Dovolujeme si upozornit na návrh podnikového ředitele
Sempry ze dne 6. 2. 1990 odtrhnout sedm dobrých šlechtitelských
stanic ze současných dvaceti osmi od Výzkumného
ústavu zemědělského Olomouc a přičlenit
tyto již od 1. 4. 1990 k OZ Veleliby. Tento zásah
by narušil vazbu mezi výzkumem, šlechtěním
a udržovacím šlechtěním. Dále
by byl vytvořen nový monopol nad rozhodujícími
druhy zelenin a květin.
Ustanovením semenářské akciové
společnosti v Jihomoravském kraji by došlo
nejen ke zdravé konkurenci, ale též ke značným
úsporám na dopravě osiv z jihu Moravy a zpět.
V Jihomoravském kraji se nyní vyrábí
více jak 60 % osiv a sadby celého objemu s. p. Sempra.
Převážná část těchto
osiv se po úpravě vrací zpět. Dále
by došlo k rychlejší posklizňové
úpravě osiv a jejich uvedení do oběhu.
Využití samotného principu akciové společnosti
by se mimo jiné odrazilo i v pružnosti vnitřního
i zahraničního trhu.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Slámovi.
Diskutuje poslankyně Parkánová, připraví
se poslanec Zelenay.
Poslankyně SL V. Parkánová: Vážený
pane předsedající, vážené
Federální shromáždění,
Občanské fórum pracovníků Státního
podniku Kovosvit Sezimovo Ústí se na mne obrátilo
se žádostí, abych předala Federálnímu
shromáždění rezoluci, kterou podepsalo
1107 pracovníků tohoto podniku. Tématem této
rezoluce je majetek politických stran, v tomto konkrétním
případě komunistické strany. Podepsaní
požadují odevzdání tohoto majetku státu.
Dovolte mi, abych se za svou osobu s textem rezoluce plně
ztotožnila. Avšak naši listopadovou revoluci nazýváme
právem revolucí slušných lidí.
Z toho důvodu chceme postupovat v souladu s právními
předpisy. Dovolím si připomenout jeden princip
obecné teorie práva. Nad právem je totiž
jedna vyšší kategorie a tou je morálka.
S touto kategorií je držení majetku KSČ
v rozporu, a já toto držení kvalifikuji jako
vysoce amorální.. Děkuji za pozornost. Předávám
desky.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslankyni Parkánové.
Diskutuje poslanec Zelenay. Do diskuse se připraví
poslanec Lajkep.
Poslanec SN R. Zelenay: Vážený
pán predsedajúci, vážené dámy
a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás
z poverenia zahraničných výborov Snemovne
ľudu a Snemovne národov informoval o spoločnom
stanovisku, ktoré sme prijali k nemeckej otázke.
Podľa názoru všetkých poslancov, ktorí
sú členmi zahraničných výborov,
je to veľmi závažná otázka, ku
ktorej by bolo treba zaujať stanovisko. Prijali sme trochu
inú metódu práce než bolo zvykom v tomto
parlamente za posledných 40 rokkov. Považovali sme
za potrebné vyjadriť i náš názor
na základe zhodnotenia a konzultácie s ministerstvom
zahraničných vecí, ako i s ostatnými
odborníkmi a na základe porady, ktorá sa
uskutočnila v Prahe. V tomto stanovisku sme prijali názor
na zjednotenie nemeckých štátov, kde vyslovujeme
prianie, aby sa zjednotenie uskutočnilo podľa vôle
ľudu obidvoch štátov v nadväznosti na helsinský
proces a budovanie spoločného Európskeho
domu. Očakávame, že zjednotenie bude sprevádzané
záväzkom budúceho nemeckého štátu
uznať platnosť existujúcich hraníc v Európe
a že tento štát preberie i platné záväzky
a zmluvy, ktoré obidva nemecké štáty
podpísali.
Vyslovili sme presvedčenie, že existujú pozitívne
predpoklady pre to, aby medzi Československom a zjednoteným
demokratickým Nemeckom sa rozvíjali dobré
susedské vzťahy v rámci mierového procesu
integrovanej Európy. Toto stanovisko sme oficiálne
vydali, a týmto dovoľte, aby som vás, vážené
kolegyne a kolegovia, informoval o tomto našom kroku. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Zelenayovi za
informaci o stanovisku zahraničních výborů
k otázce sjednocení Německa. Diskutuje poslanec
Lajkep, připraví se poslanec Pavol Balgavý.
Poslanec SN M. Lajkep: Vážený pane předsedající,
vážené Federální shromáždění,
v současné době opět není v
našich lékárnách celý sortiment
a množství tuzemské produkce. Vznáším
proto následující interpelaci. Jaký
je výhled výrobní a zásobovací
situace tuzemskými léčivy pro tento i příští
rok? Jaké jsou skutečné příčiny
nedostatku léčiv československé výroby
a jaká opatření přijme vláda
k zabezpečení výroby a zásobování
léčivy?
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Lajkepovi za
jeho interpelaci. V souladu s jednacím řádem
bude předána. Diskutuje poslanec Balgavý,
připraví se poslanec Šrenel.
Poslanec SL P. Balgavý: Vážený
pán predsedajúci, vážené kolegyne,
vážení kolegovia, milí hostia, som poslancom
nominovaným VPN za volebný obvod Senica. Skór,
než otvoríme zajtra diskusiu o pomlčkách
a zmenách, súvisejúcich s názvom nášho
štátu, chcel by som poukázať na jeden
problém, ktorý sa týka môjho volebného
obvodu, okresu a regiónu, z ktorého pochádzam,
to je Záhorie. Tento problém nie je len lokálny,
ale má širší dopad, a preto by mal byť
jedným z problémov, ktoré nás v budúcnosti
budú spájať, nie rozdeľovať. Pri
jeho riešení sa musíme zjednotiť. Tento
problém sa týka navrhovaného prieplavu Dunaj-Odra-Labe.
Náš okres je okresom susedským, nechcem povedať
hraničným, a od susedov nás delí a
spája nás s ním práve rieka Morava.
Navrhovaný prieplav Dunaj-Odra-Labe je obrovský
technicky náročný projekt, väčší
ako kanál Dunaj-Mohan-Rýn. Zťažený
je ešte tým, že horný tok Moravy a ďalších
tokov je málo vodnatý a má strmý spád.
Projekt prekonáva dve rozvodia. Doteraz na tomto projekte
boli urobené predovšetkým technické
a ekonomické úvahy. Projektanti predpokladajú
lacnejšiu, čistú dopravu, výrobu energie,
zachytenie ropných havárií v plavebných
komorách, čistiace zariadenia v ste nách
komôr, uvažuje se o prečerpávaní
vody z Dunaja hore do tzv. z hľadiska vodnatosti pasívnych
oblastí, o závlahách v poľnohospodárstve,
o možnostiach rekreácie pozdĺž kanála,
o raste priemyslu v tejto oblasti.
Upozorňujem však, že trasa projektu vedie cez
viac chránených území európskeho
významu. Chránená krajinná oblasť
Záhorie, navrhovaný národný park a
medzinárodný park Podunajsko, pripravovaný
národný park Dunaj-Morava-Dyje v Rakúsku,
rezervácia Sútok, Ranschpurk a ... na sútoku
Dyje a Moravy. Aj vlastné územie je z ochrannného
hľadiska nesmierne hodnotné a pripravované
na vyhlásenie ochranných krajinných oblastí.
Pri výstavbe by bolo potrebné premiestniť podľa
odhadov asi 215 mil. kubických metrov zeminy a uložiť
asi 7,5 mil. metrov kubických betónu.
V hornatých i v nížinných úsekoch
by sa narušil ráz krajiny s ekologickými dôsledkami.
Niektoré oblasti by boli podmáčané
a iné vysušené. So zmenou úrodnosti
produkcie lesov, čo by vyvolalo investície do odvodňovania
a zavlažovania, odhad záheru poľnohospodárskej
pôdy je asi 3390 ha, lesov asi 980 ha.
Názor, že projekt nie je zásahom do prírody,
nazývajú propagátori z radov projektantov
legendu z neinformovanosti, ale zároveň vyzývajú
ľudí so vzťahom k prírode, aby povedali,
ako to treba v lužných lesoch vybudovať, aby
sa lesom neuškodilo. Lenže neuškodiť môže
znamenať práve nebudovať.
Ponáhľať sa so stavbou je predčasné,
územie nie je dostatočne preskúmané.
Predovšetkým nie sú dôsledne zvážené
ekologické a prírodoochranné hľadiská,
k čomu nestačí predpona - eko v názve
Ekotrans Moravia. Projekt svojim charakterom a rozsahom patrí
k ideám podriadenia si prírody človekom,
ale ľudstvo hľadá dnes odpoveď na otázku
základnej hierarchie hodnôt. Ekonomická hodnota,
hodnota prírody, zeme, životnej pohody v súvislosti
s prostredím, pocity súnáležitosti so
svetom, kvalita života, takže pri zvažovaní
prieplavu je potrebné nielen zvážiť výhody
proti nevýhodám, čo zatiaľ tiež
nie je splnené, ale aj odpoveď na otázku, čo
považujeme za výhodu, ako chceme žiť a aké
kvality života pripravíme našim deťom.
V súvislosti s navrhovaným prieplavom Dunaj-Odra-Labe
vypracujeme podľa rokovacieho poriadku otázku na vládu
a vyzývam týmto kolegyne poslankyne a kolegov poslancov,
aby ma v tejto veci podporili.
Druhá vec, o ktorej chcem informovať prítomným
členov vlády s tým, že aj v tejto veci
sa obrátime s otázkou na vládu, je otázka,
ako prekročiť hranice nášho okresu a ako
vykročiť nielen smerom k susedom na strane Českej
republiky, ale aj na strane Rakúskej republiky. Dovoľte,
aby som vás informoval, že občania kraja, z
ktorého pochádzam, prejavili svoju túžbu
otvoriť sa svetu a Európe už 30. 12. 1989 tzv.
pochodom slobody k rieke Morave v Moravském Jáne,
ktorého sa zúčastnilo niekoľko tisíc
ľudí. Spontánne podporili túto akciu
aj obyvatelia pohraničných oblastí Rakúska.
18. 3. sa uskutočnil prechod občanov našej
oblasti do Rakúska v obci ... do obce ... Z našej
strany sa ho zúčastnilo viac ako 10 000 občanov,
z rakúskej strany tiež 10 000 občanov, cez
pontónový most, ktorý s povolením
československých úradov postavila rakúska
armáda Tieto spontánne akcie, sústredené
prakticky vždy len do jedného dňa, však
otvárajú otázku, ako prekročiť
tieto občianske aktivity a vyťažiť z nich
niečo trvalého, čo by prispelo nielen k rozvoju
našej oblasti, ale aj k rozvoju pohraničn ích
oblastí Rakúska, k tomu, čo sa nazýva
budovanie Európskeho domu, ovšem nie v polohe všeobecných
fráz, ale v polohe ekonomických realít.
Občania MoravskéhoJána i ďalších
obcí a miest Záhoria žiadajú prerokovať
vybudovanie prechodu, hraničného mostu medzi Československom
a Rakúskom v obci Moravský Ján. Takúto
požiadavku má susedná obec na rakúskej
strane na ministerstvo zahraničných vecí
Rakúska už niekoľko rokov. Pre zriadenie takéhoto
hraničného prechodu hovoria nasledujúce dôvody.
V minulosti v obci Moravský Ján prechod bol, bol
tam most, bol tam prievoz s prievozníkom. Výhodná
poloha tejto obce je zo strany Slovenska a Dolného Rakúska.
Je to presne stred medzi prechodom v Mikulove a v Bratislave.
Slovensko by týmto získalo druhý prechod,
okrem Bratislavy, do Rakúska. Je veľmi jednoduchá
a blízka možnosť napojenia sa na dalľnicu
Praha-Brno-Bratislava na križovatke Kúty, kde je vzdialenosť
od mostu iba 7 km. Dopravu je možné smerovať
mimo zastavané územia obcí a prístupová
cesta je už vybudovaná až k rieke Morave.
Tiež k zriadeniu colnice je možné využiť
objekty a pracovné sily zo súčasného
útvaru Pohraničnej stráže.
Podľa rokovacieho poriadku sa aj s týmto námetom
obrátim vo forme otázky na vládu ČSSR
a vyzývam týmto, aby sa k tejto mojej otázke
pripojili ďalší poslanci, ktorí vybudovanie
takýchto mostov považujú za rozumnú
vec.
Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Balgavému,
diskutuje poslanec Šremer.
Poslanec SL P. Šremer: Vážený pane
předsedající, vážené paní
poslankyně, vážení páni poslanci,
jsem z volebního obvodu 150, Strana zelených.
Vedle vážných politických a ekonomických
problémů je naše země sužována
i problémy ekologickými, resp. enviromentem, jak
zde přijímáme některé základní
politické a hospodářské zákony,
bude i ke zlepšení stavu životního prostředí
potřebné provést včas i zásadní
právní úpravu péče o životní
prostředí. Důležitým, byť
prvním krokem by mělo být ustanovení
federálního výboru životního
prostředí. Návrh na jeho zřízení
byl již odsouhlasen republikovými vládami,
při jednání federální vlády
v pondělí 26. 3. však bylo přijato kompromisní
řešení, to je ponechání péče
o životní prostředí SKVTIR.
Kompromisů v ochraně životního prostředí
už bylo v posledních desetiletích moc, příliš
moc, a výsledek ve zlepšení se nedostavil.
Samozřejmě, že zákonitě se nedostavil.
Proto je potřeba přijmout zásadní
nové řešení. Ve světě
je už dobře vyzkoušeno, neboť takový
federální orgán má například
SRN, USA a další země, dokonce existuje např.
direktoriát zemí EHS. Životní prostředí
se prostě nedá řešit izolovaně.
Do působnosti federálního výboru pro
životní prostředí by náležela
zásadní právní úprava k problematice
životního prostředí. Výkon státní
správy by pak patřil orgánům republik.
Dále by tam patřila tvorba státní
ekologické politiky a organizování mezinárodní
spolupráce v působnosti federace i koordinace mezinárodní
spolupráce v působnosti republik.
Dosavadní právní úprava v ústavním
zákoně o čs. federaci ponechávala
oblast životního prostředí převážně
v působnosti republik. To však nevystihuje negativní
působení odvětví řízených
federálními resorty a nevytváří
dobré předpoklady pro sjednocení československé
právní úpravy v oblasti životního
prostředí s úpravou platnou např.
v zemích EHS. Zatím byl tak ostudný stav,
že jsme např. z 10 významných mezinárodních
konvencí ratifikovali pouze dvě.
Ve snaze napomoci zlepšení stavu životního
prostředí proto předloží naše
iniciativní skupina poslanců návrh ústavního
zákona o zřízení federálního
výboru pro životní prostředí,
kterýžto návrh vás prosíme odpovědně
posoudit a podpořit.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Šremerovi,
diskutuje poslanec Honner, připraví se poslanec
Kudláček.
Poslanec SL K. Honner: Vážení kolegovia,
vážené kolegyne, z poverenia občanov
môjho volebného obvodu predpokladám podnet
k novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení
č. 100/1988 Zb. ktorá sa bude prerokúvať
v najbližšom období. S týmto podnetom
sa obraciam i na pána ministra Millera. Má nasledujúce
znenie:
1. Jednou z vážnych chýb totalitných
úprav v ohlasti dôchodkového sociálneho
zabezpečenia u nás bola zásada kategorizácie
dôchodcov podľa dáta jednotlivých zákonov
o sociálnom zabezpečení, s menšími
- väčšími časovými rozdielmi,
každých 10 rokov, počnúc zákonom
č. 99/1848 Zb., cez zákony č. 55/1956 Zb.,
č. 101/1964 Zb., č. 121/1975 Zb. až po teraz
platný zákon čís. 100/1988 Zb. a je
pravdou, že sa postupne vylepšovali dôchodky,
vždy sa nová úprava však vzťahovala
len na dôchodky vymerané za platnosti príslušného
nového zákona a dôchodcom, ktorí už
dôchodok poberali, nepriznalo sa právo žiadať
o nový výpočet dôchodku, hoci spĺňali
podmienky na vyšší dôchodok i podľa
nového zákona. Zdôvodňovalo sa to administratívnou
náročnosťou i po zavedení výpočtovej
techniky a tak je bežným javom, že z dvoch dôchodcov
s rovnakým základom v príslušnej triede,
odpracovaných rokov a v priemernom rozhodnutí zárobku,
ten z dôchodcov, ktorý požiadal o dôchodok
hoci tesne pred účinnosťou nového zákona,
mal citeľne nižší dôchodok ako ten,
ktorý oň požiadal už za účinnosti
nového zákona. Takto sme boli svedkami fiaska do
omrzenia proklamovaných zásad reálneho socializmu
"Všetko pre blaho človeka" a "Mzda
podľa zásluhy", keď totalitná spoločnosť
prešla jednak na systém exploatácie pracovnej
sily, kde dôchodca je vyradený a jednak na elitárske
priznávanie mimoriadnych dôchodkov privilegovaným
jedincom na podklade nepublikovaných inštrukcií,
ktoré nemali povahu zákona. Jedným z negatívnych
dopadov uvedenej kategorizácie dôchodcov je zvlášť
krikľavý dôsledok doteraz plynúci zo
zákona č. 101/1964 Zb., ktorý zaviedol horný
limit starobného dôchodku v III. pracovnej kategórii
Kčs 1600,- mesačne, hoci podľa odpracovaných
rokov a priemerného zárobku dôchodcom vychádzala
podstatne vyššia suma a toto novelizačné
asociálne absurdum platí doteraz u dôchodcov,
ktorí požiadali o dôchodok na základe
účinnosti zákona č. 101/1964 Zb.,
a ich dôchodok sa zvýšil len o indexové
malé zvyšovacie príspevky vynútené
infláciou.
I keď dnes už ide o nie rozsiahlu skupinu starodôchodcov,
z etických a sociálnych hľadísk je spoločnosť
povinná aspoň sčasti rehabilitovať jej
účastníkov, preto je dôvodné
doplniť ustanovenie § 161 zákona č. 100/1988
Zb. pripojením ods. 3 v tomto znení: "Ak požiada
požívateľ starobného a invalidného
dôchodku o prepočet dóchodku podľa ustanovení
tohto zákona odo dňa podania žiadosti, pokiaľ
je takáto úprava pre žiadateľa výhodnejšia."
Druhá pripomienka sa týka záležitosti
vekovo starších dôchodcov o riešenie tzv.
dobrovoľného príspevku dôchodcov za účelom
vymerania dôchodkového zabezpečenia a na základe
týchto dôvodov je žiadúce pri novelizácii
zákona o sociálnom zabezpečení č.
100/1988 Zb. zjednať nápravu. Uvádzam ďalšie
doplnenie ustanovenia § 9 odst. 1 citovaného zákona
v tomto znení: "bod m) Doba, po ktorú občan
dobrovoľne pokračoval v penzijnom poistení
podľa § 6 zákona č. 26/1929 Zb. a uhrádzal
príspevky penzijného zabezpečenia. Uznaním
dobrovoľného pokračovania vo verejnoprávnom
penzijnom poistení pri platení príspevkov
za náhradnú dobu podľa § 9 zákona
100/1988 Zb. bude aspoň pre budúcnosť urobená
rehabilitácia dôchodcov, ktorým bolo odňaté
získané právo."
Ďalší podnet by som si dovolil predložiť
pánovi ministrovi Millerovi, o ktorý ma prosili
moji kolegovia zo Závodného výboru Vysokej
školy dopravy a spojov. Týka sa zákona 100/1988
Zb. Tento občiansky podnet je tu presne a podrobne rozvedený.
Nechcem zdržovať plénum čítaním
tohto podnetu. Dovolím si ho touto cestou odovzdať
pánovi ministrovi Millerovi. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Jenerál: Děkuji poslanci Honnerovi, diskutuje
poslanec Kudláček, připraví se poslanec
Kocáb.