po podaní odvolania
obhájcov proti usneseniu bratislavského krajského
súdu okolo 10. apríla svolaná bola do ministerstva
spravedlnosti zvláštna anketa za prítomnosti
bratislavkého vrch. štátneho zástupcu
Kissicha. Na tejto ankete či porade pretriasaná
bola žiadosť Tukových obhájcov
a usnesené bolo, aby vyšetrovanie nerozšírilo
sa na iné veci a delikty, než pre ktoré vydaný
bol Tuka snemovňou. Inými
slovy rečeno, bratislavskému štátnemu
zastupiteľstvu bolo zakázané, aby požiadalo
snemovňu o nové vydanie dr Tuku,
potrebné k tomu, aby Tuka mohol byť
súdený a odsúdený pre vlastizradu
a pre špionáž. (Hluk. Výkřiky.)
Pominiem okolnosť návštevy prezidenta bratislavského
vrch. súdu dr Fajnora v ministerstve spravedlnosti v Prahe.
Úradné komuniké tvrdilo, že táto
návšteva nesúvisela s aférou Tukovou.
Snáď tomu uveríme. Pre nás stačí
konštatovanie toho, že bratislavský vrch. súd
vyhovel návrhu obhájcov, aby posl. dr Tuka
nebol stíhaný pre činy spáchané
udajne v rokoch 1919 až 1922 a pre činy spáchané
snáď i pozdejšie, ale súvisiace s jeho
činnosťou pred r. 1923. Týmto usnesením
bratislavského vrch. súdu vyneseným pod predsedníctvom
pána Drbohlava boly vlastne určené veci,
ktoré majú byť predmetom vyšetrovania
bez novej žiadosti snemovne o Tukovo
vydanie. Tým postupne reštringoval
sa rôzny zásadný materiál, získaný
vyšetrovaním, na minimum, lebo vraj nesúvisí
s vecmi, ktoré majú a môžu byť vyšetrované.
(Výkřiky posl. dr Macka a dr Frankeho.) Teraz
už ľahko möže sa stať, že evidentný
vlastizradca a špion dr Tuka v
očiach slovenského ľudu vyjde od súdu
ako mučeník. Väčšej ironie osudu
veru už netreba.
K tomuto prostituovaniu spravedlnosti na úkor bezpečnosti
čsl. štátu dokladám ešte nasledujúce,
celú aféru charakterizujúce faktá:
Obhájca Tukovho pomocníka,
fanatického Maďara Alexa Macha, poprevratový
Slovák dr Otlík ponúknul složiť
200.000 Kč kauciu, aby Alex Mach bol prepustený,
a skladal ju vo vkladnej knižke ružomberskej ľudovej
banky, ktorá sanovaná bola štátnym,
myslím 8milionovým vkladom, o ktorom rozhodnuté
bolo na prvej ministerskej rade, ktorej zúčastnili
sa ľudácki ministri. Tak
mohlo sa stať, že ponúknutá bola kaucia
zo štátnej pôžičky, aby z vyšetrovacej
väzby prepustení boli páni, ktorí obvinení
sú z trestných činov proti republike.
Je len úplne slohové, že v dnešnej vláde
jedným jej členom je obhájca vlastizradcu
a špiona dr Tuku, pán minister
unifikácií dr Labaj, a druhým
členom vlády je pán minister zdravotníctva
dr Tiso, ktorý
ešte neodsedel si právoplatne súdem vynesený
trest (Slyšte!) pre porušenie zákona na
ochranu republiky. (Výkřiky čsl.
nár. socialistických poslanců.)
Iste, že hlboko sme dotknutí úžasným
skutkom špionáže Faloutovskej. Takáto
zrada ochromuje naše štátné sebavedomie.
Ale obviňujeme dnešný vládny systém,
jeho krátkozrakosť, jeho sobeckosť, že vytvára
to ovzdušie, v ktorom najlepšie darí sa vlastizrade
a špionstvu.
S tejto tribúny bol som si dovolil povedať, že
Tukovina je rakovinou na tele národa. (Potlesk poslanců
čsl. strany nár. socialistické.) A zkúsenosti
presvedčily nás i naších odporcov z
vládnych strán, že v tejto veci sme sa nemýlili.
Dnes privolávam: nedovoľte, aby táto rakovina
rozožrala sa i do prisluhovania spravedlnosti a ohrozila
celý náš národný a štátny
organizmus. (Potlesk poslanců čsl. strany nár.
socialistické.)
Místopředsa dr Buday
(zvoní): Slovo ďalej má pán
posl. dr Dérer.
Posl. dr Dérer: Slávna
poslanecká snemovňa! Je iste pozoruhodnou a zaujímavou
náhodou, že v dobe, keď v našej republike
objavené sú rôzné špionážné
zločiny, keď udalo sa nešťastie v továrni
zbrojného priemyslu, keď s tejto tribúny pred
chvíľou komunistický rečník vyzýval
obyvateľstvo republiky, aby v prípade vojny s Horthyovským
Maďarskom zahodilo zbrane, rešp. obrátilo tieto
zbrane proti reprezentantom Československej republiky,
že v tejto dobe počujeme tiež rinčanie
zbraní z nášho súsedstva.
Počujeme rinčanie zbraní, ktoré predminulú
nedeľu odohralo sa v Budapešti. My síce na podobné
tóny a hlasy z Maďarska sme zvyklí a predsa
toto rinčanie zbraní líši sa od tých
predošlých. Toto rinčanie zbraní je
pozoruhodnejšie, je nebezpečnejšie, lebo zúčastnili
sa ho oficielní zástupci
maďarského štátu. 26. minulého
mesiaca odhaľovali v Budapešti pomník Neznámeho
vojaka. Tejto oslavy zúčastni! sa pán min.
predseda gróf Štefan Bethlen a ríšsky
správca Mikuláš Horthy. Pán min. predseda
Bethlen, ktorý dosiaľ vystupoval vždy v
roli obozretného diplomata, teraz veľmi otvorene postavil
sa na čelo maďarskej iredenty, keď sám
vo svojej reči použil známeho hesla tejto iredenty:
"Nem, nem, soha!" "Nie, nie, nikdy!" Nikdy
nepripustí. aby oslobodenie Slovenska, Sedmihradska, Vojvodiny,
Horvatska, Burgenlandu stalo sa definitívnym skutkom. Pán
min. predseda maďarský výslovne prehlásil,
že tisícročné historické Uhorsko
v jeho starých hraniciach je ideálom každej
politiky maďarskej, že jej cieľom je starú
vlasť vo starej sláve k novému životu
vzbudiť, že maďarský národ nesmie
bedákať a oplakávať, lebo oplakávať
možno len to, čo je na vždy ztratené a
čo nikdy sa nenavráti....
A aby ad oculos demonštrované bolo,
akým spôsobom pán ministerský predseda
Bethlen predstavuje si reštitúciu historického
starého Uhorska, ríšsky správca, tedy
najvyšší zástupca maďarského
štátu, maďarského kráľa, pristúpil
pred hrob Neznámeho vojaka a tam, chopiac sa svojho meča,
na tento svoj meč položiac ruku, pred tisícovými
zástupy verejne složil túto slávnostnú
prísahu: "Otče Arpáde,
ktorý v čele naších predkov zaujal si
túto zem, a ty, Neznámy vojaku, ktorý zomrel
si za ňu, počujte: Znám moju povinnosť!"
Vážení pánovia! Nie je div, že
debata, ktorá prevedená bola v maďarskom parlamente
o týchto oficielných prejavoch zástupcov
maďarského štátu, vyznela veľmi bojovne,
špecielne proti republike Československej, že
mierné hlasy, ktoré ozvaly sa z radov sociálnej
demokracie, boly utlumené, že sociálne-demokratický
poslanec Štefan Farkas, ktorý dňa 28. mája
vo svojej reči varoval zástupcov
vlády a vládnej strany pred nerozmyslenými
činy, pred nezodpovednou politikou a poukazoval na to,
že osud Maďarska závisí od pomeru, v ktorom
je so súsedmi, a že treba, aby Maďarsko hľadalo
cestu k priateľskému dohodnutiu sa s týmito
súsedmi, bol ukričaný,
a druhý soc. demokratický poslanec, Malasits, keď
vo svojej reči hovoril o národnostných pomeroch
v Československej republike a keď tieto pomery predstavoval
ako nasledovania hodný príklad pre menšinovú
politiku v samom Maďarsku, a keď
odhalil prípad, že slovenské školské
deti v škole boly bité pre to, že hovorily slovensky,
bol obsypaný tými najsurovejšími inzultami,
(Slyšte!) bol ukričaný
a bol prinútený, aby v nasledujúcej schôdzi
parlamentu tieto svoje výpovedi rektifikoval v tom smysle,
že tie deti neboly inzultované pre ich národnosť,
ale zo sociálnych dôvodov. (Výkřiky
čsl. soc. demokratických poslanců.) Nie
je div, že v takejto atmosfére v budapešťskom
parlamente rad-radom povstali vládni poslanci a pridružili
sa k tomu bojovnému tónu, ktorého pán
Bethlen použil pri odhaľovaní pomníku
Neznámeho vojaka. A nie div, že jede z vládnych
poslancov, jeden z reprezentantov vládnej politiky, dr
Bleyer, býv. menšinový minister, vo svojej
reči vyslovil sa v tomto smysle o pomeroch, ktoré
sú v našej republike a v nástupníckych
štátoch (čte):
"Všetci veríme vo znovuzrodenie historického
Uhorska. Nové štáty nemajú historických
tradíc a preto je v nich veľká nespokojnosť.
Nespokojní a rozhorčení sú Slováci
proti Čechom, Horvati proti Srbom a sedmohradskí
Rumuni proti Rumonom zo starého kráľovstva.
Podobné pomery uhorská historia už zažila.
Boly to doby Bachovské, vtedy uhorské národnosti
maly veľké nádeje v tomto systéme, ale
boly sklamané. Teraz tento prípad maďarskej
historie sa opakuje Súsedné systéme,
ale boly sklamané. Teraz tento prípravujú
vzkriesenie historického Uhorska a je našou povinnosťou,
aby sme sa na túto dobu pripravili."
Slávna posl. snemovňa, a čo stalo sa po tejto
reči posl. Bleyera? Min. predseda gróf Štefan
Bethlen ostentatívne, demonštratívne prihlásil
sa k slovu a za túto reč pánu poslancovi
Bleyerovi sa poďakoval, aby i týmto spôsobom
podoprel tú politiku, ktorú inauguroval vo svojej
reči pri odhaľovaní pomníku Neznámeho
vojaka. A nedivme sa, že zahraničný minister
Valkó, ktorý je veľmi
miernym politikom a štátnikom maďarským,
považoval za vhodné, aby v jednej z najposlednejších
schôdzí uhorského parlamentu Československej
republike vyhrožoval s represáliami, jestliže
u nás súdy i naďalej konať budú
povinnosť podľa zákona na
ochranu republiky a trestať budú tých,
ktorých maďarská zahraničná propaganda
posiela na územie Slovenska. aby rozvrátili tu pomery.
(Výkřiky čsl. soc. demokratických
poslanců.)
Slávna posl. snemovňa! Čo zapríčinilo
tento obrat v dosavádnej miernej zahraničnej politike
grófa Štefana Bethlena, čo posililo ho, aby
verejne postavil sa v čelo vyslovených iredentistov?
Snáď to vrelé priateľstvo, v ktorom je
dnešné Maďarsko s Itáliou pána
Mussoliniho? Veľmi dobre vieme a historia nás poučuje,
že i tie najvrelejšie priateľstvá
netrvaly na večné veky. A dnešná italská
politika veľmi dobre vie, že na pr. gróf Albert
Apponyi, ten podivuhodný starec, ktorý v posledné
dni prednášal v Ríme a tam vybranými
slovy oslavoval tradicionelné priateľstvo Maďarska
k Itálii, pred niekoľkými
roky, vtedy, keď Itália zažívala najosudnejšie
chvíle svojej historie, keď vstúpila do svetovej
vojny, ten istý starec najvyberanejšími slovy
šľahal politiku italského národa, nadával
národu tomuto za to, že v najosudnejšej chvíli
dejín postavil sa po boku tých,
ktorí spojili sa na zrušenie, na odstránenie
nevoľnosti národov. (Slyšte!)
Vážení pánovia! Snáď tá
posledná návšteva poľského zahraničného
ministra v Budapešti osmelila p. grófa Bethlena? Veď
maďarská zahraničná politika veľmi
dobre musí vedieť, že Poľsko nikdy nebude
ju podporovať, keď bude sa jednať o otázku
revízie hraníc, lebo veľmi dobre vie, že
revízia hraníc pri Dunaji znamená i revíziu
hraníc na východnom mori, že odrezanie čsl.
štátu od Dunaja znamená tiež odrezanie
poľského štátu od mora,
(Tak je!) že v tomto ohľade Československá
republika a Poľsko máme rovnaké záujmy.
A p. gróf Bethlen to veľmi dobre cítil, keď
v jednej z posledných schôdzí posl. snemovne
v Budapešti varoval pred prehnanými nádejami,
ktoré niektorí politikovia spájajú
s priateľskou politikou Maďarska s Poľskom a Itáliou
a keď sa vyslovil, že medzi týmito štátmi
jestvujú síce priateľské smluvy, ale
že tieto smluvy nemajú rázu spojeneckého,
nemajú rázu takého, ako bola na pr. smluva
s býv. trojspolkom.
Slávna poslanecká snemovňa!
Čo tedy pôsobilo na toho grófa Bethlena, že
nastal obrat v jeho oficielnej zahraničnej politike? Nám,
vážení pánovia, táto okolnosť
nemôže byť ľahostajná. My nemôžeme
sa dívať len tak kľudným postojom na to,
ako tam v súsedstve vyvinujú sa
pomery, akým spôsobom pestujú tam náruživosti,
lebo vieme, že takéto veci v dejinách často
skončily sa katastrofami, že často tí,
ktorí pomáhali pri vybičovaní náruživostí.
v danom okamžiku neboli v stave ovládnuť tie
sily, ktoré rozpútali, a stalo sa nešťastie.
Iredentistické hnutie, ktoré je tam vedené
neoficielne a podporované oficielne, musí byť
odzbrojené. My na tomto odzbrojení musíme
mať záujem a k tomuto odzbrojeniu musíme prispieť
i my v republike, doma, správnou vnútornou politikou.
Slávna poslanecká snemovňa!
Podívajme sa teraz na to, či vládnuca koalícia
svojou domácou politikou prispievala k odzbrojeniu toho
válečného ducha, ktorý panuje v Budapešti?
Pán minister zahraničia dr Beneš
predvčerom súc tázaný v
zahraničnom výbore na to, čo hovorí
k Bethlenovej reči, prehlásil, že pohnútky
Bethlenovej reči treba hľadať viac-menej vo vnútornej
politike. Ja mám obavu, že pohnútky Bethlenovej
reči a Bethlenovho obratu treba hľadať viac v
našej vnútornej politike a menej v maďarskej
vnútornej politike. Ako má
sa dívať tá maďarská politika,
ten Bethlen, tá iredentistická organizácia
a propaganda na naše pomery v republike, keď vidí
na príklad taký zjav, že v dobe, keď zahraničný
minister republiky zúčastňuje sa konferencie
naších najbližších priateľov,
Malej Dohody, keď jedná
tam o najaktuelnejších naších problémoch,
i o probléme minoritnom, ktorý má prijsť
na tapet v najbližšom zasedaní spoločnosti
Sväzu národov, že práve v tejto dobe dvaja
členovia našej koalície, dvaja členovia
vlády desauvujú stanovisko zahraničného
ministra, demonštratívne prehlašujú, že
oni nesúhlasia so stanoviskom zahraničného
ministra Československej republiky, ale so stanoviskom
zahraničného ministra nemeckej ríše?
A k tomuto stanovisku dvoch členov vlády nezaujme
vládna koalícia žiadneho
stanoviska, vládna koalícia v Československej
republike prejde a prešla cez to na denný poriadok,
ako keby sa nič nebolo stalo. Ale nedivme sa, že pán
Bethlen a celá zahraničná propaganda maďarskej
iredenty cez tento smutný, nebezpečný a povážlivý
zjav neprešly na denný poriadok.
Slávna poslanecká snemovňa! Tu máme
prípad špionáže. Hlava vlády, pán
min. predseda Udržal podá prehlásenie
za vládu v tejto snemovni, a hneď na druhý
deň objavuje sa v tlači, v koaličnej tlači,
a to v tlači duševného vodcu tejto
koalície, pána dr Kramářa,
dementovanie oficielného prehlásenia pána
min. predsedu. (Výkřiky posl. dr Frankeho.)
Pán min. predseda vyhlašuje - a iste že nielen
do radov opozície, nielen do radov tejto posl. snemovne,
nielen do československej verejnosti, ale aj na vonok,
všade tam, kde zaujímajú sa o pomery v našom
štáte - že špionáž táto
netýkala sa podstatných tajností československej
brannej moci. A tlač duševného vodcu koalície,
tlač p. dr Kramářa prehlasuje, že
toto osvedčenie pána min. predsedu nezodpovedá
skutočnostiam, a ministerstvo národnej obrany obviňuje,
že zatajilo pravdu pred verejnosťou, (Výkřiky
posl. Srby.) že tajnosti tie musely sa týkať
závažných a podstatných vecí
našej národnej obrany.
Vážení pánovia! A teraz pán Bethlen
vidí takéto pomery v našej vládnej koalícii,
takéto pomery v našej vnútornej politike. Nedivme
sa, že vtedy dostáva odvahy (Výkřiky
posl. Tomáška.) a že vtedy dáva tejto
svojej odvahe výraz i na vonok, a sám, ktorý
by mal mierniť, posilňuje to nebezpečie, ktoré
ide z toho, že v súsedstve našom zahrávajú
si s ohňom vojny.
Vážení pánovia! A maďarská
iredentistická politika podobne čerpá povzbudenie
z chovania sa vládnej koalície v prípade
aféry posl. dr Tuku. O
tejto veci, slávna posl. snemovňa, zmieňoval
sa už pán kol. Hrušovský.
Národne demokratická tlač "Národní
Listy", pred časom obviňovaly mňa, že
od tých čias, čo poslanecká snemovňa
vydala posl. dr Tuku k trestnému
stíhaniu, mlčím, nezasahujem do tejto veci,
nekontrakarírujem prípadné snahy zatušovania
tejto záležitosti, lebo že za týmto mojím
chovaním väzia niektoré ujednania s ľudovou
stranou.
Slávna poslanecká snemovňa! Môžem
prehlásiť, že tieto tvrdenia neodpovedajú
skutočnosti. (Předsednictví ujal se předseda
Malypetr.) Je prirodzené a samozrejmé, že
vtedy, keď posl. snemovňa vydala posl. Tuku
k trest. stíhaniu, nie je
vecou politiky a politikov, aby tá vec bola likvidovaná,
ale je to vecou sudcov a súdu. (Ano! Tak jest!) A
každé miešanie sa politiky do riadneho behu súdnictva
je nesprávné a nebezpečné.
Slávna posl. snemovňa!
Pán kol. Hrušovský poukázal
už na rozhodnutie bratislavského vrchného súdu,
ktoré vynesené bolo 10. apríla t. r. a osvetlilo
politické pozadie celého tohoto sporu. Bratislavský
vrchný súd a špecielne dotyčný
senát, ktorý toto usnesenie vyniesol, vystavený
bol časopiseckej kritike. Myslím, že môžeme
mu byť vďační, že toto usnesenie
vyniesol, lebo v prvom rade dokázal sa byť ochrancom
našej veľkej ústavnej zásady, práva
imunitného, imunity poslancovej ako inštitúcie,
ako zásady. A v druhom rade môžeme
mu byť povďační preto, poneváč
týmto svojím usnesením vyšla na verejnosť,
na všeobecnú známosť okolnosť, ktorá
dotiaľ bola neznáma.
Keď Tukova záležitosť
prvý raz prišla sem pred fórum parlamentu,
znela žiadosť štát. zastupiteľstva
o vydanie posl. Tuku v tom smysle,
aby vydaný bol pre dva konkrétné prípady,
ktoré udaly sa r. 1923, poťažne v pozdejších
rokoch. Je prirodzené, že posl. snemovňa nemohla
prekročiť petitum žiadosti vrch. štát.
zastupiteľstva v Bratislave, nemohla ho vydať i pre
iné činy, pre ktoré vyžiadaný
nebol, a že následkom toho usnesenia posl. snemovne
obmedzilo sa na vydanie len pre tieto dva konkrétné
činy spáchané r. 1923, poťažne
v pozdejších rokoch.
Ja nejdem skúmať, či táto štilizácia
žiadosti vrch. štát. zastupiteľstva stala
sa z neopatrnosti a či úmyselne, konštatujem
iba sám tento fakt a konštatujem, že už
vtedy bolo, a to všeobecne známo, z rôznych
verejne prednesených obvinení, že pán
posl. Tuka upodozrievaný
je i z iných činov, ktoré ovšem všetky
v súvislosti boly s tými dvoma konkrétnymi
činy, pre ktoré bol vyžadaný od poslaneckej
snemovne.
Následkom usnesenia posl. snemovne proti
posl. Tukovi prevedené bolo trestné
vyšetrovanie, a teraz počas vyšetrovania zistily
sa aj iné konkrétné prípady, v celku
s tými dvěma konkrétnymi prípady,
pre ktoré bol vydaný, súvisiace. Vyšetrovanie
v mnohom ohľade zistilo o veľa tažšie činy,
než boly tie, pre ktoré ho už posl. snemovňa
vydala. A poneváč boly pochybnosti, či usnesenie
posl. snemovne vzťahovalo sa na všetky činy,
ktoré posl. Tuka spáchal
v súvislosti so dvoma činy, pre ktoré bol
vydaný, preto štát. zastupiteľstvo v Bratislave
z opatrnosti podalo návrh k bratislavskému trest.
súdu, aby tento i výslovne nariadil vyšetrovanie
na všetky, tieto ďalšie, Tukovi
za vinu kladené delikty.
Slávna snemovňa! Bratislavský vyšetrujúci
sudca dňa 15. marca t. r. nariadil toto vyšetrovanie,
žiadosti štát. zastupiteľstva teda vyhovel.
Následkom rekurzu obrancov prišla vec pred obžalobný
senát bratislavského kraj. súdu a tento rozhodnutie
vyšetrujúceho sudcu potvrdil a 25. marca t. r. nariadil
tiež ďalšie vyšetrovanie týchto ďalších
trestných činov. Následkom opätovného
odvolania obhájcov prišla vec pred bratislavský
vrchný súd, a tu stalo sa nasledujúce: Bratislavský
vrchný súd nie z meritórnych, ale
z formálnych dôvodov zrušil rozhodnutie nižšej
inštancie, zrušil nariadené vyšetrovanie
ohľadne ďalších a ťažších
činov poslancom Tukom spáchaných,
výslovne a jedine z toho dôvodu, že vyzdvihnutie
imunity posl. Tuku nevzťahovalo
sa i na tieto ďalšie prípady, ale že on
o vzťahovalo sa len na dva pôvodne vzpomenuté
prípady.
Slávna poslanecká snemovňa! Samozrejme, že
štátné zastupiteľstvo za takýchto
okolností. ktoré samo navrhlo rozšírenie
vyšetrovania na ďalšie prípady, malo podať
návrh nadriadeným úradom, aby umožnily
toto rozšírené vyšetrovanie, ale nestalo
sa tak. Vzdor tomu, že štátné zastupiteľstvo
samo navrhlo rozšírenie vyšetrovania, vzdor tomu,
že to neboly delikty z povetria pochytané, ale delikty,
ktoré už počas súdneho vyšetrovania
vyšly na javo, delikty, pre ktoré
vyšetrujúci sudca nariadil už vyšetrovaine,
delikty, pre ktoré aj obžalobný senát
bol nariadil vyšetrovanie, vrch. štát. zastupiteľstvo
predsa nepodalo návrh posl. snemovni, aby imunita posl.
Tuku i na
tieto prípady bola vyzdvihnutá. Nepodalo
tieto návrhy, ačkoľvek nemöže byť
spor o tom, že vtedy, keď posl. snemovňa v tejto
veci rozhodovala, intencia, úmysel posl. snemovne bol ten,
aby všetky prípady, týkajúce sa pána
posl. Tuku,
boly vyšetrené, všetky tie prípady poukázané
boly riadnemu, kompetentnému súdu. Vrch.
štát. zastupiteľstvo nepožiadalo posl. snemovňu
o vyzdvihnutie imunity ďalších činov,
ačkoľvek bratislavský vrchný súd
vo svojom odôvodnení výslovne poukázal
na to, že je povinnosťou kompetentných úradov,
aby učinily ďalšie kroky v
otázke rozšírenia vyšetrovania. (Slyšte!)
Usnesenie vrchného súdu v Bratislave
znie v tomto bode takto: "Krajskému súdu zároveň
sa ukladá, aby ohľadom návrhu na rozšírenie
vyšetrovania po zákone ďalej pokračoval."
V odôvodnení toto rozhodnutie vrchného súdu
znie: "Poneváč súhlas snemovne k stíhaniu
pre tieto činy ešte vyžiadaný nebol, vyšetrujúci
sudca a obžalobný senát prekročil obor
svojej pôsobnosti, pokiaľ pre tieto činy nariadil
vyšetrovanie. Bolo tedy treba z úradnej povinnosti
tieto usnesenia s celým pokračovaním
na to sa vzťahujúcim zrušiť a krajský
súd upraviť, aby ďalej po zákone jednal."
Táto časť usnesenia vrch. súdu je neobvyklá,
lebo súd obvykle nevyzýva iný súd
alebo štát. zastupiteľstvo, aby predložilo
návrh ohľadne žaloby. Ale v tomto prípade,
patrne vzhľadom na veľkú dôležitosť
tejto veci a patrne preto, že vrch. súd jedine z formálnych
dôvodov zrušil vyšetrovanie, uznal tiež za
potrebné, aby užil takýto apél v oči
kompetentným inštanciám. To bol hlas súdu,
ktorý povedal československej
verejnosti vláde, koalícii tohoto parlamentu, že
súd chce konať svoju povinnosť, ale najprv treba
pripraviť zákonité podmienky, aby túto
povinnosť konať mohol. A zákonitá podmienka
k tomu je, aby vyzdvihnutá bola imunita poslancova, lebo
ináč súd nemôže konať
svoju povinnosť. Ačkoľvek minulo už viac
ako šesť týždňov, čo toto
rozhodnutie vrch. súdu bolo vynesené, ktoré
sa stalo i právoplatným, a ačkoľvek
podľa na Slovensku platného zákona, podľa
nášho trestného poriadku, po skončení
vyšetrovania obžaloba zadaná
musí byť behom 15 dní, žaloba dosiaľ
podaná nebola. (Slyšte!) A
neprišiel dosiaľ ani návrh, aby vyzdvihnutá
bola imunita i na prípady, na ktoré bratislavský
vrch. súd vyvolal pozornosť celej verejnosti. Táto
žiadosť nebola podaná, lebo do celej veci zasiahla
nejaká tajná moc, nejaká biela alebo čierna
ruka, ktorá štát. zastupiteľstvu ako svojmu
podriadenému orgánu bráni, aby vykonalo svoju
zákonitú povinnosť. (Souhlas čsl.
socialistických poslanců.) Všetky
tieto faktá sú všeobecne známe. Sú
známe v ministerstve spravedlnosti, znajú
ich rozhodujúce kruhy vládnej koalície. Prečo
nenariadia to, čo je potrebné? Štát.
zástupca chce, ale štát. zástupca nemôže,
lebo štát. zástupca musí poslúchať
rozkaz svojho šéfa, rozkaz svojej nadriadenej inštancie.
(Výkřiky čsl. socialistických poslanců.)
Keby som ja bol ministrom spravedlnosti, tak vedel by som svoju
povinnosť, a znajúc tento skutkový stav, iste
že dal by som ten najprísnejší pokyn,
ten najprísnejší rozkaz kompetentnému
vrchnému štátnemu zastupiteľstvu, aby
posl. snemovni predložilo návrh o rozšírenie
vyzdvihnutia imunity. Ale pán minister spravedlnosti tak
neučinil, ačkoľvek zná tento skutkový
stav. (Výkřiky posl. Tomáška.) Ja
ľutujem, že pána ministra spravedlnosti musím
takýmto spôsobom atakovať, ačkoľvek
osobne pán minister spravedlnosti je veľmi sympatický
pán. Vážení pánovia, ale pán
minister spravedlnosti vedel sa ozvať, vedel svoj názor
mužne prejaviť vtedy, keď sa jednalo, aby vpadol
do chrbta zahraničnému ministrovi, keď tento
konal svoju povinnosť. Vtedy pán
minister spravedlnosti priskočil na pomoc činiteľom,
ktorí snáď to nemyslia celkom správne
so záujmy tohoto štátů. (Tak
jest!) Pán minister spravedlnosti teraz v tejto
záležitosti svojou nečinnosťou tiež
priskočil na pomoc, ale nie spravedlnosti, lež tomu
nebezpečnému vývinu vnútorných
pomerov, na ktoré tam v maďarskom parlamente poukazované
bolo ako na pevný základ a nádeje na budúci
vývoj v tomto štáte, ako na nádej rozkladu
tejto republiky, ako na nádej reštitúcie historického
Uhorska.
Slávna poslanecká snemovňa! Zodpovednosť
za pomery a politiku v republike nenesie len pán minister
spravedlnosti, lebo to, čo sa tu deje, to deje sa za tichého
súhlasu celej vládnej koalície. (Tak
jest!)
My, klub sociálne demokratický,
podávame poslaneckej snemovni návrh, aby
prebudila pána ministra spravedlnosti zo spánku,
v ktorom sa nachádza, aby vzbudil a chopil sa energického
činu i v tejto Tukovej otázke.
Podávame poslaneckej snemovni návrh, aby sa usniesla,
aby pánu ministrovi spravedlnosti uložila, aby kompetentné
vrchné štátné zastupiteľstvo upravil,
aby toto konalo svoju povinnosť a aby poslaneckej snemovni
predložilo návrh tak, ako to sám bratislavský
vrchný súd si žiadal. (Tak
jest!) A bude tu možnosť, aby slávna
koalícia sa vyslovila, či v tejto otázke
ztotožňuje sa s nečinnosťou ministerstva
spravedlnosti, aby slávna koalícia sa vyslovila,
že či je za to, aby spravedlnosť v republike
prevádzala sa bez ohľadu na strannícke a koaličné
záujmy alebo či je za to, aby do behu súdnej
spravedlnosti zasahovaly politické vlivy.
Ja s tohoto miesta (obrácen k předsedovi
sněmovny) vznášam apél aj na pána
predsedu posl. snemovne, aby láskave postaral sa o to,
aby tento náš návrh dostal sa čím
skôr do iniciatívneho vyboru poslaneckej snemovne,
aby poslanecká snemovňa nerozišla sa skôr
na letné prázdniny, než bude mať možnosť
v tejto vážnej a ďalekosiahajúcej záležitosti
zaujať stanovisko a rozhodnúť.
Netečnosť a nečinnosť koalície
má svoje vážné dôvody. Nemôže
potrebovať, aby Tukova záležitosť
znova prišla na pretras do poslaneckej snemovne. Rozhodovanie
v tejto otázke so strany vládnej koalície
mohlo by totiž priniesť vážné nebezpečie
pre ďalšie trvanie tejto koalície, poneváč
jedna koaličná strana nemôže potrebovať,
aby ona znova priznala farbu, aby ona znova
hlasovala pre vydanie posl. Tuku.
Tukova aféra priniesla
do slovenskej ľudovej strany rozkol; pre Tukovu
aféru vylúčení boli poslanci
z ľudovej strany, posl. Juriga,
Tománek, Kubiš. Keby Tukova aféra
prišla znova pred poslaneckú snemovňu, vtedy
by sa mohlo stať (Výkřiky posl. Srby.),
že by tento rozkol v ľudovej strane pokračoval
ďalej, že ľudová strana rozdvojila by sa
nadobro a že tá časť ľudovej strany,
ktorá vedie oficielnú politiku tejto strany a ktorá
dosiaľ pri každej možnej i nemožnej príležitosti
húževnate, verejne postavila sa a ztotožňovala
sa s p. posl. Tukom, mohla by
sa rozhodnúť v takom smere, ktorý neprispel
by k ďalšiemu trvaniu tejto koalície. (Výkřiky
čsl. socialistických poslanců.) Pán
posl. Hlinka vo svojom "Slovákovi",
oficielnom to časopise slovenskej ľudovej strany,
stále ohlašuje blízke rehabilitovanie posl.
Tuku, dúfajúc,
že ak posl. Tuka nebude
vydaný za tie ďalšie ťazšie delikty,
pre ktoré netrúfajú si prijsť pred poslaneckú
snemovňu, ťažko bude môcť byť
odsúdený vzhľadom k tomu, že materiál
ohľadne deliktov, pre ktoré už vydaný
bol, nie je tak silný, že by oficielné vedenie
ľudovej strany a snáď i niektoré iné
kruhy vládnej koalície presvedčil o Tukovej
vine.