Sme v situácii, keď celý svet bez rozdielu
sa dostal do úžasného pohybu, ktorý
ľudstvo posúva dopredu cez vedu a techniku. Niekedy
sa nám zdá, že toto urýchlenie zahmlieva
náš život a ničí jeho priority.
Ak však včas nezmúdrieme, ak by tento vývoj
smeroval doterajším spôsobom - t. j. rozširovaním
starých drastických technológií (vysoké
tlaky a teploty, vysoká spotreba neobnoviteľnej energie
atď.), tak na jeho konci by bola ekologická
katastrófa, ktorá by zničila život na
Zemi pomalšie síce ako jadrové explózie,
ale výsledok by bol rovnaký.
Vývoj však má pozitívne črty
a cítime, že aj v politike i vo vede sa všetko
robí pre človeka, aby XXI. storočie sa stalo
storočím humanizmu, tak ako to presadzuje Zväz
sovietskych socialistických republík osobou súdruha
Gorbačova. Ľudstvo sa nedáva napospas vede,
ale hlbokým poznaním a trvalým poznávaním
chceme obnoviť človekom narušenú prírodu
i samých seba. Skutočnosť je dnes taká,
že problémy životného prostredia sa musia
riešiť celosvetovo, pretože sú celosvetové.
Správne by preto bolo, keby vlády na celom svete
poskytli všetky informácie o technológiach
zlepšujúcich a ochraňujúcich životné
prostredie.
Vedecká oblasť mimoriadne exponovaného záujmu,
ktorá sa spája so životným prostredím,
je poznanie informačno-energetického systému
živej bunky. Na tomto poznaní sa začínajú
pomocou génového inžinierstva riešiť
biotechnologické projekty, ktorých cieľom je
napríklad príprava kultúrnych rastlín
odolných voči škodcom, chorobám i schopnosťou
eliminovať reziduá agrochemikálií. To
je cesta k zdravej výžive i ochrane životného
prostredia. Z vlastnej skúsenosti, ktorú som získal
so svojimi vedeckými ašpirantami pri experimentoch
prenosu genetickej informácie pre syntézu vaječného
bielka z prepelice japonskej do baktérie, môžem
posúdiť reálnosť tohto nového vedeckotechnického
smeru, jeho problémy a potrebu osobnej odvahy pri uplatňovaní
génového inžinierstva a génových
manipulácií u nás. Za súčasnej
aktívnej vedeckotechnickej politiky Komunistickej strany
Československa verím, že sa u nás vytvoria
podmienky pre intenzívny rozvoj biotechnológií
a vedeckého poznania, ktoré ho podmieňujú.
Prvý, kto vedecky formuloval zákonitosti dedičnosti,
bol náš vedec Gregor Mendel. Stalo sa to v Brne v
druhej polovici minulého storočia. Určite
by si zaslúžil, aby po ňom bola pomenovaná
v Prahe či v Bratislave ulica. Sme teda dedičmi
génov pre genetiku. Ako túto vlastnosť využívame?
Pre Československo sú biotechnológie ako
súčasť hospodárskeho rozvoja mimoriadne
dôležité. Využívajú obnoviteľnú
uhlíkatú surovinu - fytomasu a prebiehajú
pri nízkych teplotách. Ich rozvoj vo svete je neobyčane
prudký. Uvediem jeden príklad: V Spojených
štátoch v roku 1987 bolo udelených 1476 patentov
z oblasti biotechnológie. U nás bolo udelených
v roku 1985 v tomto vednom odbore 48 autorských osvedčení.
Doma vraj nikto nie je prorokom. Ale my musíme byť
aktívnejší najmä v medzinárodných
aktivitách v oblasti genetiky, kde sa formujú medzinárodné
výskumné i legislatívne inštitúcie,
ako aj normy pre prácu v génovom inžinerstve
aj v zmysle kontrolného systému nad týmto
druhom ľudského poznania, aby nebolo zneužité
vo vojenstve a jeho výsledky sa použili na zlepšenie
životného prostredia a nie naopak. Je nevyhnutné,
aby sa legislatívne určili podmienky, za ktorých
sa môžu uskutočňovať génové
manipulácie.
Život má totiž svoje princípy, ktoré
sú nemenné a našou všeľudskou povinnos
ťou je ich brániť. Prajeme si, aby v tomto duchu
nová vláda používala moc a dôveru,
ktorá je jej daná.
Súdružky a súdruhovia, na záver mi dovoľte
vyjadriť v mene všetkých poslancov za Stranu
slovenskej obrody vo Federálnom zhromaždení
plnú podporu vládnemu vyhláseniu vlády
Národného frontu prednesenému predsedom federálnej
vlády súdruhom Štrougalom. Nebudeme ľutovať
sily pre splnenie týchto cieľov, ktoré sú
podmienkou prestavby nášho hospodárstva a demokratizácie
nášho života. Veríme, že vláda
dôsledne bude uskutočňovať tento program
a bude Federálne zhromaždenie informovať o jeho
plnení.
Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Šimúthovi.
Po přestávce vystoupí poslankyně Horečná.
Pokračovat v jednání budeme v 15.20 hodin.
(Jednání přerušeno v 15 hodin.)
(Jednání opět zahájeno v 15.21 hodin.)
Předseda FS A. Indra: Soudružky a soudruzi,
budeme pokračovat v rozpravě k vládnímu
programovému prohlášení. Slovo má
poslankyně Horečná, připraví
se poslankyně Pekařová.
Poslankyně SN I. Horečná: Vážený
súdruh generálny tajomník, vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci.
Súčasná etapa rozvoja našej spoločnosti
je charakterizovaná presadzovaním významných
zmien vo výrobno-technických, organizačných,
ekonomických a sociálnych podmienkach pri čo
najúčinnejšom presadzovaní ľudského
činiteľa, urýchľovaní vedeckotechnického
pokroku a využívaní jeho výsledkov v
praxi.
Úlohy uložené XVII. zjazdom Komunistickej strany
Československa i následnými zasadaniami 7.
a 9. Ústredného výboru Komunistickej strany
Československa smerujúce k ďalšiemu rozvoju
našej socialistickej spoločnosti, sú spojené
so zabezpečovaním realizácie 8. päťročnice,
prestavby hospodárskeho mechanizmu a vypracovaním
dlhodobého plánu rozvoja do roku 2000. Ide preto
o obdobie mimoriadnej koncentrácie veľmi náročných
úloh. Do popredia vystupuje úloha ľudského
činiteľa, schopností rozvíjať tvorivým
spôsobom pracovný a spoločenský proces.
S týmto jeho postavením bezprostredne súvisí
aj úloha racionálne hospodáriť s pracovnou
silou, využívať všetky schopnosti a maximálnu
inicíatívu všetkých pracujúcich.
Racionálne využívanie pracovnej sily a hospodárenie
s ňou závisí, od mnohých faktoroch,
napríklad od úrovne výrobnej základne,
pôsobenia vedeckotechnického rozvoja, využívania
základných prostriedkov, kvalifikácie pracujúcich,
ich proefsionálnej štruktúry, využívania
pracovnej doby a pod. Pri niektorých faktoroch by som sa
chcela zastaviť a poukázať na ich pôsobenie
v minulosti a ako treba k nim pristupovať v súčasnosti
a v budúcnosti.
V priebehu 7. päťročnice boli podnikom rozpisované
pomerne náročné úlohy v oblasti rastu
produktivity práce. Pritom však podniky vyžadovali
nereálne rasty počtu pracovníkov - každý
rok šlo radovo o desaťtisíce ľudí
- v porovnaní s nevyhnutnou potrebou pre plnenie plánovaných
úloh.
Podniky museli venovať žiadúcu pozornosť
rozborom príčin strát pracovnej doby, ktoré
neklesali, ale stúpali. Na tomto nepriaznivom vývoji
sa podieľala napríklad vysoká úroveň
fluktuácie, zneužívanie náborových
výhod a pod. Nezáujem podnikov na úsporách
pracovných síl sa odrážal i v klesajúcej
pracovnej morálke. Pri každej zmene zamestnania zákonite
vznikajú straty pracovnej doby - novému pracovníkovi
trvá určitú dobu než sa zapracuje -
pričom ku stratám dochádza už pri rozvizaní
pracovného pomeru a hľadaní nového zamestnania.
Naše hospodárstvo je vybavené pomerne kvalifikovanými
pracovníkmi, zvlášť s vysokým podieľom
pracovníkov s úplným stredoškolským
vzdelaním. I napriek tomu stále trvajú problémy
s plnením požiadaviek vzdelania a nemôžeme
byť spokojní ani s jeho využívaním.
Napríklad v roku 1983 bolo takmer 250 tisíc miest
s požadovaným vysokoškolským vzdelaním
obsadené pracovníkmi s nižším stupňom
vzdelania a asi 54 tisíc vysokoškolákov pracovalo
na miestach, kde bol požadovaný len nižší
stupeň vzdelania.
Je samozrejmé, že určitá časť
vysokoškolákov nemôže z rôznych dôvodov
pracovať na pracovných miestach s požadovaným
vyskoškolským vzdelaním, zďaleka nie však
toľko, koľko bolo vykázané. Ak si uvedomíme,
že každý vysokoškolák stojí
našu spoločnosť niekoľko sto tisíc
korún, ide o značnú ekonomickú stratu.
Nemôžeme byť spokojní ani so situáciou
pri robotníkoch; podľa zistenia z roku 1984 viac než
3/4 milióna robotníkov a prevádzkových
pracovníkov nepracovalo v odbore, v ktorom sa vyučilo.
S týmto javom sa stretávame takmer v každom
podniku vrátane n. p. Slovena Žilina, v ktorom pracujem.
V minulom roku boli u nás do robotníckych povolaní
zaradení 3 vysokoškoláci a 292 absolventov
stredných odborných škôl. A dôsledok?
Z dôvodov nevyužívania kvalifikácie odišlo
z podniku 31 pracovníkov. Ide nielen o ekonomické
straty, ale ide aj o sociálny odpad. Trvalé nevyužívanie
absolvovanej prípravy na povolanie sa môže prejaviť
aj negatívnymi vzťahmi k práci a niekedy aj
ku spoločnosti.
Ďalším vážnym problémom je
vnútrosmenové využívanie pracovnej doby.
Vieme, že je neuspokojivé, aj keď nemáme
preukazateľné štatistické podklady. Jedným
z predpokladov nápravy neuspokojivej situácie je
sústavné zlepšovanie pracovného prostredia
a vlastných pracovných podmienok. V podniku Slovena
je tento problém stále aktuálny a stretávame
sa s ním často pri zavádzaní viacsmennej
prevádzky.
I keď sa využívanie fondu pracovnej doby v posledných
rokoch zvýšilo a pohybuje sa okolo 90 %, nemôžeme
s ním byť spokojní. Rozhodujúci vplyv
na výšku tohto ukazovateľa mali prevažne
choroby pohybového ústrojenstva a chrbtice i úrazy;
na oba faktory môžeme však pôsobiť.
Z celkového počtu pracovníkov Sloveny cca
5200 - ich každý deň chýba v práci
viac než 500, a to sa už vo výrobe musí
prejaviť.
Využívanie pracovnej doby a nepriamo aj pracovná
disciplína sú výrazne ovplyvňované
dobou prevádzky v službách a v obchodoch, v
ktorých sa prejavuje naviac i vplyv nerovnomernosti zásobovania
tovarom, najmä potravinami. Doterajšia sústava
riadenia nenútila zatiaľ podniky dôsledne využívať
rezervy pracovnej doby a neviedla ich preto ani k potrebným
úsporám pracovných síl. Podiel na
neuspokojivom využívaní pracovnej doby však
majú aj nedostatky v kapacite a kvalite, organizácii
vnútropodnikových služieb, teda v oblasti,
ktorú podniky samy riadia a ovplyňujú aj
počty a štruktúru pracovníkov. V niektorých
činnostiach pracuje viac ľudí než je potreba,
v iných ich je nedostatok.
Ďalším významným faktorom, o ktorom
by som sa aspoň rada stručne zmienila, je nedocenenie
významu rozvoja iniciatívy pracujúcich, významného
činiteľa, ovplyvňujúceho množstvo
a kvalitu odvedenej práce. Socialistická súťaž
je stále prevažne formálneho rázu a
nie je výrazom žiadúceho vzťahu medzi
jednotlivcami alebo kolektívmi pri zaisťovaní
plánovaných úloh s cieľom dosahovať
stále lepšie výsledky. Záväzky
jednotlivcov sa často len mechanicky sčítajú
do záväzkov kolektívov alebo naopak. Takáto
súťaž sa preto nemôže prejaviť
ani v rozvoji iniciatívy pracujúcich, ani vo vyššej
kvalite výroby a raste spoločenskej produktivity
práce.
Mimoriadny význam pri aktivizácii pracovníkov
k vyšším výkonom a ich kvalite je diferenciálne
odmeňovanie. Uvediem opäť príklad z môjho
podniku, kde je už od roku 1985 uplatňovaná
brigádna forma organizácie práce a odmeňovania.
Táto forma sa plne osvedčila a v súčasnosti
je zavedená v 35 % všetkých robotníkov
výrobnej činnosti. Je však treba ju zavádzať
postupne a predom predchádzať niektorým problémom.
Dochádza k situácii, že brigády, ktoré
už dlhší čas existujú, sú
v určitom smere znevýhodnené oproti novo
vznikajúcim, alebo vyčerpali už akékoľvek
rezervy v raste produktivity práce aj v iných oblastiach,
zatiaľ čo kolektívy, ktoré s brigádnou
formou nezačali, určité rezervy ešte
majú. Preto prínos tejto mzdovej formy je nesporný.
Pri dodržiavaní požiadaviek na akosť výroby
došlo u týchto kolektívov k mimoriadnemu zvýšeniu
produktivity práce, k vyššiemu využívaniu
pracovnej doby, k zníženiu objemu práce nadčas
i prestojov v dôsledku porúch strojov. Pri úrovni
strojného vybavenia nášho podniku by som sa
tiež chcela zastaviť. Slovena je jedným z najstarších
podnikov na Slovensku, za 3 roky si pripomenieme 100 rokov od
jej založenia. Dlhodobá tradícia je síce
prednosť, ale má i svoje tienisté stránky,
napr. zastaralý strojový park. Niektoré stroje
v prevádzke Koberce, ale i niektoré tkáčske
stavy boli inštalované už pri založení
továrne. Vyplýva z toho, že v mnohých
prípadoch nezabezpečujeme úlohy technikou,
ale výhradne prácou ľudských rúk.
S rozsiahlejšou rekonštrukciou strojového parku
sa u nás začalo až v minulom roku. Teraz máme
už inštalované niekoľko moderných
strojov, prevažne z dovozu. Tieto nové, výkonné
stroje uľahčia prácu nielen robotníkom,
ale zlepšia aj ich pracovné prostredie pri prenikavom
zvýšení produktivity práce a kvality
výroby.
Zavádzanie novej techniky, zvyšovanie kvalifikácie
pracovníkov a celkové zlepšenie organizácie
práce je jedinou cestou, ktorá môže vyriešiť
naše problémy. Pozitívne príklady z
môjho volebného obvodu dokazujú, že táto
cesta bola nastúpená, najmä keď sa náš
podnik zapojil do akcie získať čo najlepšie
výsledky pri zavádzaní elektronizácie
do výroby. Ako jeden z prvých je okres Žilina,
kde sa k tomuto procesu na Slovensku pristúpilo komplexne.
Elektronizácia je chápaná ako aplikácia
mikroelektroniky, výpočtovej a automatizačnej
techniky a robotiky v celej výrobnej a nevýrobnej
sfére, vrátane vzdelávania mládeže
i pracujúcich. Presadzujeme zásadu, že bez
širokého zavádzania týchto progresívnych
prvkov do praxe nemôžeme zabezpečiť potrebný
rast produktivity práce, a to vo všetkých oblastiach.
Do procesu elektronizácie sa v okrese Žilina zapojilo
viac ako 80 organizácií a predpokladá sa,
že plánované projekty budú po realízácii
prínosom vo výške 1,5 miliardy Kčs.
Dobré skúsenosti si nenechávame pre seba,
ale prenášame ich i do iných okresov, napr.
Martinského. V súčasnosti sa pripravuje rozšírenie
elektronizácie na celý Stredoslovenský kraj.
Vážené súdružky a súdruhovia,
zavádzanie nového hospodárskeho mechanizmu
si vyžiada radikálnu zmenu "správania"
tak celých organizácií, ako aj ich pracovníkov.
Preto uvedený proces nebude vôbec jednoduchý
a ak sa má úspešne zabezpečiť,
musí byť jeho realizácia vecou nás všetkých.
Vzhľadom na zameranie môjho diskusného príspevku
na racionálne hospodárenie s pracovnými silami
podľa zásad schválených sekretariátom
ÚV KSČ 18. 4. 1988, mám otázku na
prvého podpredsedu vlády ČSSR súdruha
Rohlíčka: Ako je politicky a organizačne
zabezpečený prechod a využitie pracovníkov
centra na iné pracoviská?
Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Horečné,
slovo má poslankyně Pekařová, připraví
se poslanec Hašana.
Poslankyně SL J. Pekařová: Vážený
soudruhu generální tajemníku Komunistické
strany Československa, soudruhu předsedo, soudružky
a soudruzi poslanci, vážení hosté, nové
programové prohlášení vlády vychází
ze strategie urychlení sociálně ekonomického
rozvoje naší republiky. Reaguje - jak jsme slyšeli
- na současnou ekonomickou situaci země, která
objektivně vyžaduje provedení radikální
přestavby celé společnosti, tedy nejen v
oblasti ekonomiky, ale i v nadstavbové části,
a zejména v oblasti myšlení. Ne nadarmo se
předpokládá, že očekávané
kvalitativní změny by měly mít nejrevolučnější
charakter od Února 1948.
Přestavba se neuskuteční sama. Jejím
hlavním nositelem a aktérem jsou lidé. Lidé
jako celek i každý jednotlivec jako jeho součást.
Má-li každý pracovník nově pracovat,
jednat a žít, musí nejprve nově myslet.
K tomu však musí být vychován. Na odborné,
politické, morální i kulturní úrovni
každého jednotlivého pracovníka záleží,
do jaké míry a jak rychle se nám podaří
úkoly přestavby a dalšího rozvoje společnosti
uvést do života. To není fráze, to je
skutečnost. Z tohoto faktu vyplývá podstatně
vyšší význam kulturně výchovné
funkce státu a celé výchovně vzdělávací
soustavy v současném období.
Je pravda, že již XIV. sjezd strany se stal impulsem
pro vytvoření nové výchovně
vzdělávací soustavy našeho školství,
která je postupně uváděna do života.
Je však také pravda, že stejně jako se
projevují dlouhodobě nepříznivé
tendence ve vývoji naší ekonomiky, projevuje
se řada závažných nedostatků
i ve výchovně vzdělávací soustavě,
a to jak v jejím systému, tak i v obsahu a ve výsledcích
pedagogického procesu, které neodpovídají
společenské potřebě. Tyto nedostatky
jsou již několik let předmětem převážně
nás - poslanců i samotných učitelů.
Výbory pro kulturu a výchovu obou sněmoven
považují sledování realizace výchovně
vzdělávací soustavy za svůj hlavní
a trvalý úkol. Soustředili jsme postupně
velké množství cenných poznatků
a zkušeností z poslaneckých průzkumů
na školách i ve výrobních závodech
a předložili jsme je příslušným
orgánům, a to jak upozornění na zjištěné
nedostatky, tak i náměty na jejich řešení.
Musíme však konstatovat, že v převážné
míře dosud nebyly využity. Podle názoru
odpovědných pracovníků v mém
volebním obvodu v okrese Kroměříž
řada připomínek a podnětů od
učitelů byla rovněž odpovědně
zpracována a stálo to hodně času.
Nebylo však na ně reagováno a není ani
známo, jak s nimi bylo naloženo. Přitom se
stále projevují tak závažné nedostatky,
jako je
- nedostatečná účinnost výchovně
vzdělávacího procesu na základních
školách s důrazem na orientaci převážně
na naučnou složku
- nedostatečná úroveň absolventů
středních škol a pracovní připravenost
absolventů středních odborných učilišť
- nedostatečná kvalita absolventů vysokých
škol z hlediska jejich účelného využití
v praxi
- nedostatečný rozvoj vědecké práce
na vysokých školách, které by například
mohly zvýšit svůj přímý
podíl na řešení úkolů
Komplexního programu vědeckotechnického pokroku
členských
zemí RVHP do roku 2000
- absence účelného systému postgraduálního
studia a systému celoživotního vzdělávání
- nedostatky v kádrovém, materiálně
technickém, organizačním a ekonomickém
zabezpečení výchovně vzdělávacího
procesu a další.
Za důležitou považujeme pochopitelně celou
výchovně vzdělávací soustavu
- od předškolních zařízení
až po vysoké školy. Přesto jsme v minulých
letech a zejména v letošním roce věnovali
zvláštní pozornost problematice středních
odborných učilišť. To proto, že jednak
připravují asi 60 % veškeré školní
mládeže pro dělnická povolání
a dále proto, že se vznikem a činností
středních odborných učilišť
jako novým typem střední školy je spojeno
nejvíce problémů.