Můžete namítnout, že je paradoxní,
že s odvolávkou na pana prezidenta Václava
Havla vystupuje příslušník strany, která
mu nevyjádřila plnou důvěru (nechali
jsme to na svědomí každého z poslanců),
ale stejně tak si myslím, že je paradoxní,
když ti, kteří jej tak horlivě podporují,
jeho zásadní stanoviska ignorují.
Mnozí z vás také mohou říci,
že vláda nemohla připravit v daných
podmínkách lepší programové prohlášení.
Ne, to není pravda. Pozorně jsem poslouchal vystoupení
pana premiéra Stráského a musím říci,
že kdyby dikce programového prohlášení
byla psána ve smyslu dikce jeho vystoupení, neváhal
bych pro programové prohlášení hlasovat
ani na chvíli. Takto jsem měl dojem, že tisk
25, který se mi dostal do rukou a který je nazván
Programové prohlášení vlády ČSFR
a vystoupení pana premiéra Stráského
jsou dvě věci, které spolu mají jen
velmi málo společného.
Nebudu dále prodlužovat své vystoupení.
Domnívám se, že dnes je na pořadu jedna
zásadní otázka. Ona zazněla prakticky
ve všech výborech, ve kterých bylo projednáváno
programové prohlášení, ve dvou dvojicích
výborů byla dokonce schválena. Je to požadavek,
který zde již přednesl pan poslanec Kučera,
aby vláda do 15. září předložila
materiál, ve kterém by bylo vylíčeno
vše to, co je spojeno s případným rozdělením
federace.
Jsem přesvědčen, že je v možnostech
současné vlády takovýto materiál
zpracovat. Jsem přesvědčen, že takovýto
materiál je nanejvýš nutný, jsem přesvědčen,
že jak poslanci našeho shromáždění,
tak i všichni občané by měli mít
právo nahlédnout poněkud do budoucnosti.
Nesouhlasím s argumentací, že do budoucna,
jak bylo někde uváděno, nahlíží
jen Bůh, Bůh ví, co nás čeká,
ne. Domnívám se, že je možné takovýto
kvalifikovaný materiál zpracovat a požaduji,
aby podobně, jak bylo uvedeno ve vystoupení pana
poslance Kučery, bylo v usnesení k Programovému
prohlášení vlády ČSFR připojeno
to, aby tento materiál byl vyžádán.
Děkuji.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji, tak to byl poslanec Valenčík,
nyní přistoupí k mikrofonu poslanec Peřich
a připraví se poslanec Vondruška Josef.
Poslanec SN V. Peřich: Vážený pane předsedající,
vážené dámy a pánové,
já bych si dovolil připomenout, že se jedná
o vyslovení důvěry vládě v
souvislosti s Programovým prohlášením
a že vyslovení důvěry není převzetí
narkózy. To, že vláda navrhla v nějakém
dohledném časovém horizontu nějaký
programový postup neznamená, že nám,
poslancům Federálního shromáždění,
brání v tom, abychom užívali svých
ústavních práv, dělali zákonodárné
iniciativy stran referenda, stran komisí a diskuse k státoprávnímu
uspořádání atd. Čili vyslovení
důvěry není přijetí narkózy.
To za prvé.
Druhá poznámka, kterou mám, se týká
doplňujícího návrhu pana poslance
Kučery. Vím, že je to tedy doplňující
návrh šesti klubů, ale on ho přednesl.
Chtěl bych upozornit na to, že v několika těch
bodech sugerují situaci, která je v rozporu s předloženým
programovým prohlášením. Tady je jako
bod 1 například napsáno: "Mandát
Federálního shromáždění
není časově a věcně FS omezen
ani podmíněn." Tváří se
to jako by to dávalo nějakou vnější
podmínku, ale přitom to vyslovuje větu, která,
jakoby naznačovala, že to programové prohlášení
říká něco jiného. Není
to pravda, to programové prohlášení
není vůbec v rozporu s tímto bodem 1.
Zrovna tak v bodu dvě, jakoby programové prohlášení
naznačovalo, že vláda je odpovědna národním
radám. Není tomu tak a neobsahuje to toto programové
prohlášení.
Za poslední bych chtěl upozornit na to, že
se tu například říká, že
vláda chce udělat nějaké ústavní
změny. Nechci teď hledat tu přesnou formulaci,
ale pokud si pamatuji, je v tom programovém prohlášení
napsáno, že připraví právní
úpravu přechodu, to je něco úplně
jiného než sugeruje tento doplňovací
návrh.
Prosím, abyste toto všechno měli na paměti
a při hlasování o důvěře
vládě měli také na mysli to, že
jsme pod tlakem těch vnitřních desintegračních
procesů, které jsou jenom prohlubovány takovými
diskusemi. (Potlesk.)
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji a prosím pana poslance
Vondrušku a připraví se poslanec Štefanovič.
Technickou poznámku má pan poslanec Sládek.
Poslanec SL M. Sládek: Pane předsedající,
dámy a pánové, mám technickou poznámku,
co se týká výkonů zde přítomné
galérie, která se vměšuje do jednání,
ať už akusticky nebo jinými projevy. Tak bych
byl rád, aby galérie buď byla napomenuta, aby
se chovala tak, jak má, nebo, aby byla vyklizena. Děkuji.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Nevím, jaké hluky se tam
ozývají, ale žádám hosty na galerii,
aby zachovávali klid při jednání.
Prosím pana poslance Vondrušku.
Poslanec SN J. Vondruška: Vážený pane
předsedající, vážené Federální
shromáždění, chtěl bych několik
slov říci k tomu, jak je postavena otázka
státoprávního uspořádání
v Programovém prohlášení vlády
ČSFR.
Vidíme, že celý náš stát
se stal doslova masážním salónem, v
němž jsou mozky občanů masírovány
a promývány s nebývalou rasancí. Renomovaní
mistři okultních věd a šamani z řad
představitelů některých politických
stran a komentátorů masových sdělovacích
prostředků manipulují a žonglují
s myšlenkami, skutečnostmi a lidmi. To vše má
jediný cíl - psychologickou přípravu
občanů na rozdělení státu.
A protože výsledek přes veškeré
vehementní úsilí není ani u poslanců
FS, ani u voličů jistý, je třeba je
vyšachovat ze hry.
Žádné lidové hlasování
- referendum, žádné ústavní zákony
Federálního shromáždění.
Referendum jako forma nejširší přímé
demokracie je pro státostranu v současné
situaci nepříhodné a nevhodně složené
Federální shromáždění
je třeba odříznout jako apendix. Že
dohody politických stran či zákony národních
rad, jež by nahradily shora uvedené postupy jsou protiústavní?
Že se poslanci Federálního shromáždění
a národních rad zavázali věrností
ČSFR a porušili by svým usnesením o
rozdělení státu svůj poslanecký
slib? Že by se jednalo o státní převrat?
Ale kdež.
Účel světí prostředky. Malé
království, ale moje. Neníliž pravda.
A tak nám vzniká situace, po kolikáté
už, kdy právo, morálka a demokracie pláče.
Proto, kromě jiného, podporuji doplňující
návrh přednesený poslancem Kučerou.
Na okraj toho, co zde zaznělo ohledně zakrucování
krků republice či čemukoli jinému.
Přesto, že jsou tyto přístupy proklamovány
jako nehumánní a nemorální, můžeme
všichni vidět, že dřívější
kroutiči a vylamovači krků mají své
současné, neméně rozhodné,
usilovné a bezohledné následníky.
Nejsou to ale členové či příznivci
Levého bloku.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: To byl pan poslanec Vondruška,
prosím pana poslance Štefanoviče a připraví
se pan poslanec Gawlik.
Poslanec SN M. Štefanovič: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie! Dovoľte mi uprieť pozornosť
krátko na potrebu hľadať a skúmať
to, čo naše dve republiky, ČR a SR spája,
ako nás to spája a bude nás spájať
aj po transformácii.
Ide o základné pojmy, ktoré nám robia
trochu problémy, keď sa hovorí o federácii,
autonómii a pod. Keď sa formulovali vtedy všeobecné
ústavnoprávne pojmy a hlavne aj samotný pojem
ústavy v teórii, použil Montesquieu porovnávaciu
právnu metódu a zovšeobecnil dávnu stredovekú
skúsenosť a doterajšie poznatky a ústavné
právo definovalo pojmy federácie, únie, autonómie
atď. a my dnes chceme prakticky konzervované inštitúty,
absolutizované minulosťou, považovať za
jedine prístupné, možné a platné.
Naše dva štáty v každom prípade ostanú
nielen susedmi, ale bezprostredne zviazané väzbami
ekonomiky, kultúry, spoločným právnym
systémom a podobne. Keď sa zväzky uvoľnia
roztrhnutím, nastanú istotne bolestné rany
s krvácaním na obidvoch stranách. Počúvame
komentáre, že nedávna minulosť nám
zanechala toľko nešvárov, že keď znášame
tieto škody, znesieme aj tie, ktoré vzniknú
pri transformácii.
Pokiaľ ide o to, že sa súčasne vychádza
z možností, že po rozdelení sa potom všetko
vyrieši, mám dojem, že takto berie svoju úlohu
aj predkladané programové vyhlásenie vlády.
Pritom sa ani trochu nezamýšľa nad tým,
ako sa to bude riešiť a nie sú tu úlohy,
ktoré by skúmali usporiadanie v súvislosti
s rozpadom štátu. Na to tu už mnohí poukázali.
Takto berie svoju úlohu toto vyhlásenie, pričom
Federálne zhromaždenie už v predchádzajúcom
funkčnom období malo, a snáď sa ani
nepokúsilo (možno, že nejaké pokusy boli),
formovať ústavné usporiadanie v súvislosti
s požiadavkou formovania suverénnych štátov
- Slovenskej aj Českej republiky.
Dnes sa vláda federácie pasívne pripája
k rozpadu. V ústavno-právnom výbore sa neodhlasoval
ani návrh, aby sa urobil rozbor vzájomných
vzťahov a skúmali akékoľvek úlohy
ďalšej spolupráce Českej a Slovenskej
republiky. Zdá sa, že sa automaticky berie fakt rozpadu
a skončenie spolunažívania, ale faktom je niečo
iné.
Tieto dve republiky budú spolu žiť vždy
veľmi úzko. A toto potransformačné spolužitie
sa až potom bude zakladať? Potom sa bude formovať?
Naraz potom obidva parlamenty budú uzatvárať
stovky medzinárodných zmlúv navzájom?
Právne by museli. Avšak, keď to spolužitie
tu je, prečo ho federálna vláda nezmapuje?
Toto spolužitie, s ktorým chceme vystúpiť
v podobe, ktorá bude vhodná tak, aby sa tieto zväzky,
ktoré sú totožné so zväzkami napr.
v rámci Európskeho spoločenstva a naviac
s tými, ktoré sa v spoločnosti rysujú
a chystajú, aby ostali dané a pevné. Tieto
zväzky nech vláda vyčlení, vlády
nech ich pomenujú, identifikujú, a to vo forme,
ktorú skutočne môžeme nazvať voľne,
napr. voľná federácia alebo ináč.
V programovom vyhlásení napr. jeden taký
bod už je. Je to tretia kapitola - zahraničná
politika. Jej obsahová, vecná náplň
realizuje požiadavku nového usporiadania pomerov.
Tam je vzájomný pomer národných republík
vyriešený. Iste, otázku zahraničnej
reprezentácie atď., treba to dopracovať, ale
v podstate je táto časť veľmi dobre spracovaná
aj pre budúce obdobie.
Takto je možné - a myslím si aj potrebné
- vyriešiť podobne aj otázky armády, bezpečnosti
štátu, občanov aj voči zahraničiu.
Rozhodne sa však treba zamyslieť aj nad ekonomickými
režimami, ktoré robia najviac problémov.
Jednoducho, treba rozložiť karty na stôl. Nikto
to nerobí. Nikto nepovie, aká je situácia.
A povedať priamo, aby sa nehovorilo, že jeden dopláca
na druhého. Inými slovami, pre vstup do Európskeho
spoločenstva skoordinovať všetky tie vzťahy,
ktoré sú dnes aj v neďalekej budúcnosti
podmieňujúce a predovšetkým fixovať
a zachovať vzťahy v tom smere dosiahnuté. Veď
nová Európa je v ďalšom období
zjednocovaná v ďalších štátoprávnych
aj ekonomických pomeroch a my poďme dopredu. Ostaňme
spolu aj tam, kde sa dostaneme do situácie, ktorá
len v Európskych spoločenstvách nastane.
Napríklad podľa prezidenta Mitteranda je to idea európskej
federácie či konfederácie, ináč
je to otázka harmozácie s Poľskom, Maďarskom
a pod., a nie divergencie, separovania ani disharmonizácie,
ale jednoducho unifikácie. V každom prípade
aspoň na platforme zjednotenia Európy, európskych
spoločenstiev. Žiaľ, tieto veci sa nenachádzajú
v programovom vyhlásení a vláda by sa mala
týmto otázkam venovať.
Pred úvahami o rozpadnutí dajme teda dohromady to,
čo nás trvale bude spájať. A je toho
veľa, viac ako systém bilaterálnych zmlúv,
ktoré by sa museli uzatvárať pri rozpade republiky
a toto spojenie už potom nazvime akokoľvek, či
už je to česko-slovenská federácia,
alebo voľná federácia a pod. Nedajme na to,
aký to má názov, ale aký to bude mať
obsah a potom to bude prípadne aj novým pojmom v
právnej teórii.
Řízení schůze převzal místopředseda
FS J. Stank.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Štefanovičovi.
Ako ďalší vystúpi v rozprave pán
poslanec Gawlik, ktorý vo svojom vystúpení
chce tiež navrhnúť doplnenie navrhnutého
uznesenia. Po ňom sa pripraví pán poslanec
Dubček.
Poslanec SL S. Gawlik: Pane předsedající,
dámy a pánové, už jsem si myslel, že
se nepřebrodím k řečnickému
pultu přes tu řeku slov, která zde padla.
Domnívám se, že nikdy se řečněním
nic neudělalo. Vláda je pro to, aby dělala.
Dejme jí prostor, aby to mohla činit.
S ohledem na to, že vláda si předsevzala časový
horizont, kterým podmiňuje své vládní
prohlášení, žádám, aby Federální
shromáždění odsouhlasilo návrh,
který chci doplnit v tisku 27 následujícím
textem:
"Vláda seznámí Federální
shromáždění se stavem čerpání
federálního rozpočtu za první pololetí
1992 a přednese návrh čerpání
federálního rozpočtu do 15. září
1992 s vyčleněním na jednotlivé položky,
jak jsou obsaženy ve federálním rozpočtu
na rok 1992."
Domnívám se, že kvůli lesu bychom ani
stromy neviděli, a také chci říci,
že pořádek dělá přátele.
My, poslanci, jsme zodpovědni vůči občanům,
vůči našim voličům, vůči
poplatníkům daní, ze kterých my máme
ten větší krajíc. Proto si myslím,
že jsme zodpovědni vůči těmto
občanům, aby věděli, jak je na tom
státní pokladna.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji. Prosím pana poslance
Dubčeka. Připraví se pan poslanec Kontra.
Poslanec SN A. Dubček: Vážené Federálne
zhromaždenie! Privítal som a podporil závery
ODS a HZDS aj vlády, kde sa zaväzujú dodržať
kontinuitu s procesom, započatým novembrovým
obrodným hnutím ľudu, ako aj dodržiavať
ústavný postup v riešení štátoprávnej
krízy. Dajme im v tom smere dôveru a potrebnú
podporu.
Súčasne by som však chcel poukázať
na to, že predložený návrh má aj
svoje úskalia a úzke miesta, ako je vyjadrené
aj v návrhu vládneho vyhlásenia. Československá
štátnosť prežíva v súčasnom
období hlbokú krízu. Aj v tomto období
by sme sa mali vyhnúť jednostrannosti. Táto
jednostrannosť je - podľa mojej mienky - aj v tom, že
v závere návrhu vládneho vyhlásenia
sa na strane 14 hovorí, že v prípade splnomocnenia
vláda zabezpečí prevod hmotného aj
nehmotného majetku vrátane záväzkov
a prevod kompetencií z federálnej pôsobnosti
na nové, zdôrazňujem, nové vzniklé
subjekty.
Vyzerá to tak, ako keby sa už o veci rozhodlo a Federálne
zhromaždenie by malo posvätiť, čiže
splnomocniť vládu, aby tento proces len zavŕšila.
Kladiem si otázku, či keď sa skladal sľub
poslanca na túto spoločnú republiku, Slovenskú
a Českú, môžeme bianco, tj. bez rozhodnutia
občanov, dať vo Federálnom zhromaždení
vláde dopredu, zdôrazňujem, dopredu splnomocnenie
realizovať prevod majetku vrátane záväzkov
na novovzniknuté subjekty? Domnievam sa, že ani Federálne
zhromaždenie samo o sebe takýto mandát nemá,
že predtým nebol vykonaný celý rad ústavných
krokov, ktoré by takéto riešenie podmienili
a potom by otvorili cestu k riešeniu jednej alebo druhej
alternatívy.
Právo občanov tohto štátu na taký
krok, aby mohli rozhodnúť, je nezastupiteľné.
Právo občanov všeľudovým hlasovaním
na takýto krok je priame a ešte raz by som chcel zdôrazniť
- nezatupiteľné.
Po všeľudovom hlasovaní dostaneme mandát
na rokovania a vôľu ľudu budeme rešpektovať.
Je len logické, že vôľa ľudu z tohto
hľadiska je rozhodná, rozhodujúca a záväzná
pre nás všetkých, čomu by sme sa mali
podriadiť.
Ide mi hlavne - a to vás prosím - o porozumenie
z hľadiska toho, aby ďalšie kroky riešenia
tejto štátoprávnej krízy sa diali tak,
aby sa dodržal ústavný postup pri riešení
štátoprávnej krízy ďalšieho
usporiadania našich česko - slovenských vzťahov.
Vo vládnom vyhlásení je veľa rozporností,
ktoré nerešpektujú ani publikovaný text
dohody medzi ODS a Hnutím za demokratické Slovensko,
kde sa v bode 1 zaväzujú vzniknuté povolebné
problémy riešiť ústavnou cestou. Tomuto
nezodpovedá ani tá časť predloženého
programového vyhlásenia, v ktorej sa vláda
bude riadiť rozhodnutím národných rád
a nedefinuje tu svoju zodpovednosť alebo vzťah v ďalšom
postupe voči Federálnemu zhromaždeniu.
Iná je právna úprava štruktúry
federálnych ministerstiev, čo podporujem a iná
je tá časť vládneho vyhlásenia,
v ktorej si vláda kladie predmetnú úlohu
nie v riešení zachovania spoločnej československej
štátnosti, ale v práci na rozdelení
štátu.
Videl by som riešenie v tom, aby sa riešili problémy
postavenia republík na pevných základoch
a pritom by sa nemuselo riešenie tohto problému stavať
navzájom do protikladu s československou vzájomnosťou
a zachovaním československej štátnosti,
pochopiteľne na novej, súčasnej úrovni,
ktorá by zodpovedala súčasným požiadavkám.
Navonok neraz to obrazne vyzerá tak, akoby bolo o veci
rozhodnuté a teraz neostáva nič iné,
ako rozhodnutie realizovať a poveriť vládu týmto
úkonom. Ako ináč si môžem vysvetliť,
že gesčný výbor neakceptuje návrh
uznesenia, aby Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia
predložilo návrh na účinné zapojenie
Federálneho zhromaždenia do riešenia súčasnej
štátoprávnej krízy? Neakceptoval sa
ani návrh, aby bol vo Federálnom zhromaždení
zaradený bod o štátoprávnom usporiadaní,
ba dokonca ani návrh, aby vláda predložila
dôsledky prípadného rozdelenia Československého
štátu na dva samostatné, citujem, "novovzniknuté
subjekty".
Myslím si, že na prospech veci pri riešení
aj víťazným politickým stranám
aj nám všetkým by prospelo, keby sme taký
pohľad na túto budúcnosť z hľadiska
odborného rozboru mali k dispozícii. Toto vidím
ako priamy dôsledok rozpornej politickej dohody. Zdôrazňujem
- rozpornej politickej dohody ODS a HZDS, ako to vyjadruje bod
3 predmetnej dohody.
Vláda aj Federálne zhromaždenie - domnievam
sa, že aj národné rady - by sa mali snažiť
o také riešenie decentralizácie hospodárskej
a politickej moci a o posilnenie - zdôrazňujem, posilnenie
- kompetencií národných republík,
ktoré by zodpovedali súčasným požiadavkám
a úrovni, v ktorých sa nové väzby spoločného
československého štátu predsa len môžu
zachovať. Podľa môjho názoru je tu celý
rad pozitívnych prvkov, ktoré sú nastolené
aj vo vyjadrení a postojoch Hnutia za demokratické
Slovensko, v ktorých je možné pokračovať
a sadnúť si za okrúhly stôl a riešiť
tieto problémy v ďalšom období, v ktorom
sa nová väzba česko - slovenského štátu
zachová.
Kde a v čom vidím možnosť tohto riešenia?
Predovšetkým, aby si ODS a Hnutie za demokratické
Slovensko vychádzali navzájom v ústrety a
zľavili v bode 3 zo svojej tak rozpornej dohody, kde sa hovorí:
buď - alebo. To je buď konfederácia, alebo dva
samostatné štáty, ako to tvrdí jeden
a rozporne s tým zas v protiklade iný. Je tu aj
zdroj neschopnosti konsenzného riešenia krízy.
Preto voči tomuto predkladám alternatívu.
Predložil som to svojho času aj vo vzájomnom
rokovaní niektorých politických strán,
ktoré nie sú zastúpené v koalícii,
keď sme o tom rokovali v Brne, a aj teraz konzultujeme medzi
sebou riešenie súčasnej krízy.
Podľa môjho názoru je ďalšia alternatíva
na riešenie a je to možnosť riešenia, kde
budú skĺbené prvky federatívne aj konfederatívne.
Dalo by sa to riešiť pri dobrej vôli obidvoch
víťazných partnerov a nás ostatných.
Je to celý rad skúseností v Európe,
aj naša vlastná po roku 1990, kedy vláda pána
Pitharta prešla od Nemecka, Bavorska až po Thajsko.
Podobne tak konal svojho času aj pán Vladimír
Mečiar ako predseda vlády a po ňom aj Ján
Čarnogurský. Naviac, Česká národná
rada bola na oficiálnej parlamentnej návšteve
v maďarskom parlamente.
Snažme sa preto skĺbiť prvky federácie
a konfederácie, kde osou - a to by som chcel zdôrazniť
- by mala byť predovšetkým spoločná
mena. Prečo túto stránku veci zdôrazňujem?
Hovoril som práve v tomto týždni s odborníkmi
naslovovzatými, ktorí chápu aj nové
postavenie republík a nestavajú to proti záujmom
spoločného štátu, že osou ďalšieho
riešenia a východiskom by mala byť skutočne
len spoločná mena. Akýkoľvek odklon
od tejto záležitosti by neriešil túto
vzájomnú československú spoločnú
štátnosť.
V záujme riešenia súčasnej štátoprávnej
krízy podľa môjho názoru je žiadúce,
aby Federálne zhromaždenie a vláda volili taký
postup prác v tomto volebnom období, aby do riešenia
tohto procesu boli zapojené ostatné politické
subjekty zastúpené vo Federálnom zhromaždení
aj v národných radách. V záujme úspešnej
práce v tejto, po roku 1989 tretej vlády by prospelo
dobrej veci, keby vlády skorigovali svoje vládne
vyhlásenie, prihliadajúc na pripomienky tohto rokovania
v parlamente. O to väčšia a účinnejšia
by bola podpora parlamentu tejto vláde, ktorá predstupuje
pred nás v neľahkom období.
Odporúčam preto prijať návrh na uznesenie,
ktoré v mene skupiny poslaneckých klubov predložil
poslanec Petr Kučera a ktoré sme navzájom
tak pracne spracovali v dohode s viac ako siedmimi poslaneckými
klubmi. Z tohto hľadiska odporúčam, aby sme
sa aj vo svojej ďalšej práci snažili rokovať
tak, aby sme dali dôveru vláde, ktorá predstupuje
pred nás v neľahkom období.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji poslanci Dubčekovi.
Prosím nyní poslance Kontru, připraví
se paní poslankyně Kristková.
Poslanec SL M. Kontra: Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, vážení
kolegovia! Som jedným z mála poslancov tohto zákonodarného
zboru, ktorý má možnosť zúčastniť
sa na schvaľovaní už tretieho programového
vyhlásenia federálnych vlád. Aj keď
toto posledné je svojím rozsahom najkratšie
a obsahovo najstručnejšie, filozofiou svojej podstaty
je najzložitejšie. Je výsledkom zložitosti
vývoja vzťahov nášho spolunažívania
od novembra 1989 po slobodné voľby v júni tohto
roku, od nežnej revolúcie namierenej proti komunistickej
totalite cez odhodlanie realizovať demokratizáciu
nášho politického a ekonomického života,
až po proces krokov o národnú zvrchovanosť,
štátnu suverenitu s priznaním medzinárodnoprávnej
subjektivity dnes už obidvoch republík.
História je v tomto smere neoblomná a neúprosná.
Dlhodobo tlejúci zárodok národnej a štátnej
sebarealizácie na Slovensku vytryskol v okamžiku,
kedy si to vládnuca garnitúra najmenej priala, a
keď prejavy tohto procesu, ktoré sa koncentrovali
aj v podvedomí širokej verejnosti, prestala vnímať,
dokonca ich začala ignorovať. Preto výsledky
volieb nie sú ničím neprirodzeným
a žiadnym prekvapením.
Výsledky volieb na Slovensku len potvrdili varovný
signál, ktorý zaznej aj zdola v okamžiku personálnych
zmien v slovenskej vláde v apríli 1991, a nespokojnosť
so stavom, ktorý sa dosiahol v rokovaniach o štátoprávnych
vzťahoch a ktorý postihol Slovensko z titulu celoplošného
nediferencovaného presadzovania nástrojov ekonomickej
reformy. Že k výraznému víťazstvu
HZDS prispela aj cieľavedomá a korektná predvolebná
kampaň, nemožno poprieť. Túto možnosť
využili prakticky všetky strany a hnutia, ktoré
sa uchádzali o parlamentné kreslá, ale s
diferencovaným volebným výsledkom.
Domnievam sa, že aj víťazstvo ODS v Čechách,
na Morave a v Sliezsku nie je možné označiť
ako neprirodzený politický proces, pretože
toto víťazstvo, ako to povedal predseda tejto strany,
zaručuje pokračovanie v budovaní právneho
a demokratického štátu, radikálnu transformáciu
ekonomiky a v integrácii Českej republiky do európskych
aj celosvetových inštitúcií. Že
sa to bude realizovať už prostredníctvom českej
štátnosti, k tomu rozhodne prispel aj emancipačný
štátotvorný proces na Slovensku.