3. K rozvoji progresívních
přepravních systémů
Rozvoj progresívních
přepravních systémů je dirigován
Státním cílovým programem č.
10. Do roku 1995 se má současný stav 18 kontejnerových
terminálů a překladišť zvýšit
na 49. Na komplexní rozvoj progresívních
přepravních systémů se vyčlení
v 8. pětiletce 3,6 mld Kčs. Zde je předpoklad
návratnosti 2 - 3 roky.
Poslanecký průzkum
na kontejnerovém překladišti v Plzni - Křimicích
se setkal s poměrně neuspokojivými výsledky
zajišťování vývoje kontejnerové
přepravy. Zde několik poznatků vyžadujících
řešení:
- využití překladiště
neodpovídá jeho kapacitě,
- ČSD má nedostatek
vagónů pro přepravu kontejnerů, nepřistavuje
tyto včas,
- přeprava kontejnerová
trvá mnohdy déle než přeprava normální,
- zatím vybavení zdvihacími
prostředky způsobuje při poruše rizikový
stav,
- řídká síť
překladišť nutí vykládat kontejnery
i v řadě stanic bez příslušného
vybavení,
- mnoho rezerv je i v nedostatečných
podmínkách a v organizovanosti spolupráce
mezi ČSAD a ČSD a přepravcem.
Daleko lepší přístup
k rozvoji kontejnerové přepravy jsme zaznamenali
na poslaneckém průzkumu v Československé
plavbě labsko-oderské, kde během roku 1984
zvýšili přepravu kontejnerů o 1048.
Vedle toho jsme se zde zase setkali s malým úspěchem
v mobilizaci přepravců pro vhodnou paletizaci pytlovaného
zboží.
Souhrnná mechanizovaná
vykládka se v praxi dobře osvědčuje.
V této souvislosti se nabízí ke zvážení
organizovat soustředěnou mechanizovanou vykládku
a nakládku těžších kusů
s příslušným vybavením zvedacích
zařízení. Tento způsob by prokázal
efektivnost v tom, že by odpadlo nehospodárné
zajišťování zvedacích prostředků
na stanicích jednotlivými přepravci a že
by přinesl zefektivnění vykládky a
nakládky vagónů.
Nelze opomíjet ani rozvíjení
progrese v organizovanosti systému kampaňových
přeprav. Zde jsou ještě značné
rezervy.
Vážené soudružky
a soudruzi poslanci, závěrem nutno bez jakýchkoliv
pochyb zdůraznit, že dopad rozvoje zmíněných
oblastí bude mít čím dále tím
více nezastupitelný vliv na žádoucím
rozvoji funkce dopravního systému v našem národním
hospodářství, na jeho významném
podílu na uspokojování potřeb našeho
lidu. Často jsme v minulosti dopravní problémy
podceňovali, nebo jejich řešení odkládali.
Od dopravy chceme stále více, tak jí také
budeme muset asi více dát. Její rostoucí
význam si tedy zaslouží i naší
plné poslanecké podpory. Děkuji za pozornost.
Předseda SL V. David: Děkuji
poslanci Chladovi. Dávám slovo poslanci Trangošovi,
připraví se poslanec Janda.
Poslanec J. Trangoš: Vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, vážení hostia, plynulé zabezpečovanie
dopravy podľa potrieb národného hospodárstva
nie je závislé iba od práce dopravákov.
Rozhodujú o ňom i všetky odvetvia, ktoré
dopravu zásobujú dopravnými prostriedkami,
spojovacou a zabezpečovacou technikou, stavajú cesty
i ďalšie objekty nevyhnutné pre plynulý
chod dopravy.
Im všetkým patrí
poďakovanie za podiel na pozitívnych výsledkoch
v doprave, ako sa už tu o nich hovorilo. Majú však
i svoj podiel na nedostatkoch, ktoré v našej doprave
ešte máme.
Rozhodujúcim dodávateľom
dopravných prostriedkov, technológií, ale
i náhradných dielcov pre dopravu je naše strojárstvo.
V rámci prípravy na dnešné rokovanie
sme preto navštívili i strojárske ministerstvá,
aby sme sa presvedčili, čo všetko robia pre
to, aby doprava mohla pracovať spoľahlivo, presne a
ekonomicky, hlavne s nižšou spotrebou palív a
energie.
Elektrické i motorové
lokomotívy dodávané zo závodov Ministerstva
hutníctva a ťažkého strojárstva
jazdia nielen na našich tratiach, ale vo väčšom
množstve i v zahraničí, hlavne v ZSSR, ako
aj v rade ďalších krajín. To svedčí
o pomerne vysokej technickej úrovni týchto strojov.
Právom očakávame,
že naše strojárske podniky budú usilovne
a úspešne hľadať cesty, ako uspokojiť
potrebu hlavne elektrických lokomotív pre našu
železnicu. Zaujímali sme sa tiež o kvalitu dodávok.
Strojárom nerobí česť, že sériu
nových elektrických lokomotív dodaných
začiatkom minulého roku pre naše dráhy,
nemohli uviesť do spoľahlivej prevádzky takmer
pol roka. To iste nepriaznivo ovplyvnilo spoľahlivosť
a plynulosť dopravy.
Keď už hovorím o
elektrických lokomotívach zo Škodovky Plzeň,
tak dovoľte poznámku k vývoji ich veľkoobchodnej
ceny: podpredseda Snemovne ľudu súdruh Hůla
už v spravodajskej správe poukázal na vysoký
rast cien nových elektrických lokomotív.
I keď sú podstatne zložitejšie a využívajú
viac elektroniky k riadeniu a regulácii ich prevádzky,
zdá sa ich cena vysoká. Mám preto dotaz na
súdruha ministra Saula, či niekoľkonásobnému
zvýšeniu veľkoobchodných cien elektrických
lokomotív zodpovedá aj vzrast úžitkovej
hodnoty a výkonnosť stroja.
U motorových lokomotív
- kde asi 60 % výroby je na vývoz - môže
výroba dodať i pre ČSD väčšie
množstvo než je súčasná dohoda
o dodávkach.
Podobný problém je
i u vagónov, kde strojárstvo ponúka čiastočne
iné typy než doprava potrebuje.
O tom, že nie je súlad
medzi potrebou dopravy a ponukou hutníctva a ťažkého
strojárstva svedčí i to, že napríklad
ani pre 8. päťročnicu nebudú pokryté
potreby mestskej hromadnej dopravy v trolejbusoch. Podobný
problém je i u električiek. Je zrejmé, že
spolupráca organizácií dopravy so strojárstvom
vyžaduje výraznejšie prehĺbenie a koordináciu
dovedenú včas k potrebným štrukturálnym
zmenám.
Vozidlá pre cestnú
dopravu dodávajú organizácie Federálneho
ministerstva všeobecného strojárstva. Nielen
u nás, ale i v rade ďalších krajín
sú známe predovšetkým nákladné
automobily Škoda a Tatra a v posledných rokoch slávia
významné úspechy i autá Avia. Výrobcovia
cestných motorových vozidiel vo svete posledných
15 rokov usilovne hľadajú cesty k podstatnému
zníženiu spotreby pohonných hmôt u automobilov.
Pri našom prieskume sme očakávali, že
taktiež naši strojári sa pochvália - u
nových výrobkov - s výrazne nižšou
spotrebou nafty a benzínu, aby sme mohli vodičom
autobusov dať do ruky úspornejšie autobusy, nákladné
i osobné autá. Bohužiaľ, sme boli sklamaní.
Sú síce niektoré sľubné výsledky
- aspoň v príprave - ale vo svojom celku automobilový
priemysel má v efektívnosti prevádzky vyrábaných
vozidiel značný dlh a neprispel odpovedajúcim
spôsobom ku znižovaniu energetickej náročnosti
dopravy.
Samostatným problémom
zostávajú dodávky riadiacich systémov,
regulačnej techniky a informačných sústav,
ktoré by umožňovali plynulý tok informácií
v reálnom čase. K urýchleniu hlavne nákladnej
dopravy a jej spoľahlivosti sú tieto systémy
nevyhnutné.
Presvedčili sme sa, že
súčasný stav vybavenosti v tomto smere, hlavne
u železnice, je nedostatočný, i keď niektoré
čiastkové zariadenia už sa budujú.
Neostáva nič iné,
ako sa obrátiť na Federálne ministerstvo elektrotechnického
priemyslu a jeho podniky, aby s využitím medzinárodnej
spolupráce umožnili túto oblasť vedeckotechnického
rozvoja v doprave uplatniť.
Dôležitou súčasťou
materiálneho zabezpečenia dopravy sú i dodávky
náhradných dielcov a servisné služby.
Aby som bol stručný; pre železničnú
ani pre cestnú dopravu nie sú dodávky uspokojivo
zabezpečované, hlavne z podnikov Škoda Plzeň,
ČKD Praha, Hutníctvo železa (ktoré nedodáva
kľukové hriadele). Vo Výbore pre priemysel,
dopravu a obchod sme týmto otázkam už po niekoľko
rokov venovali značnú pozornosť. Museli sme
konštatovať, že hlavne u podnikov Federálneho
ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva
v dodávkach náhradných dielcov pre lokomotívy
i pre vagóny trvajú niektoré nedostatky viac
ako 15 rokov a dodnes nie sú uspokojivo vyriešené.
Som toho názoru, že ide a j o nedostatky v riadení
týchto podnikov a ich nadriadených zložiek.
Strojárstvo by v spolupráci
s dopravou malo s konečnou platnosťou tiež vyriešiť
otázku výroby náhradných dielcov aj
pre typy lokomotív a vagónov, ktoré sa už
nevyrábajú, ale v doprave ešte úspešne
celý rad rokov pracujú.
Náhradné dielce pre
cestné motorové vozidlá, ktoré dodávajú
prevažne podniky Federálneho ministerstva všeobecného
strojárstva, ale aj podniky priemyslu ČSR a SSR,
sú v poslednom čase plnené v plánovaných
objemoch, ale tým vážnejšia situácia
zostáva v štruktúre dodávok, ako sa
ukázalo pri rokovaní Výboru pre priemysel,
dopravu a obchod dňa 24. septembra tohto roku. Som presvedčený,
že hlavne vodiči autobusov ČSAD i opravári
by potvrdili, že je niekedy umenie udržať autobusy
v prevádzke pri terajšom nedostatku niektorých
náhradných dielcov. Technický stav autobusov
neraz hraničí už s ohrozením bezpečnosti
prevádzky na pravidelných linkách. Závažné
je i to, že aj u nových typov autobusov je veľmi
ťažké získa ť náhradné
dielce pre nevyhnutné opravy.
Tu musím povedať kritickú
poznámku i na adresu kvality nových autobusov, kde
rastie počet nedostatkov. Opatrenia na zabezpečenie
nápravy musí prijať Federálne ministerstvo
všeobecného strojárstva. Bude však treba
vychádzať zo znalostí skutočnej potreby
a tú včas zaistiť vo výrobe a tiež
- a to podčiarkujem - nájsť vhodnú formu
pohotovej distribúcie náhradných dielcov,
možno i priamych dodávok od výrobcu k hlavným
spotrebiteľom.
Poslednú časť
svojho vystúpenia by som chcel venovať opravárenskej
činnosti v železničnej doprave. Železničné
opravárstvo má dlhoročnú tradíciu.
V súčasnej dobe sú opravárne ČSD
združené vo VHJ Železničné priemyselné
opravárenstvo. Pri našich prieskumoch sme navštívili
závod Železničné opravárne a
strojárne Vrútky, ktoré už oslávili
110 rokov od založenia závodu. Majú nielen
bohatú históriu opravárenskú, ale
i bohatú revolučnú robotnícku tradíciu.
Revolučné robotnícke uvedomenie získali
v desiatkach štrajkov už od začiatku 20. storočia
a významným spôsobom ovplyvňovali politický
vývoj v celej oblasti nielen v období pred druhou
svetovou vojnou, ale i po oslobodení. Pri tejto príležitosti
by som chcel poďakovať vedúcim funkcionárom
závodu i predstaviteľom zložiek, že nám
umožnili zoznámiť sa s bohatou revolučnou
históriou závodu v Sieni revolučných
tradícií i v Mestskom múzeu, kde sme si pripomenuli
i činnosť Klementa Gottwalda vo Vrútkach a
v celej oblasti. Pochopiteľne, tým viac sme boli zvedaví
na výsledky, ktoré nositelia týchto bohatých
revolučných tradícií dosahujú
teraz. V závode je očividná bohatá
remeselnícka prax v základných strojárskych
a opravárskych profesiách a vcelku plynulý
priebeh opráv. V súčasnej dobe, keď
sa rozširujú kapacity, bojuje závod o nové
priemyslovejšie poňatie opravárskej činnosti,
ktoré by umožňovalo účinnejšie
využitie mechanizácie a vytváralo podmienky
pre nevyhnutnú hlbšiu špecializáciu profesii.
Investičnou výstavbou
sa zabezpečuje budovanie zodpovedajúcej štruktúry
základných fondov s ohľadom na nové
typy lokomotív. Je škoda, že výstavba
je o 2 roky oneskorená, a to vrátane potrebného
zabezpečenia regulačnej a meracej techniky.
Nová výroba si vyžiada
i výrazné zmeny v kvalifikačnej štruktúre
pracovníkov. Odporúčame preto včas
zabezpečiť dosť kádrov so zodpovedajúcim
vzdelaním a praxou v potrebných špecializáciách.
V strednom odbornom učilišti
závodu sme sa presvedčili, pokiaľ ide o robotnícke
profesie, že tak v učebnej osnove, ako aj v laboratóriách
a dielňach sa vytvárajú dobré predpoklady
pre túto zmenu. Nemalo by sa však zabúdať
ani na stále a systematické doškoľovanie
učiteľov.
V súvislosti s výrobou
hlavne nových elektrických lokomotív mám
ešte jeden dotaz na súdruha ministra Saula. Na údržbu
a opravy niektorých častí týchto lokomotív
bude treba zložitých a nákladných zariadení,
ktoré má iba výrobca. Pýtam sa, či
by nebolo vhodné aby sa výrobné závody
podieľali na servise a opravách najzložitejších
zariadení u týchto vozidiel?
K celkovej organizácii opravárskej
činnosti v ČSD treba ešte uvážiť,
či je ekonomicky a z hľadiska využitia kapacít
účelné príliš úzko špecializovať
jednotlivé opravovne. Presvedčili sme sa tiež,
že je nevyhnutné posúdiť i systém
materiálneho zásobovania v rámci VHJ Železničného
opravárstva. Zdá sa nepružné vykonávať
v celom rozsahu túto činnosť prostredníctvom
samostatnej zásobovacej organizácie ako doposiaľ.
Snáď by bolo lepšie, aby špecializované
opravovne si priamo objednávali náhradné
dielce u príslušných výrobcov. Ďakujem
za pozornosť.
Předseda SL V. David: Děkuji
poslanci Trangošovi. Dávám slovo poslanci Jandovi.
Poslanec S. Janda: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, soudruzi poslanci, poslanci výboru pro
zemědělství a výživu se na svých
skupinových, ale i individuálních průzkumech
zabývali zejména zemědělskou závodovou
dopravou, snižováním přepravní
náročnosti, progresívními systémy
a na ni navazující výrobou dopravních
prostředků.
Jak uvedl místopředseda
Sněmovny lidu soudruh Hůla ve své zpravodajské
zprávě, představuje zemědělská
doprava svým objemem 650 mil. tun plných 30 % objemu,
který se přepravuje ročně v celém
národním hospodářství.
Srovnáme-li současnou
situaci se situací před 10 - 11 lety, musím
s potěšením konstatovat, že se situace
značně zlepšila. Zatímco jsme na 4.
schůzi Sněmovny lidu ve II. volebním období
v roce 1974 konstatovali, že vnitřní zemědělská
doprava se provádí z 80 až 90 % převážně
traktory, v současné době je přepravováno
kolem 50 % nákladními automobily. Přitom
dodávky nákladních automobilů pro
zemědělství v počtu 10 tis. kusů
v 7. pětiletce budou pravděpodobně splněny.
To je jistě velký klad, avšak jsme toho názoru,
že dodávky zemědělských nákladních
automobilů TATRA postupují pomalu. Tento automobil
byl vystaven již na VIII. sjezdu JZD v roce 1972 a dodávky
TATRA 81 5 byly ve větším množství
zemědělství dodávány teprve
v loňském roce. K těmto vozům však
nebyly v dostatečné míře dodávány
účelové nástavby. Tato skutečnost
negativně ovlivňuje využití těchto
vozů po celý rok. Uvážíme-li,
že cena vozu v sklápěčkovém provedení
stoupla z původních 220 tis. Kčs na 506 tis.
Kčs a dnešní sériové provedení
ve srovnání s ověřovací sérií
před více než 10 lety má řadu
nedostatků a je-li dodáván bez dostatečného
počtu nástaveb, stává se pro zemědělské
podniky nezajímavým.
Poněvadž se vozy TATRA
pro zemědělskou potřebu nedodávaly,
vznikla v roce 1977 z iniciativy komplexně racionalizační
brigády JZD Kněžmost ve spolupráci s
n. p. Praga, bývalého Agrostroje Pelhřimov,
Výzkumného ústavu zemědělské
techniky Praha - Řepy a dalších podniků
zemědělská varianta nákladního
automobilu s označením LIAZ MT SP - 27 s nástavbami
sklápěč, objemová nástavba,
rozmetadlo hnoje a fekální cisterna. Tento vůz
se v 7. pětiletce rozšířil na celou
republiku a dosud bylo dodáno od jeho vzniku cca 4500 kusů.
Proti jiným nákladním automobilům
a traktorové dopravě významně pomohl
řešit dopravní problém v zemědělství.
Oblibu si získal pro své víceúčelové
využití, hospodárný provoz a jednoduchou
obsluhu.
Chtěl bych, aby kompetentní
pracovníci těm, kteří stáli
u zrodu zemědělské varianty nákladního
automobilu LIAZ MT SP - 27, podíleli se na jeho konstrukci,
rychlém zavedení do výroby a jeho dodávkách,
tlumočili dík. Věřím, že
budou v průběhu 8. pětiletky realizovány
další uvažované varianty, u kterých
se předpokládá plné využití
všech účelových nástaveb.
Soudružky a soudruzi, poslanci
se na průzkumech přesvědčili, že
v zemědělských podnicích ve velké
většině je snaha o co nejúčelnější
a co nejhospodárnější využívání
dopravních prostředků. Od roku 1981, i přes
zvyšující se objem zemědělské
výroby, se snížila spotřeba nafty o
12 %. Ovšem musím přiznat, že v některých
podnicích se toto poměrně významné
snížení koncentrovalo především
do omezení některých činností,
zejména dopravy pro ostatní odvětví.
Avšak právě zde by se měla rozvíjet
spolupráce s okolními závody a zvyšovat
možnosti recipročního využívání
zemědělské dopravní techniky v mimosezónním
období za pomoc, kterou tyto závody poskytly pro
snadnější zvládnutí dopravní
špičky při sklizňových pracích
v zemědělských podnicích.
Zemědělské podniky
chápou, že je třeba dále snižovat
přepravní náročnost a spotřebu
pohonných hmot zejména zkvalitňováním
organizace práce a řízení, maximálním
využíváním ložného prostoru
v obou směrech, dalším přechodem od
traktorové dopravy na dopravu automobilovou všude
tam, kde je to možné, prováděním
hmotné zainteresovanosti řidičů na
využívání vozidla a úspoře
pohonných hmot, ale i udržováním bezvadného
technického stavu vozidel, jakož i dobrého
stavu cest.