Něčeho však Reaganova politika antikomunistického
tažení dosáhla, a tam musíme dávat
bedlivý pozor právě my, v naší
zemi. Všude, kde dosud se krajní fašistické
živly pod tlakem poválečných proudů
skrývaly nebo vegetovaly na periférii politiky,
dostaly najednou pod prapory antikomunismu kuráž,
chovají se halasně, hlásí se o slovo
a kladou si požadavky. Německý revanšismus
je jedním z plodů antikomunistické politiky.
Vždyť snaha zvrátit historický vývoj
a vymazat komunismus z mapy světa se ničím
neliší od touhy po revanši za prohranou válku.
Avšak ani jedno, ani druhé nelze provést bez
válečného konfliktu. Na území
NSR je dnes umístěno na 300 tisíc amerických
vojáků, je zde vybudováno 188 velkých
vojenských základen USA, což je více
než polovina amerických základen v zahraničí.
A tak mizí ostych a roste odvaha revanšistům
i některým oficiálním představitelům
Spolkové republiky. Pan spolkový kancléř
Helmut Kohl v září na shromáždění
ke Dni vlasti řekl: "Otčina - to není
jen Spolková republika. Je to i ta země, v níž
naše kultura po staletí vyrůstala". Záměrně
opakuji citát, který už uvedl ve svém
expozé ministr zahraničních věcí:
"My, Němci, se nikdy nesmíříme
s rozdělením Německa. Německá
otázka zůstává otevřená
v politickém i právním smyslu." Jen
k tomu dodávám maličkost. Tato slova v sobotu
10. 11. t. r. na kongresu vystěhovaleckých Landsmanschaftů
z tribuny hlásal spolkový kancléř
Helmut Kohl.
Západoněmecký tisk - jak vyčteme lehce
z jeho stránek - převzal úkol pozvednout
novou nacionalistickou vlnu. Školáci na všech
stupních spolkových škol dostávali letos
nové úkoly. Měli psát o tom, jak vypadají
města na východ od Odry a Nisy. Aby se žáčkové
nedávali mást dnešní hranicí,
došla letošní porada ministrů školství
spolkových zemí k závěru, že
od příštího školního roku
musí být v mapách a atlasech zakreslena hranice
Německa z roku 1937.
V květnu 1984 byla ve Spolkové republice vydána
osmisvazková "Dokumentace o vyhnání
Němců z východní a střední
Evropy". Má doložit neoprávněnost
odsunu německého obyvatelstva, který se uskutečnil
na základě Postupimské dohody vítězných
velmocí. V jednom dílu zmíněné
dokumentace se popisuje připojení Sudet, tedy čs.
pohraničních oblastí, k říšskému
území. Tento akt se prezentuje jako historický,
politicko-hospodářský a kulturně národnostně
opodstatněný krok, jímž byla "vyřešena
situace sudetských Němců v Československu".
Odhalovat cíle, metody i prostředky činnosti
revanšistů a stejně tak těch politických
kruhů, které revanšismus povýšily
na státní doktrínu, je jedním z prvořadých
úkolů novinářů a vlastně
celé naší ideologické fronty.
Nemohu být prorokem, zda dojde či nedojde k opětnému
zmírnění napětí ve světě.
Jedno je dnes jisté, Ať bude pokračovat studená
válka a opět zvolený prezident Ronald Reagan
bude protlačovat svoji agresívní politiku,
či se situace vylepší a tlak mírového
hnutí a hlavně rozhodnost a síla Sovětského
svazu a všech socialistických zemí přinutí
Spojené státy k rozumné politice détante,
ať tak či tak, jedno zůstane s určitostí:
ideologický zápas v éteru, na obrazovce i
v tisku. A nejen tam, stejně tak v literatuře, ve
filmu, v divadle, prostě všude, kde člověk
čerpá pro svůj rozhled, kde se formuje vědomí
a posiluje víra v naši pravdu, utvrzuje důvěra
v perspektivu a životnost socialistického světa.
Musíme tedy zkoncentrovat materiální síly,
moderní technické prostředky, ale i kvalifikované
a zapálené novináře, umělce,
dramaturgy, režiséry, aby se ještě umocnil
vliv našich socialistických médií. Jejich
bitvu musíme maximálně podpořit, aby
byla úspěšná a vítězná.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Zelenkovi,
slovo má poslankyně Helena Nemcsková, připraví
se poslanec Miroslav Hudeček.
Poslankyně SN H. Nemcsková: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, vážení hostia,
súčasná zložitá medzinárodná
situácia znepokojuje každého, kto ju hodnotí
s realizmom a patričnou mierou zodpovednosti za budúcnosť
ľudstva.
My, ženy a matky, si zvlášť hlboko uvedomujeme,
aké nebezpečenstvo vyplýva z imperialistických
plánov, koľko nesmierneho utrpenia a akú katastrofu
by priniesli celému ľudstvu.
Strašné sú údaje o stratách na
ľudských životoch, zdraví, materiálnych
a kultúrnych hodnotách dvoch svetových vojen.
Pritom ani najdokonalejšia štatistika nemôže
vyjadriť ľudské utrpenie, fyzickú a psychickú
bolesť, strach a beznádejnosť. Vieme, že
ďalšia svetová vojna by sa nedala vôbec
porovnávať s predchádzajúcimi, že
by mala oveľa hroznejšie následky. Je nešťastím
pre ľudstvo, že existujú ľudia, ktorí
počítajú s možnosťami rozpútania
jadrovej vojny a robia preto všemožné prípravy.
Taktiež ale vieme, že predovšetkým zásluhou
dôslednej mierovej politiky Sovietskeho zväzu a ostatných
krajín socialistického spoločenstva žijeme
takmer 40 rokov v mieri. V budúcom roku si pripomenieme
40. výročie od ukončenia II. svetovej vojny.
Treba preto urobiť všetko, aby sa tieto hrôzy
už nikdy neopakovali.
Žena je darkyňou života, preto najvlastnejším
želaním nás žien je, aby naše deti
nezažili utrpenie vojny, aby bol zachovaný pokojný
a šťastný život ľudí.
Snaha o ubránenie mieru je tou ušľachtilou pohnútkou,
ktorá dnes spája milióny žien na celom
svete, bez ohľadu na farbu ich pleti, sociálny pôvod
i postavenie v spoločnosti, na ich ideologické a
politické názory. Bez nadsádzky sa dá
povedať, že boj žien za mier sa stal celosvetovou
záležitosťou, že sa ho zúčastňujú
ženy socialistických, kapitalistických i rozvojových
krajín. Zaznelo to i vo vystúpení predo mnou.
Ženy si stále viac uvedomujú, že militarizácia
nielen bráni tomu, aby sa vyriešili početné
a veľmi vážne problémy dneška, ale
ich všestranne prehlbuje. V rade kapitalistických
krajín musia ženy doposiaľ za svoje najzákladnejšie
práva denne a tvrdo bojovať.
Za holý život svojich hladných detí
musia bojovať milióny žien v bývalých
kolóniách a v ďalších rozvojových
krajinách. Je smutnou skutočnosťou, že
asi pol miliardy ľudí na celom svete hladuje. Bieda
sa nedá liečiť súcitom. Hlad sa nedá
odstrániť darčekovými balíčkami.
Veľa by sa dalo vyriešiť, keby sa účelnejšie
využili prostriedky, ktoré je ľudstvo nútené
vinou USA vynakladať na nezmyselné zbrojenie.
Takto by bolo možné riešiť celý rad
závažných problémov, ktoré sú
však v dôsledku obáv z rozpútania novej
svetovej vojny neriešené.
Preto i súčasné ženské hnutie
je silno protivojnové, vyznačuje sa mnohými
formami a metódami boja, širokým rozpätím
triednych a národných síl, ktoré sa
ho zúčastňujú. Pre krátkosť
času nemôžem vymenovať všetko.
Ženy zbierajú podpisy pod mierové petície,
žiadajú, aby boli z Európy odstránené
nové americké rakety, aby boli ulice, okresy, mestá,
krajiny i celé kontinenty vyhlásené za bezjadrové
pásma. Zúčastňujú sa na demonštráciách,
hliadkujú pred vojenskými základňami,
blokujú cesty vedúce k odpaľovacím zariadeniam,
organizujú dni a týždne mierových akcií,
mierové tábory, pohraničné zhromaždenia,
mierové pracovné smeny, protivojnové pochody
a sprievody.
So sympatiami a s plnou podporou sledujeme hrdinský boj
a odhodlanie žien v mierovom tábore pri raketovej
základni USA v Greenham Common v Anglii, ktorých
neodradilo ani zatýkanie, ani rôzne zásahy
polície, vrátane posledného zrovnania tábora
so zemou buldozérmi. Podobné akcie sú organizované
pri amerických základniach v NSR, v Taliansku, Holandsku
a dokonca i v USA a v Austrálii.
Sme hrdé na to, že Československý zväz
žien je pevnou a aktívnou súčasťou
Medzinárodnej demokratickej federácie žien
už od jej vzniku v roku 1945. Plne sa stotožňuje
s jej cieľmi a všemožne podporuje ich naplnenie.
Mier a hľadanie ciest ako ho ubrániť - to je
v súčasnej dobe hlavný obsah jeho medzinárodných
stykov, ktoré zahrňujú spoluprácu
a kontakty so 134 organizáciami a s hnutím žien
so 120 krajín všetkých kontinentov.
Československé ženy nájdeme v mierových
pochodoch organizovaných ženskými organizáciami
socialistických aj kapitalistických štátov.
Vystupujú na významných národných
i medzinárodných stretnutiach. Sú jednoducho
všade, kde je nutné, aby zaznel hlas žien, aby
bolo počuť ich postoje.
Napríklad pri príležitosti Medzinárodného
dňa žien v roku 1981 podpísalo štyri milióny
dvesto tisíc československých žien protivojnové
pohľadnice, ktoré poslali prezidentovi USA Reaganovi
a generálnemu tajomníkovi OSN. K Medzinárodnému
dňu žien v roku 1983 to boli tisíce listov
a rezolúcií, ktoré išli z Československa
na adresu generálneho štábu Severoatlantického
paktu a ktoré rozhorčene protestovali proti rozmiestňovaniu
nových amerických rakiet v Západnej Európe.
K tomu môžeme pripočítať množstvo
mierových protivojnových zhromaždení
a schôdzí, mierových pochodov, tisíce
rezolúcií plne podporujúcich zahraničnú
politiku Komunistickej strany Československa a nášho
štátu, mierovú politiku Sovietskeho zväzu,
všetky jeho mierové návrhy a iniciatívy.
Mierová aktivita našich žien sa rozvíja
v úzkej spolupráci so sovietskymi ženami a
ženskými organizáciami štátov socialistického
spoločenstva.
Na vytvorenie širokej mierovej a protiimperialistickej jednoty
pokrokových žien sveta prispievajú i morálne
a politické, ako aj materiálne akcie solidarity
našich žien, ktoré sú jednoznačným
svedectvom o ich internacionálnom cítení.
I v našom okrese Rožňava si plne uvedomujeme,
že o mier sa nedá prosiť, za mier treba bojovať.
Sme presvedčené o tom, že nebezpečenstvo
plynúce zo súčasnej medzinárodnej
situácie je možné odstrániť. Mier
musíme vybojovať spoločne. I ženy nášho
okresu vynakladajú značné úsilie,
aby sa stali pevným ohnivkom mierového úsilia.
V minulom roku bolo v popredí našej pozornosti Svetové
zhromaždenie za mier a život, proti jadrovej vojne,
ktoré sa uskutočnilo v Prahe. Okresný výbor
Slovenského zväzu žien v Rožňave
rozvinul značnú politickovýchovnú
a politickoorganizátorskú činnosť, aby
prispel k jeho úspešnému priebehu.
Okrem finančnej pomoci a z lásky zhotovených
a odovzdaných darčekov pre zahraničných
delegátov, bol zvýraznený aj impulz rozvoja
pracovnej iniciatívy žien, konkrétnych činov
v prospech rozvoja obcí a miest; zintenzívnila sa
aj politickovýchovná a masová politická
práca.
Významným príspevkom pre vec mieru je statočná,
obetavá a iniciatívna práca pre našu
socialistickú vlasť, pre ďalšiu výstavbu
rozvinutej socialistickej spoločnosti, v duchu gottwaldovského
hesla "Buduj vlasť, posilníš mier!".
Ak niekto hľadá svoje miesto v mierovom hnutí,
ak chce niečo urobiť pre zachovanie mieru, v tomto
hesle nájde cieľ, obsah, prostriedky aj formy práce.
I v mojom volebnom obvode existuje len veľmi málo
povolaní, kde by neboli ženy. Na zamestnané
ženy dopadá mnoho starostí; je pravda, že
často zápasíme s časom, pretože
byť dobrou matkou, manželkou, pracovníčkou
a funkcionárkou, to všetko vyžaduje veľa
práce. Zvlášť nezastupiteľná
je úloha žien-matiek pri výchove mladej generácie
a pri upevňovaní rodín. I napriek tomu ženy
v našom okrese tvoria takmer polovinu pracujúcich
zapojených do socialistickej súťaže.
Mohla by som menovať celý rad príkladov zodpovedného
prístupu žien k pracovným úlohám,
uviesť výsledky brigád socialistickej práce
i jednotlivcov. Napríklad triedičky tehál
v SMZ Lubeník, súdružka Klára Korpalová
splnila k 1. júlu a Helena Sabová k 27. júlu
1984 úlohy 7. päťročnice.
Podobne súdružky Zlatica Kališová a Mária
Kováčová zo závodu Lykové a
textilné závody 01 Revúca sa vyrovnali s
úlohami 7. päťročnice v prvej polovici
júla t. r. Všetky tieto výsledky hovoria o
každodennom úsilí o čo najväčší
a najúčinnejší podiel žien na naplňovaní
ekonomického a sociálneho programu XVI. zjazdu KSČ.
Čo povedať, súdružky poslankyne a súdruhovia
poslanci, na záver? Mier je pre rodiny a deti základňou,
bez ktorej všetko stráca zmysel. Túžba
každého človeka po mieri - je láska
k životu.
Súčasná zložitá medzinárodná
situácia oveľa viac než kedykoľvek predtým
vyžaduje, aby sa konfliktné situácie na celom
svete riešili politicky, na základe rokovania a nie
vojenskými prostriedkami. O to sa usilujú krajiny
socialistického spoločenstva v čele so Sovietskym
zväzom; hovoril o tom i súdruh minister Chňoupek.
Nikdy v minulosti však nebolo vo svete rozšírené
také silné mierové hnutie.
V záujme odvrátenia svetovej vojny treba dosiahnuť,
aby toto hnutie bolo ešte mocnejšie a ešte jednotnejšie,
aby sa stalo nepremožiteľnou silou. Mier je vecou každého,
treba oň každodennou statočnou prácou
bojovať. Pri tohtoročných oslavách Veľkej
októbrovej socialistickej revolúcie som si spomenula
na to, ako hovoril V. I. Lenin: "Keď nezískame
pre politiku ženy, nie je možné získať
pre politiku masy."