Podle mého názoru lze diskutovat o tom, jestli se
bankroty mají o půl roku oddálit, nebo ne.
Já chápu vládu, že chce poskytnout čas,
ale to není otázka půl roku dříve
nebo půl roku později. Je to otázka určité
hospodářské politiky, která by mohla
tuto lavinu bankrotů zmenšit. Nepodceňujme
ji, je to lavina, jak také avizoval ministr práce
České republiky pan Vodička, ve výši
300 000 osob nezaměstnaných. Ale je to také
podstatný úder do existence českého
průmyslu. Protože tyto podniky, jakmile se rozpadnou,
jakmile odejde jejich kvalifikovaný základ, budou
těžko obnovitelné.
Proto myslím, že zde by se měla soustřeďovat
diskuse, co dělat v této hospodářské
politice, aby tato lavina bankrotů, která je nevyhnutelná,
byla aspoň minimalizovaná, aby nedopadla drtivě
na otázku zaměstnanosti a životní úrovně.
Myslím, že jsou zde aktuální otázky
oživování ekonomiky a otázky podporování
veřejných a podnikových investic. Ke všem
těmto problémům by bylo třeba zevrubně
hovořit, vyjasňovat jejich neinflační
zdroje, z čeho je možné je financovat. Jsou
zde otázky rozumné podpory poptávky vnitřního
trhu, využití jeho možností s určitou
dynamizací odbytu národního průmyslu
a národního zemědělství.
Je to mnoho problémů, které by vyžadovaly
velmi klidnou, seriózní a skutečně
odbornou diskusi, protože myslím, že není
nadsázkou, budu-li tvrdit, že situace v hospodářství
je těžká.
Kdo si myslí, že transformace této ekonomiky
je jenom provázena obvyklými potížemi
růstu a že jde o zcela běžnou situaci,
pravděpodobně nezná hloubku problémů.
Myslím, že nemáme ani právo podceňovat
to, jak doléhá na naše obyvatelstvo, aspoň
na jeho rozsáhlou část - důchodce,
dělnictvo - kdy rodinné rozpočty jsou po
zvýšení nájemného a řady
dalších položek silně napjaté;
a nemá smysl tuto situaci podceňovat, zatemňovat
ji průměrným růstem platů -
s těmi vysokými platy, které jsou v bankovní
a správní sféře, tzv. managementu
a jiných oborech. Myslím, že s vážným
vědomím toho, co se dnes odehrává
i ve světě, co dnes inkasovaly pokusy o šokovou
terapii nejen v Polsku, ale v klasické podobě v
Rusku, v Bulharsku, v jiných zemích, s vědomím
všech těchto složitostí bychom měli
diskutovat otázky i zachování společného
ekonomického prostoru při dalším vývoji
obou republik dnešní federace i minimalizace negativních
dopadů, které musíme čekat, nechceme-li
být bláhoví. Nutno ujasnit si střízlivé
realistické možnosti hospodářské
politiky této země tak, aby sociální
cena transformace byla alespoň pro polovinu obyvatelstva,
které se nachází v zranitelných polohách,
únosná. Děkuji za pozornost. (Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem poslancovi Komárkovi. Ďalej
vystúpi v rozprave pán poslanec Karol Karaba a pripraví
sa Peter Švec, ktorý je posledný písomne
prihlásený.
Poslanec SL K. Karaba: Vážený pán predsedajúci,
vážení poslanci! Veľa občanov sa
pozastavuje nad tým, že u nás dochádza
k veľkým daňovým únikom. V tej
súvislosti mám dve otázky: po prvé,
ako je možné, že došlo k takému veľkému
daňovému úniku v roku 1991.
A pretože mám obavy, že k týmto daňovým
únikom aj naďalej dochádza v súčasnosti,
mám druhú otázku, čo sa robí
v tomto roku, aby sa situácia neopakovala. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Udeľujem slovo poslancovi Petrovi
Švecovi, aby nás zoznámil so svojím
príspevkom do rozpravy k štátnemu záverečnému
účtu.
Poslanec SL P. Švec: Vážený pán
predseda, vážené predsedníctvo, vážení
kolegovia! Myslím, že teraz sa koná rozprava
k jednému z najzávažnejších bodov,
aké tento parlament zatiaľ riešil. A už
to tu vyjadril jeden predrečník, že my posudzujeme
rozpočet, ktorý si odhlasoval predchádzajúci
parlament a ktorý - takpovediac - realizovala predchádzajúca
vláda. Jediný člen bývalej vlády
je tu Občianska demokratická strana, takže
myslím, že tento parlament nie je kvalifikovaný
na to, aby to posudzoval, mali si svoje vyriešiť predchádzajúci.
Keď sa už stalo, že to musíme posudzovať
my, tak pár čísiel - ja nie som národohospodár
ani ekonóm - mi je, takpovediac, nápadných.
V prvom rade by som chcel pár poznámok, ktoré
boli vyjadrené v úvodnom slove podpredsedu vlády
Filkusa. Ďalej hovorí predstaviteľ vlády
o tzv. konverzii. Uvádzal čísla, ktorými
sa pomohlo pri odstraňovaní dôsledkov konverzie.
Zdá sa, že dvojnásobok bol realizovaný
na Slovensku proti Českej republike. Vieme, že štatistika
je presný súhrn nepresných čísiel.
Práve tieto čísla hovoria o jednom spôsobe
možného zneužívania štatistiky, pretože
de facto došlo k zastaveniu zbrojárskej výroby,
ktorá je rovnako tovarom na Slovensku, a tým pádom
ani vysoké investície, ktoré tam idú,
ktoré tu boli prednesené, vôbec neukazujú
skutočné dopady na ekonomiku Slovenska, hlavne v
perspektíve.
Pokiaľ dobre chápem, čo vlastne je schvaľovanie
rozpočtu, tak myslím, že by sme tu mali posúdiť,
či rozpočet, ktorý predchádzajúci
parlament schválil, táto vláda realizovala
v správnom smere a efektívne.
Ja som z branného a bezpečnostného výboru.
Posudzovali sme položky, týkajúce sa ministerstva
vnútra a ministerstva obrany. Pokiaľ ide o ministerstvo
obrany, môžem povedať, že účel
ministerstvo nesplnilo, čiže financie, ktoré
boli ministerstvu obrany pridelené, neboli efektívne
využité. Ja to doložím ešte pár
číslami neskôr.
Ale mal by som ešte ďalšiu poznámku. Tu
sme vypočuli v úvodnej správe také
určité háčiky, na ktoré má
skočiť obyvateľstvo a ktoré využívala
bývalá vláda, a to sú sociálne
výdavky na zdravotníctvo a školstvo, ktoré
sa zdanlivo zvýšili. Ja si myslím, že
vôbec to neukazuje skutkový stav. Už to tu povedali
predrečníci, nebudem to rozoberať, ale o chorobe
spoločnosti, o chorobe rozpočtu a o bezperspektívnosti
rozpočtu skôr podľa mňa - ako človeka,
ktorý nie je národohospodárom - hovoria iné
údaje, a to sú napríklad investičné
záležitosti.
Ukazovateľ prudkého zníženia investícií
by nám, aspoň podľa môho názoru,
mal dávať signál, že je tu predpoklad,
že v budúcnosti táto spoločnosť
pôjde do ešte väčšieho bahna. Tentokrát
musíme brať obe republiky. Ako poslanec za Slovenskú
národnú stranu rozhodne považujem za veľmi
užitočné, že konečne prestane existovať
federálny rozpočet. Ako vidíme, dajú
sa robiť manipulácie s číslami, že
budú vykazovať prebytky a v skutočnosti môže
byť situácia iná.
Ešte jednu poznámku by som mal k tomu a potom nakoniec
by som chcel vysloviť ešte určitý osobný
záver. K rozpočtu na obranu: mám tu pár
čísiel, ktoré som si dávno určitým
spôsobom pre svoje potreby vykazoval, a to sú určité
položky, ktoré vykazujú medzinárodné
inštitúcie z hľadiska ukazovateľov financií.
Okrem iného som sa dozvedel z materiálov, že
v roku 1990 bol hrubý národný produkt 121,5
miliárd v prepočte na americké doláre
pri kurze amerického dolára 17,55 na koruny.
Keď to vezmeme z hľadiska výdavkov na obranu,
vtedy to vychádzalo 31,5 miliardy Kčs v prepočte
- nemám presné číslo - okolo 1,8 miliardy
dolárov. V tomto roku, keď som si urobil určitý
prepočet, na jedného obyvateľa mala ČSFR
ako celok 7 720 dolárov hrubého národného
produktu. Z toho na jedného obyvateľa vydávala
na obranu v tom roku 110 dolárov.
Robil som si ďalšie prepočty, vyšlo mi zhruba
s infláciou 36 %, že hrubý národný
produkt v minulom roku v prepočte na doláre by vyšiel
asi 77 miliárd dolárov. Na obranu, v prepočte
pri novom kurze zhruba 28 Kčs za dolár, sa vydávalo
v tomto prípade asi 900 miliónov dolárov.
Poslanec Švec
Priznali to aj naše oficiálne miesta, čiže
v tomto smere minulý rok na obyvateľa vydávala
ČSFR zhruba zaokrúhlene 60 dolárov. Oproti
iným krajinám ale už vtedy výrazne poklesol
hrubý národný produkt na obyvateľa a
to mi vyšlo zhruba na 4 900 dolárov. Keď sme
sa v roku 1990 s hrubým národným dôchodkom
na obyvateľa zaraďovali relatívne na spodnú
hranicu vyspelejších krajín, ak ešte za
nami bolo Grécko, Portugalsko, Maďarsko, Poľsko
a ďalší, tak v minulom roku sme sa dostali -
možno povedať - na prvé miesta v najzaostalejších
krajinách. Môžem vymenovať krajiny, ktoré
sú za nami, krajiny približne rovnakej veľkosti
ako Česko - Slovensko, prípadne jednotlivé
republiky zvlášť. Za nami sú už len
Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, Gabun, Uruguay, Venezuela, Kostarika,
Tunisko, Paraguay.
Keby si po takomto výsledku dovolil nejaký politik
inde, kdekoľvek na svete, hovoriť o úspechu,
tak národ, na ktorý sa odvoláva, národ,
o ktorom hovorí, že bol spôsobilý aj
posúdiť, či dobre dáva do rúk
vládu, tak v takom prípade takéhoto politika
musí vypískať. Som rád, že národ
bol natoľko múdry, že aspoň na slovenskej
scéne takýchto politikov vypískal. Ale myslím
si, že pre nás je rozhodujúce, že máme
posúdiť štátny záverečný
účet. Myslím, že aj z takého
čísla, ktoré som tu uviedol, je zreteľné,
že ani počas takej krízy, v akej bolo Československo
- ak hovorím o celku - v tridsiatych rokoch, nebol stav
horší; myslím, že to tu pán poslanec
Zeman predo mnou vyčíslil presnejšie. V tom
prípade nebudem môcť podporiť bordel, ktorý
spôsobila minulá vláda. Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Pán poslanec Švec bol posledný
písomne prihlásený. Chce sa ešte niekto
vyjadriť? S faktickou poznámkou sa hlási poslanec
Fikr.
Poslanec SL Z. Fikr: Pane předsedo, vážení
přítomní, je skutečností, že
je poukazováno na nedobrý stav našeho hospodářství.
Je snaha zamlčovat věci, neříkat pravdu
a nic nekontrolovat. Mám takový názor, že
s projednáváním rozpočtu a s činností
hospodářské politiky úzce souvisí
množství přijatých půjček
a způsob jejich využití a finanční
prostředky, které byly získány z privatizace
a jsou na národním fondu, jak se tvořily
a na co byly využity.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Chce sa ešte niekto vyjadriť
k záverečnému účtu za rok 1991?
Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Udeľujem záverečné slovo predkladateľovi,
podpredsedovi vlády pánovi Filkusovi.
První místopředseda vlády ČSFR
R. Filkus: Predovšetkým chcem poďakovať
všetkým tým, ktorí boli vecní.
Neďakujem tým, ktorí chceli byť predovšetkým
politickí. Je tu mnoho takých, ktorí, keby
som hovoril o "čokoláde Orion" alebo o
"súhvezdí Orion", tak by to spolitizovali.
Ale to patrí tiež k poslaneckej vyspelosti.
Súhlasím predovšetkým s pánom
poslancom Milošom Zemanom, ktorý hovorí, že
málokedy býva v parlamente predmet úvah,
diskusie taký, ktorý sa nás všetkých
týka, ktorý sa týka nášho ďalšieho
ekonomického rozvoja a bezprostredne súvisí
s takým nezanedbateľným faktom, ako sú
peniaze, ako je rozpočet a tak ďalej. Mrzí
ma to z toho dôvodu, že to zrejme v hlavách
všetkých poslancov, alebo aspoň prevažnej
časti poslancov, takto nezapína. Ale to už
je tiež stupeň vyspelosti, respektíve stupeň
poslaneckej intelektuálnosti.
Chcel by som povedať niekoľko poznámok vecného
charakteru. Pozícia, do ktorej som sa napríklad
ja dostal, keď naviac poviem, že som mal predstavu,
že tu bude stáť minister financií, ktorý
si tieto veci odôvodní, nie je nijako jednoduchá.
Najmä z pohľadu pripomienky pána poslanca Kostyu.
Tá, vzhľadom na zmenu vlády i zmenu programu
vlády je - povedal by som - neoddiskutovateľná.
Tento fakt treba vziať do úvahy, ale zároveň
sa konštruktívne k týmto otázkam postaviť.
A je potrebné vedieť tolerovať napríklad
aj skutočnosť, že teraz sa prerokováva
rozpočet - respektíve záverečná
správa - a že je potrebné k nej zaujať
stanovisko, hoci ide o konto inej vlády, iného vládneho
programu, a nie tejto vlády.
Z tohto pohľadu je ťažko možné jednoznačne
a všeobecne argumentovať číslami, ktoré
poznáme, o tendenciách, o ktorých vieme,
o postupe, o krokoch, o ktorých sme sa už sami presvedčili
na vlastnej koži. Ťažko možno argumentovať
a hovoriť vo vzťahu k tým vecným problémom,
ktoré nás v tejto súvislosti zaujímajú
- prebytky, deficity federálneho rozpočtu, lebo
tie čísla naozaj dokazujú, že schodok
bol predovšetkým v republikových rozpočtoch
a nie vo federálnom.
Myslím si, že treba ešte niečo povedať
- a to by som rád zdôraznil pred týmto fórom
- pretože všetci tí významní ekonómovia,
ktorí tu sedia, sú aj moji dobrí priatelia
a vedia, že aj keď som bol v opozícii, že
tak, ako som myslel, tak som aj písal a s mnohými
vecami, s ktorými vystúpili, súhlasím.
Len by som bol rád, keby sme si uvedomili tieto skutočnosti:
Počiatočné kroky, ktoré sme urobili
v rámci snahy dostať sa čo najskôr k
trhu, sme už urobili. Tie kroky sú reštriktívne
- makroekonomická politika rozpočtového a
menového charakteru, liberalizácia cien a obchodu,
snaha o dosiahnutie vnútornej konvertibility meny a proces
privatizácie. To sú kroky, ktoré neodkrokujeme,
tie sme urobili. Iná vec je, či postup, intenzita
týchto krokov, nadväznosť, boli v poriadku alebo
neboli. Len, prosím vás veľmi pekne, buďme
k sebe tiež trocha kritickí! Kdekto frekventovane
tu - viac vonku - niektorí odborne, niektorí menej
odborne atakujú náš súčasný
monetaristický prístup. Hovorím kriticky
aj vo vzťahu k sebe. Mal Filkus, Komárek, Zeman, Šilhán
a všetci ostatní ekonómovia , ktorí
tu sedíte, takú odvahu a takú silu, aby sa
bol presadil a etabloval do tej pozície ako napríklad
pán Klaus a presadzoval tie veci, ktoré presadil?
My všetci poznáme slabiny, Achillove päty, nedostatky
týchto krokov, ale poznáme predsa aj určité
pozitíva. Tie pozitíva sú v platobnej bilancii,
v devízových rezervách, vo vnútornej
konvertibilite meny, v postupnej stabilizácii inflačného
procesu a podobne.Najmä ja sám však viem posúdiť
uskutočnenie týchto štyroch krokov, ako sa
dostať čo najrýchlejšie k trhu, z hľadiska
pôsobenia sociálnych dopadov. Už na začiatku
tohto procesu som písal o tom, ako tie isté kroky,
ktoré sa uskutočňujú, majú
v podmienkach Slovenskej republiky - v porovnaní s podmienkami
Českej republiky - hlbšie sociálne dopady.
mpř. vlády Filkus
Zdôrazňoval som, že ide najmä o to, aby
sociálne dopady nevytvorili takú bariéru,
že by sa už ďalej nemohlo s ďalšími
krokmi ekonomickej reformy pokračovať. Toto všetko
si uvedomujeme. Uvedomme si aj to, že tou cestou, ktorou
sme sa vydali sme tieto kroky už urobili a máme už
určité predpoklady, ako ďalej podľa výsledkov
- ale aj chýb - pokračovať.
Môžete to vziať ako politický apel, ale
je to aj odborný apel na vás pri rozmýšľaní
o tom, ako ďalej postupovať, ale menovite je to apel,
ako zoskupiť sily, ako pokračovať konštruktívne
ďalej. Kritika toho všetkého - aké boli
prepady výroby, aký bol inflačný proces
- to všetko už vieme, prežili sme to. Dostávame
sa do etapy oživenia ekonomiky. Tá je mimoriadne dôležitá.
Môžete ma teraz chytiť za prvú vetu, ktorú
som povedal, že som začal tiež politizovať,
ale považoval som za vhodné - najmä v tejto súvislosti
- povedať na margo vystúpení týchto
poslancov, ktorí to za každú cenu chcú
dostať do takej polohy, v akej by sa veci zahmlievali a ktorá
nezodpovedá skutočnosti.
Pokiaľ ide o otázky konverzie, samozrejme, sú
to známe veci. Vieme, kde je genéza nedostatkov,
že riešiť otázky premeny zbrojárskej
výroby na civilnú výrobu z týždňa
na týždeň, z roka na rok je nereálne
a neuskutočniteľné. Vieme, že také
vyhlásenia, aké boli v roku 1990, boli prehnané
a nezodpovedali reálnym vzťahom a možnostiam.
Nikde na svete neexistuje prípad, že by sa skôr
ako do piatich rokov realizovali otázky konverzie takejto
výroby na civilnú.
O otázkach daňových únikov budeme
hovoriť v druhej správe. Nechcel by som sa opakovať.
Je tam dosť rozobraný problém, najmä z
pohľadu plnenia rozpočtu v tomto prvom polroku, aj
z pohľadu súvislostí daňových
únikov.
Som v pozícii, že by som vás ešte raz
poprosil, aby ste s vedomím toho, v akej situácii
sa nachádzame, v pozícii, v ktorej sa nachádzate
vy aj vláda, tento záverečný účet
schválili, prípadne sa k nemu vyjadrili tým,
že budete za jeho schválenie hlasovať alebo nie.
Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem podpredsedovi vlády. Žiadajú
spravodajcovia o záverečné slovo?
Společný zpravodaj výborů SN L. Dvořák:
Vážené kolegyně, vážení
kolegové, jenom jednu větu. Myslím, že
otázky, které tady byly nastíněny
v oblasti změny hospodářské politiky,
provádění opatření k oživení
ekonomiky, otázky oddlužení podniků
a všechny další záležitosti je potřeba
probrat při plnění rozpočtu letošního
roku, to znamená prvního pololetí, protože
jsou aktuální a měly by se týkat právě
této etapy. Myslím, že by neměly být
zapracovány do podoby k závěrečnému
účtu roku 1991.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Spravodajca výborov Snemovne
ľudu pán poslanec Kocourek.
Společný zpravodaj výborů SL M. Kocourek:
V souvislosti s doplňkem usnesení kolegy Zemana
bych si dovolil zhodnotit krátce jeho projev, protože
se mi zdá být velmi závažný;
a vyskytlo se tam několik skutečností, které
se mi zdají být polemické.
Za prvé jsem si přečetl stenografický
záznam kolegy Zemana ke státnímu závěrečnému
účtu v roce 1990 a zjistil jsem, že tam opakuje
stejné věci v tom smyslu, že tenkrát
v roce 1990 odmítal jako absurdní částku
rozpočtového přebytku jako závazný
ukazatel. V letošním roce se tohoto čísla
velice drží.
Další věc: Kolega Zeman argumentuje tím,
že některé ukazatele našeho hospodářství
poklesly oproti předpokládaným ukazatelům
vlády o velká procenta.
Chtěl bych kolegovi Zemanovi připomenout, že
zde jmenuje jen ukazatele, které se mu hodí. Vláda
také řekla a poukázala, že procenta
by měla být také dodržena, co se týče
míry nezaměstnanosti, platební bilance, devizových
rezerv, stabilizace měny, míry úspor obyvatelstva,
privatizace. (Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Obávam sa, že v záverečnom
slove ako spravodajca nemáte za úlohu hodnotiť
jednotlivé vystúpenia kolegov poslancov. Samozrejme,
že sa môžete vyjadriť, dokonca sa musíte
vyjadriť k návrhu uznesenia.)
Co se týče usnesení, píše se
v něm, že Federální shromáždění
konstatuje, že se vládě nepodařilo splnit
své záměry v oblasti vývoje produkce
reálných mezd, inflace a přebytku rozpočtu
včetně vývoje rozpočtových
příjmů tak, jak tyto záměry
vláda navrhovala ve svých materiálech předložených
Federálnímu shromáždění
koncem roku 1990 a počátkem roku 1991.
Chtěl bych k tomu říci, že pokud pan
Zeman bude uvažovat alespoň ve své pětiletce,
tak zjistí, že všechny tyto ukazatele se v současné
době zlepšují, a proto nepovažuji za vhodné
toto doporučení přijmout.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Vyjadrí sa pán poslanec
Dvořák k tomuto návrhu kolegu Zemana?
Vážené Federálne zhromaždenie!
Vám, ktorí ste neboli prítomní, by
som chcel pripomenúť, že prikročíme
k hlasovaniu a budeme hlasovať o uznesení, ktoré
navrhli Federálnemu zhromaždeniu výbory finančné
a rozpočtové. Toto uznesenie je uvedené v
tlači 81.
V rozprave, v ktorej vystúpilo šesť poslancov,
k tomuto uzneseniu dal pozmeňujúci návrh
poslanec
Miloš Zeman, ktorý žiada, aby sa do konštatačnej
časti, zrejme pod bodom a), uviedlo toto:
"Federálne zhromaždenie konštatuje, že
sa vláde nepodarilo splniť svoje zámery v oblasti
vývoja produkcie, reálnych miezd, inflácie
a prebytku rozpočtu - vrátane vývoja rozpočtových
príjmov - tak, ako tieto zámery vláda deklarovala
vo svojich materiáloch, predložených Federálnemu
zhromaždeniu koncom roka 1990 a začiatkom roka 1991."
Po vystúpeniach spravodajcov a záverečnom
vystúpení podpredsedu vlády myslím,
že môžeme prikročiť k hlasovaniu.
Budeme hlasovať najskôr o tomto pozmeňujúcom
návrhu a potom o celom uznesení tak, ako je v tlači
91.
Pre prijatie tohto uznesenia stačí nadpolovičná
väčšina prítomných poslancov. Konštatujem,
že sme uznášaniaschopní, pretože
v Snemovni národov je päťdesiat poslancov, zvolených
v Českej republike a štyridsaťjeden poslancov,
zvolených v Slovenskej republike. Na tomto spoločnom
zasadaní je prítomných sto dvanásť
poslancov Snemovne ľudu.
Hlasujeme o doplňujúcom návrhu pána
poslanca Miloša Zemana.
Tí, ktorí sedia za predsedníckym stolom,
sú žiadaní, aby si posunuli stoličku
bližšie, aby pri hlasovaní boli počítačom
zachytení.
Kto je za prijatie takéhoto uznesenia, nech zdvihne ruku
a stlačí tlačidlo! Hovoríme o doplnku
poslanca Zemana.
Hlasování: 11.29
(SN 43, SL 53)
Kto je proti? (SN 28, SL 44)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 22, SL 14)
V Snemovni národov hlasovalo štyridsaťtri za,
dvadsaťosem proti, dvadsaťdva sa zdržalo. V Snemovni
ľudu päťdesiattri za, štyridsaťštyri
proti a štrnásť sa zdržalo. Traja poslanci
v Snemovni národov a dvaja poslanci v Snemovni ľudu
nehlasovali.
Tento návrh nebol prijatý, pretože nezískal
nadpolovičnú väčšinu prítomných
poslancov ani v jednej snemovni.
předs. Stank
Teraz budeme hlasovať o uznesení, ako je uvedené
v parlamentnej tlači číslo 81. Opäť
hlasujeme spoločne.
Kto súhlasí s predloženým návrhom
uznesenia, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!
Hlasování: 11.30
(SN 55, SL 77)
Kto je proti?
(SN 4, SL 8)
Kto sa zdržal hlasovania?
(SN 37, SL 29)
Konštatujem, že v Snemovni národov bolo päťdesiatpäť
za, štyria proti, tridsaťsedem sa zdržalo. V Snemovni
ľudu bolo sedemdesiatsedem za, osem proti, dvadsaťdeväť
sa zdržalo. Všetci prítomní poslanci sa
zúčastnili hlasovania.